Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako informoval hovorca rezortu vnútra P. Lazarov, SR v tejto téme od začiatku presadzuje vlastnú stratégiu, ktorá je postavená predovšetkým na ochrane vonkajších hraníc Schengenu.
Autor TASR
Bratislava 29. júna (TASR) - Ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) je spokojná s podobou finálnej dohody k migrácii, ktorú v Bruseli skoro ráno uzavrelo 28 lídrov Európskej únie (EÚ). Ako ďalej TASR informoval hovorca rezortu vnútra Petar Lazarov, Slovensko v tejto téme od začiatku presadzuje vlastnú stratégiu, ktorá je postavená na dobrovoľnej solidarite a predovšetkým na ochrane vonkajších hraníc Schengenu.
"Povinné kvóty, ktorým sme museli v minulosti odolávať, nie sú riešením a zdá sa, že tento fakt si už uvedomili viaceré krajiny. Finálna dohoda je v prospech Slovenska a celej Európskej únie," uviedol Lazarov. Dôležité podľa neho je, že Slovensku zo spomínanej dohody nevyplývajú v prípade prijímania migrantov žiadne povinné kvóty.
Ako pokračoval, pozornosť treba naďalej sústrediť na ochranu hraníc, ktoré sú najviac atakované migračnou vlnou. "Treba sa venovať funkčnosti hotspotov a záchytných centier, ale aj pobrežnej stráži a limitovať možnosti pašerákov, ktorí si robia z migračnej krízy obrovský biznis. Naďalej budeme presadzovať politiku individuálnej, dobrovoľnej solidarity," vysvetlil. Spomenul i to, že vlani slúžilo pri hraniciach Macedónska, Srbska, Maďarska, Poľska a iných krajín viac ako 240 slovenských policajtov.
Ministerstvo vnútra je podľa Lazarova aj naďalej, či už prostredníctvom agentúry Frontex alebo cestou inej spolupráce, pripravené pomôcť aj takýmto spôsobom. "Premiér Peter Pellegrini ponúkol rakúskym, ale aj iným kolegom, možnosť ubytovať v rámci našich kapacít osoby, ktoré sú v procese posudzovania alebo premiestňovania," dodal. Túto možnosť pred časom podľa neho dočasne využilo Rakúsko, pričom v Gabčíkove bolo umiestnených 1200 ľudí zo Sýrie. Rezort bude podľa jeho hovorcu pokračovať v hľadaní spôsobov, ako pomôcť v riešení tohto problému, "stále však zostáva na prvom mieste suverenita a bezpečnosť občanov SR".
Na základe textu dohody by malo dôjsť k posilneniu agentúry Frontex – navýšením finančných i technických prostriedkov. EÚ je zároveň podľa predsedu vlády Petra Pellegriniho vyzvaná, aby prehodnotila systém hotspotov v tretích krajinách, kde prebehne rýchly proces vyhodnotenia. Ak by predsa len nejakí migranti do EÚ prišli, dohodlo sa, že "budú môcť v krajinách prvej línie vzniknúť kontrolované centrá", tie však budú zriadené na dobrovoľnej báze.
"Povinné kvóty, ktorým sme museli v minulosti odolávať, nie sú riešením a zdá sa, že tento fakt si už uvedomili viaceré krajiny. Finálna dohoda je v prospech Slovenska a celej Európskej únie," uviedol Lazarov. Dôležité podľa neho je, že Slovensku zo spomínanej dohody nevyplývajú v prípade prijímania migrantov žiadne povinné kvóty.
Ako pokračoval, pozornosť treba naďalej sústrediť na ochranu hraníc, ktoré sú najviac atakované migračnou vlnou. "Treba sa venovať funkčnosti hotspotov a záchytných centier, ale aj pobrežnej stráži a limitovať možnosti pašerákov, ktorí si robia z migračnej krízy obrovský biznis. Naďalej budeme presadzovať politiku individuálnej, dobrovoľnej solidarity," vysvetlil. Spomenul i to, že vlani slúžilo pri hraniciach Macedónska, Srbska, Maďarska, Poľska a iných krajín viac ako 240 slovenských policajtov.
Ministerstvo vnútra je podľa Lazarova aj naďalej, či už prostredníctvom agentúry Frontex alebo cestou inej spolupráce, pripravené pomôcť aj takýmto spôsobom. "Premiér Peter Pellegrini ponúkol rakúskym, ale aj iným kolegom, možnosť ubytovať v rámci našich kapacít osoby, ktoré sú v procese posudzovania alebo premiestňovania," dodal. Túto možnosť pred časom podľa neho dočasne využilo Rakúsko, pričom v Gabčíkove bolo umiestnených 1200 ľudí zo Sýrie. Rezort bude podľa jeho hovorcu pokračovať v hľadaní spôsobov, ako pomôcť v riešení tohto problému, "stále však zostáva na prvom mieste suverenita a bezpečnosť občanov SR".
Na základe textu dohody by malo dôjsť k posilneniu agentúry Frontex – navýšením finančných i technických prostriedkov. EÚ je zároveň podľa predsedu vlády Petra Pellegriniho vyzvaná, aby prehodnotila systém hotspotov v tretích krajinách, kde prebehne rýchly proces vyhodnotenia. Ak by predsa len nejakí migranti do EÚ prišli, dohodlo sa, že "budú môcť v krajinách prvej línie vzniknúť kontrolované centrá", tie však budú zriadené na dobrovoľnej báze.
