Pri regulácii zisku je podľa Zachara vhodné zamerať sa skôr na vecné plnenie nárokov pacientov, a tým podmieňovať výplatu zisku poisťovní.
Autor TASR
Bratislava 7. apríla (TASR) - Regulácia zisku zdravotných poisťovní je legitímna agenda. Mala by však byť zameraná na to, aby priniesla pacientom viac kvalitnejšej starostlivosti, a nie sa primárne sústrediť na to, aby zdravotné poisťovne dosahovali čo najnižšie zisky. Skonštatoval to pre TASR šéf Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar na margo plánu regulovať zisk zdravotných poisťovní.
"Regulácia zisku zdravotných poisťovní je legitímna agenda, pretože máme v súčasnosti na Slovensku pri verejnom zdravotnom poistení jednak koncentrovaný trh s malým počtom konkurentov a dominantnou štátnou poisťovňou, s obmedzeným vstupom naň a zároveň ide o nakladanie s verejnými zdrojmi (odvodmi a daňami), ktoré majú poisťovne garantované zákonom. Je to regulované trhové prostredie s mnohými reštrikciami tak na strane výnosov, ako aj na strane nákladov," vysvetlil Zachar.
Navrhované určenie fixnej hodnoty, koľko percent z celkových príjmov z verejného zdravotného poistenia musí poisťovňa minimálne použiť na výdavky na zdravotnú starostlivosť, Zachar nepovažuje za optimálny spôsob regulácie. "Je to síce technicky jednoduchý spôsob regulácie, ale môže prinášať so sebou veľa suboptimalít. Problém predstavuje tak príliš vysoké percento, ako aj príliš nízke percento. Nájsť optimálnu hranicu od úradníckeho stola je takmer nemožné," uviedol Zachar.
Takýto spôsob regulácie môže podľa neho priniesť pokrivené motivácie, demotiváciu poisťovní kontrahovať a platiť zdravotnú starostlivosť svojim poistencom v regulovanom pásme efektívne a inovatívne. "Poisťovne síce vykážu, že XY percent použili na úhradu zdravotnej starostlivosti pre pacienta, ale to vôbec nemusí znamenať, že pacient získal viac a kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti ako pred reguláciou," vysvetlil. Dodal, že skôr hrozí znižovanie hodnoty pre pacienta.
Pri regulácii zisku je podľa Zachara vhodné zamerať sa skôr na vecné plnenie nárokov pacientov, a tým podmieňovať výplatu zisku poisťovní. Štát by tak podľa neho dokázal flexibilne upravovať a definovať, obsahovo aké nároky, v akej kvalite a v akej geografickej a časovej dostupnosti majú zdravotné poisťovne klientom zabezpečiť. "Relatívne rýchlo by sa dalo do regulačného rámca pre zisk poisťovní zakomponovať postupné rozširovanie okruhu zdravotných výkonov, na ktoré pacient dlho čaká. Ak by mala poisťovňa pri týchto výkonoch čakajúcich, nemohla by si vyplatiť zisk," doplnil.
Zároveň podotkol, že predtým je potrebné definovať nároky poistencov. "Čo síce nie je také jednoduché, ako arbitrárne stanoviť nejaký horný limit percenta pre výplatu zisku poisťovní, ale je to poctivejší prístup, ktorý môže priniesť pre pacienta a spoločnosť vyššiu hodnotu za peniaze. A práve toto by malo byť cieľom štátu pri tvorbe zdravotnej politiky," ozrejmil Zachar.
Ministerstvo zdravotníctva má návrh regulácie zisku zdravotných poisťovní predložiť na vládu do konca septembra. Podľa memoranda by mal zaviesť určenie minimálnej sumy výdavkov zdravotnej poisťovne na zdravotnú starostlivosť, a to minimálne vo výške 96 percent z jej celkových príjmov z verejného zdravotného poistenia.
"Regulácia zisku zdravotných poisťovní je legitímna agenda, pretože máme v súčasnosti na Slovensku pri verejnom zdravotnom poistení jednak koncentrovaný trh s malým počtom konkurentov a dominantnou štátnou poisťovňou, s obmedzeným vstupom naň a zároveň ide o nakladanie s verejnými zdrojmi (odvodmi a daňami), ktoré majú poisťovne garantované zákonom. Je to regulované trhové prostredie s mnohými reštrikciami tak na strane výnosov, ako aj na strane nákladov," vysvetlil Zachar.
Navrhované určenie fixnej hodnoty, koľko percent z celkových príjmov z verejného zdravotného poistenia musí poisťovňa minimálne použiť na výdavky na zdravotnú starostlivosť, Zachar nepovažuje za optimálny spôsob regulácie. "Je to síce technicky jednoduchý spôsob regulácie, ale môže prinášať so sebou veľa suboptimalít. Problém predstavuje tak príliš vysoké percento, ako aj príliš nízke percento. Nájsť optimálnu hranicu od úradníckeho stola je takmer nemožné," uviedol Zachar.
Takýto spôsob regulácie môže podľa neho priniesť pokrivené motivácie, demotiváciu poisťovní kontrahovať a platiť zdravotnú starostlivosť svojim poistencom v regulovanom pásme efektívne a inovatívne. "Poisťovne síce vykážu, že XY percent použili na úhradu zdravotnej starostlivosti pre pacienta, ale to vôbec nemusí znamenať, že pacient získal viac a kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti ako pred reguláciou," vysvetlil. Dodal, že skôr hrozí znižovanie hodnoty pre pacienta.
Pri regulácii zisku je podľa Zachara vhodné zamerať sa skôr na vecné plnenie nárokov pacientov, a tým podmieňovať výplatu zisku poisťovní. Štát by tak podľa neho dokázal flexibilne upravovať a definovať, obsahovo aké nároky, v akej kvalite a v akej geografickej a časovej dostupnosti majú zdravotné poisťovne klientom zabezpečiť. "Relatívne rýchlo by sa dalo do regulačného rámca pre zisk poisťovní zakomponovať postupné rozširovanie okruhu zdravotných výkonov, na ktoré pacient dlho čaká. Ak by mala poisťovňa pri týchto výkonoch čakajúcich, nemohla by si vyplatiť zisk," doplnil.
Zároveň podotkol, že predtým je potrebné definovať nároky poistencov. "Čo síce nie je také jednoduché, ako arbitrárne stanoviť nejaký horný limit percenta pre výplatu zisku poisťovní, ale je to poctivejší prístup, ktorý môže priniesť pre pacienta a spoločnosť vyššiu hodnotu za peniaze. A práve toto by malo byť cieľom štátu pri tvorbe zdravotnej politiky," ozrejmil Zachar.
Ministerstvo zdravotníctva má návrh regulácie zisku zdravotných poisťovní predložiť na vládu do konca septembra. Podľa memoranda by mal zaviesť určenie minimálnej sumy výdavkov zdravotnej poisťovne na zdravotnú starostlivosť, a to minimálne vo výške 96 percent z jej celkových príjmov z verejného zdravotného poistenia.