Ministri sa venovali aj otázke kapacít ľudských zdrojov agentúry Frontex. Členské krajiny by mali poskytnúť 10.000 expertov.
Autor TASR
Bratislava 16. októbra (TASR) - Ministri vnútra krajín V4 sa dohodli na zdieľaní informácií a diskusiách o postupoch či súhlase s nariadeniami Európskej komisie. Uviedla to ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) po utorkovom rokovaní s rezortnými kolegami z krajín V4 a Rakúska v Bratislave. Venovali sa novému nariadeniu o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a tiež koordinácii vysielaní policajtov do krajín západného Balkánu.
Ministri krajín V4 sa podľa Sakovej zhodli, že nové nariadenie komisie o európskej pobrežnej a pohraničnej stráži má dva pozitívne aspekty, a to najmä posilnené možnosti Frontexu a rozšírenie možností agentúry v prípade spolupráce s tretími krajinami. "Úloha Frontexu v zabezpečovaní alebo v pomoci zabezpečiť efektívnu ochranu vonkajšej Schengenskej hranice má byť skutočne len podporná funkcia pre jednotlivé členské štáty a nemá nahrádzať jednotlivú povinnosť členských krajín pri ochrane svojich hraníc," povedala Saková.
Maďarský minister vnútra Sándor Pintér si myslí, že dôležité je práve zachovanie suverenity jednotlivých štátov. Frontex podľa neho musí zasahovať v jednotlivých krajinách adekvátne právnym predpisom daného štátu. Doplnil, že ministri sa zhodli na tom, že migračnú vlnu treba zastaviť čo najďalej od hraníc Schengenu.
Ministri diskutovali aj o jednotlivých úlohách Frontexu. Podľa Sakovej sa zhodli na tom, že treba jasne zadefinovať jednotlivé úlohy a kompetencie Frontexu. Spresniť by sa mali podmienky, za akých Frontex bude zasahovať a kto bude o zásahu rozhodovať, ale aj o prípadných sankciách a postihoch pre krajiny, ktoré pomoc Frontexu odmietnu. Za otáznu považujú ministri V4 aj dĺžku obdobia, počas ktorého bude Frontex v daných krajinách zasahovať. Jednotlivé body plánujú krajiny V4 prerokovať predtým, ako ich budú prezentovať na zasadnutí Európskej komisie.
Druhou témou rokovania ministrov vnútra bola Koordinácia vyslaní príslušníkov policajného zboru do krajín západného Balkánu. Ministri sa dohodli, že o poskytovaní pomoci treba v prvom rade komunikovať s tretími krajinami, ozrejmila Saková. Na základe feedbackov a informácií zo strany krajín západného Balkánu vypracuje pracovná skupina akčný plán, ktorý bude podkladom pre rozhodnutia ministrov vnútra krajín V4 ohľadom formy a rozsahu poskytovania pomoci. Podľa Pintéra tieto krajiny samy najlepšie vedia, čo potrebujú a v akej oblasti im treba pomôcť.
Ministri sa venovali aj otázke kapacít ľudských zdrojov agentúry Frontex. Členské krajiny by mali poskytnúť 10.000 expertov. Podľa Sakovej sa títo delia na dve kategórie. Mali by to byť zamestnanci na krátkodobé a dlhodobé vyslanie. Presný počet expertov vyčlenených na pomoc v rámci Frontexu zatiaľ nie je stanovený. Podľa ministra Pintéra treba počty vyslaných expertov prispôsobovať adekvátne k situácii. V prípade zásahu počas mierovej situácie v krajine bude podľa neho stačiť nižší počet zasahujúcich expertov ako v prípade mimoriadnej situácie. Saková zároveň doplnila, že v prvom rade je potrebné definovať úlohy a kompetencie Frontexu.
Výsledky rokovaní chcú krajiny V4 prezentovať na Salzburskom fóre, ktoré bude SR organizovať koncom novembra, a na ktoré sú prizvané aj krajiny západného Balkánu.
Ministri krajín V4 sa podľa Sakovej zhodli, že nové nariadenie komisie o európskej pobrežnej a pohraničnej stráži má dva pozitívne aspekty, a to najmä posilnené možnosti Frontexu a rozšírenie možností agentúry v prípade spolupráce s tretími krajinami. "Úloha Frontexu v zabezpečovaní alebo v pomoci zabezpečiť efektívnu ochranu vonkajšej Schengenskej hranice má byť skutočne len podporná funkcia pre jednotlivé členské štáty a nemá nahrádzať jednotlivú povinnosť členských krajín pri ochrane svojich hraníc," povedala Saková.
Maďarský minister vnútra Sándor Pintér si myslí, že dôležité je práve zachovanie suverenity jednotlivých štátov. Frontex podľa neho musí zasahovať v jednotlivých krajinách adekvátne právnym predpisom daného štátu. Doplnil, že ministri sa zhodli na tom, že migračnú vlnu treba zastaviť čo najďalej od hraníc Schengenu.
Ministri diskutovali aj o jednotlivých úlohách Frontexu. Podľa Sakovej sa zhodli na tom, že treba jasne zadefinovať jednotlivé úlohy a kompetencie Frontexu. Spresniť by sa mali podmienky, za akých Frontex bude zasahovať a kto bude o zásahu rozhodovať, ale aj o prípadných sankciách a postihoch pre krajiny, ktoré pomoc Frontexu odmietnu. Za otáznu považujú ministri V4 aj dĺžku obdobia, počas ktorého bude Frontex v daných krajinách zasahovať. Jednotlivé body plánujú krajiny V4 prerokovať predtým, ako ich budú prezentovať na zasadnutí Európskej komisie.
Druhou témou rokovania ministrov vnútra bola Koordinácia vyslaní príslušníkov policajného zboru do krajín západného Balkánu. Ministri sa dohodli, že o poskytovaní pomoci treba v prvom rade komunikovať s tretími krajinami, ozrejmila Saková. Na základe feedbackov a informácií zo strany krajín západného Balkánu vypracuje pracovná skupina akčný plán, ktorý bude podkladom pre rozhodnutia ministrov vnútra krajín V4 ohľadom formy a rozsahu poskytovania pomoci. Podľa Pintéra tieto krajiny samy najlepšie vedia, čo potrebujú a v akej oblasti im treba pomôcť.
Ministri sa venovali aj otázke kapacít ľudských zdrojov agentúry Frontex. Členské krajiny by mali poskytnúť 10.000 expertov. Podľa Sakovej sa títo delia na dve kategórie. Mali by to byť zamestnanci na krátkodobé a dlhodobé vyslanie. Presný počet expertov vyčlenených na pomoc v rámci Frontexu zatiaľ nie je stanovený. Podľa ministra Pintéra treba počty vyslaných expertov prispôsobovať adekvátne k situácii. V prípade zásahu počas mierovej situácie v krajine bude podľa neho stačiť nižší počet zasahujúcich expertov ako v prípade mimoriadnej situácie. Saková zároveň doplnila, že v prvom rade je potrebné definovať úlohy a kompetencie Frontexu.
Výsledky rokovaní chcú krajiny V4 prezentovať na Salzburskom fóre, ktoré bude SR organizovať koncom novembra, a na ktoré sú prizvané aj krajiny západného Balkánu.