Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Brexit občanom krajín EÚ tiež skomplikuje žiadanie o zmenu občianstva či hľadanie si práce vo Veľkej Británii, uvádza politologička.
Autor TASR
Bratislava 1. februára (TASR) – Väčšina občanov SR navštevuje Britániu predovšetkým pre turizmus a platí, že až do 31. decembra 2020 môžu cestovať do Británie na platný občiansky preukaz alebo pas. Pre TASR to uviedla politologička Darina Malová.
"Do konca roka môžeme prísť, žiť tam, pracovať či študovať ako doteraz, ale ak niekto chce zostať v Británii dlhšie ako tri mesiace, bude musieť získať povolenie na prechodný pobyt pre občanov EÚ, ktorý bude platný až 36 mesiacov, a od roku 2021 budú platiť nové imigračné pravidlá pre prechodný pobyt. Predpokladám, že turistika sa výrazne neskomplikuje, ale v budúcnosti možno budú prísnejšie pravidlá pre prechodné a trvalé pobyty," vysvetlila.
Brexit občanom krajín EÚ tiež skomplikuje žiadanie o zmenu občianstva či hľadanie si práce vo Veľkej Británii, ale všetky tieto zmeny sa podľa Malovej udejú až v roku 2021. "Dovtedy sa na Britániu pozeráme ako na členský štát, preto všetci tí, ktorí chcú získať povolenie na prechodný pobyt, musia podať žiadosť do konca roka. Aké budú pravidlá od roku 2021, to si netrúfam predvídať, len predpokladám, že ak je britská politická elita aspoň ako-tak zodpovedná a chce si zachovať svoju tvár, tak musí pripraviť prísnejšie imigračné pravidlá, lebo sa potom jasne ukáže, že brexit bol iba nedôstojnou chlapčenskou hrou o moc," povedala.
Malová si myslí, že brexit, ako ho v súčasnosti zažívame, je dôsledkom straníckej politiky, konkrétne súperenia Davida Camerona a Borisa Johnsona o post predsedu Konzervatívnej strany a premiéra. "Samozrejme, že Briti mali k EÚ vždy isté výhrady, ale zároveň platí, že to bol členský štát, ktorý mal veľký vplyv, a tiež jeho politici a občania vedeli efektívne využívať členstvo. Až do roku 2016 EÚ slúžila v britskej politike aj ako obetný baránok, keďže politici často zdôvodňovali, že niektoré zmeny nie sú možné, 'lebo Brusel'," uviedla. Podporovali tým negatívny imidž EÚ a po voľbách v roku 2016 sa Cameron prisľúbil referendom o členstve, a to napriek tomu, že sám bol jeho stúpencom, čo, ako uviedla Malová, bol veľmi neprezieravý krok, ktorý vniesol veľa zmätku do hláv občanov, o čom svedčí aj tesný výsledok referenda.
Obe strany sa budú do 31. decembra snažiť o dohodu a podľa Malovej budú riešiť predovšetkým otázky, ktoré súvisia so štyrmi slobodami v rámci jednotného trhu EÚ. "Boris Johnson dal už najavo, že Británia chce mať čím skôr uzavretú colnú dohodu. Samozrejme, že okrem rybolovu, poľnohospodárskych produktov, bankového sektora, čo boli aj počas členstva vždy najcitlivejšie otázky, sa dajú najväčšie problémy očakávať v oblasti voľného pohybu osôb. Táto otázka bola v brexitovej kampani kľúčová a táto hodnota, jej zachovanie, je rovnako významná pre EÚ," uzavrela.
"Do konca roka môžeme prísť, žiť tam, pracovať či študovať ako doteraz, ale ak niekto chce zostať v Británii dlhšie ako tri mesiace, bude musieť získať povolenie na prechodný pobyt pre občanov EÚ, ktorý bude platný až 36 mesiacov, a od roku 2021 budú platiť nové imigračné pravidlá pre prechodný pobyt. Predpokladám, že turistika sa výrazne neskomplikuje, ale v budúcnosti možno budú prísnejšie pravidlá pre prechodné a trvalé pobyty," vysvetlila.
Brexit občanom krajín EÚ tiež skomplikuje žiadanie o zmenu občianstva či hľadanie si práce vo Veľkej Británii, ale všetky tieto zmeny sa podľa Malovej udejú až v roku 2021. "Dovtedy sa na Britániu pozeráme ako na členský štát, preto všetci tí, ktorí chcú získať povolenie na prechodný pobyt, musia podať žiadosť do konca roka. Aké budú pravidlá od roku 2021, to si netrúfam predvídať, len predpokladám, že ak je britská politická elita aspoň ako-tak zodpovedná a chce si zachovať svoju tvár, tak musí pripraviť prísnejšie imigračné pravidlá, lebo sa potom jasne ukáže, že brexit bol iba nedôstojnou chlapčenskou hrou o moc," povedala.
Malová si myslí, že brexit, ako ho v súčasnosti zažívame, je dôsledkom straníckej politiky, konkrétne súperenia Davida Camerona a Borisa Johnsona o post predsedu Konzervatívnej strany a premiéra. "Samozrejme, že Briti mali k EÚ vždy isté výhrady, ale zároveň platí, že to bol členský štát, ktorý mal veľký vplyv, a tiež jeho politici a občania vedeli efektívne využívať členstvo. Až do roku 2016 EÚ slúžila v britskej politike aj ako obetný baránok, keďže politici často zdôvodňovali, že niektoré zmeny nie sú možné, 'lebo Brusel'," uviedla. Podporovali tým negatívny imidž EÚ a po voľbách v roku 2016 sa Cameron prisľúbil referendom o členstve, a to napriek tomu, že sám bol jeho stúpencom, čo, ako uviedla Malová, bol veľmi neprezieravý krok, ktorý vniesol veľa zmätku do hláv občanov, o čom svedčí aj tesný výsledok referenda.
Obe strany sa budú do 31. decembra snažiť o dohodu a podľa Malovej budú riešiť predovšetkým otázky, ktoré súvisia so štyrmi slobodami v rámci jednotného trhu EÚ. "Boris Johnson dal už najavo, že Británia chce mať čím skôr uzavretú colnú dohodu. Samozrejme, že okrem rybolovu, poľnohospodárskych produktov, bankového sektora, čo boli aj počas členstva vždy najcitlivejšie otázky, sa dajú najväčšie problémy očakávať v oblasti voľného pohybu osôb. Táto otázka bola v brexitovej kampani kľúčová a táto hodnota, jej zachovanie, je rovnako významná pre EÚ," uzavrela.
