Zaujímavou je z pohľadu Kerekeša historicky najvyššia volebná účasť. Pripisuje ju tomu, že médiá aktuálnym regionálnym voľbám prikladali váhu a zároveň sa o priazeň voličov uchádzali zaujímavejší kandidáti.
Autor TASR
Bratislava 5. novembra (TASR) – Zmena volebného systému vo voľbách do VÚC sa vymkla z rúk jej autorovi. Tak hodnotí výsledok sobotňajších (4.11.) volieb volebný expert Daniel Kerekeš. Vládna strana Smer-SD by podľa neho v zrušenom druhom kole volieb obhájila viaceré kreslá predsedov krajov, ktoré sa jej v rámci ňou presadeného jednokolového volebného systému nepodarilo získať.
„Autor reformy by nemal byť na nej stratový. Tieto voľby však ukázali, že si reformou poškodil,“ uviedol Kerekeš na margo Smeru-SD, ktorý presadil zmenu voľby predsedov krajov a v sobotňajších voľbách uspel len jeden jeho nominant. Úspech zjednotenej pravice, ktorá bodovala pri voľbe predsedov v piatich krajoch, expert netipoval, je pre neho prekvapením. Očakával, že doterajší predsedovia krajov posty vo väčšine obhája.
V politickej teórii existuje niečo, čomu sa hovorí koncept druhoradých volieb, pri ktorých sa volič nebojí riskovať a vyberať si aj z iných alternatív než tradičných, poukázal Kerekeš. Predpokladá, že voliči sa tiež zúčtovali so spôsobom, akým vládne Smer-SD. „Výsledok volieb je pre vládnu stranu zdvihnutým varovným prstom, že stráca svojich voličov. Nemusí to však platiť pre prvoradé voľby, kde Smer-SD môže obhájiť pozíciu,“ domnieva sa. Personálne zmeny v Smere-SD, ktoré by reagovali na volebnú prehru, však nepredpokladá.
Zaujímavou je z pohľadu Kerekeša historicky najvyššia volebná účasť. Pripisuje ju tomu, že médiá aktuálnym regionálnym voľbám prikladali váhu a zároveň sa o priazeň voličov uchádzali zaujímavejší kandidáti. Zvýšený záujem o voľby je podľa experta aj dôsledkom mobilizácie demokratických síl, ktoré nechceli dopustiť výsledok spred štyroch rokov, keď v Banskej Bystrici nečakane uspel Marian Kotleba (ĽSNS).
„Vyššia volebná účasť mala za následok to, že krajná pravica neuspela a extrémizmus bol vytlačený na okraj,“ skonštatoval Kerekeš. Pre neho nie je prekvapením, že ĽSNS sa nedarilo ani pri voľbách do zastupiteľstiev VÚC. To podľa neho podmienil volebný systém, ktorý má väčšinové prvky. „ĽSNS je pomerne malá strana na to, aby mohla v jednotlivých volebných obvodoch získavať väčšinu,“ domnieva sa expert, že ak by sa poslanci VÚC volili pomerným systémom, ĽSNS by bola úspešnejšia.
Regionálne voľby podľa Kerekeša ukázali rozdrobenej opozícii, že sa opláca spojiť. „Bude na nich, ako budú schopné s týmto potenciálom pracovať ďalej,“ uviedol. „Možno by bolo načase pouvažovať nielen nad vytváraním volebných koalícií, ale aj nad nejakou všeobecnou integráciou,“ doplnil.
„Autor reformy by nemal byť na nej stratový. Tieto voľby však ukázali, že si reformou poškodil,“ uviedol Kerekeš na margo Smeru-SD, ktorý presadil zmenu voľby predsedov krajov a v sobotňajších voľbách uspel len jeden jeho nominant. Úspech zjednotenej pravice, ktorá bodovala pri voľbe predsedov v piatich krajoch, expert netipoval, je pre neho prekvapením. Očakával, že doterajší predsedovia krajov posty vo väčšine obhája.
V politickej teórii existuje niečo, čomu sa hovorí koncept druhoradých volieb, pri ktorých sa volič nebojí riskovať a vyberať si aj z iných alternatív než tradičných, poukázal Kerekeš. Predpokladá, že voliči sa tiež zúčtovali so spôsobom, akým vládne Smer-SD. „Výsledok volieb je pre vládnu stranu zdvihnutým varovným prstom, že stráca svojich voličov. Nemusí to však platiť pre prvoradé voľby, kde Smer-SD môže obhájiť pozíciu,“ domnieva sa. Personálne zmeny v Smere-SD, ktoré by reagovali na volebnú prehru, však nepredpokladá.
Zaujímavou je z pohľadu Kerekeša historicky najvyššia volebná účasť. Pripisuje ju tomu, že médiá aktuálnym regionálnym voľbám prikladali váhu a zároveň sa o priazeň voličov uchádzali zaujímavejší kandidáti. Zvýšený záujem o voľby je podľa experta aj dôsledkom mobilizácie demokratických síl, ktoré nechceli dopustiť výsledok spred štyroch rokov, keď v Banskej Bystrici nečakane uspel Marian Kotleba (ĽSNS).
„Vyššia volebná účasť mala za následok to, že krajná pravica neuspela a extrémizmus bol vytlačený na okraj,“ skonštatoval Kerekeš. Pre neho nie je prekvapením, že ĽSNS sa nedarilo ani pri voľbách do zastupiteľstiev VÚC. To podľa neho podmienil volebný systém, ktorý má väčšinové prvky. „ĽSNS je pomerne malá strana na to, aby mohla v jednotlivých volebných obvodoch získavať väčšinu,“ domnieva sa expert, že ak by sa poslanci VÚC volili pomerným systémom, ĽSNS by bola úspešnejšia.
Regionálne voľby podľa Kerekeša ukázali rozdrobenej opozícii, že sa opláca spojiť. „Bude na nich, ako budú schopné s týmto potenciálom pracovať ďalej,“ uviedol. „Možno by bolo načase pouvažovať nielen nad vytváraním volebných koalícií, ale aj nad nejakou všeobecnou integráciou,“ doplnil.