Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR ešte koncom mája pre TASR uviedlo, že chce zvýšiť počet ľudí absolvujúcich preventívne prehliadky.
Autor TASR
Bratislava 9. júna (TASR) - Systém malusov v zdravotníctve je spoločensky a politicky citlivý, no motivujúcejší ako systém benefitov. Pre TASR to v súvislosti s ideou podmienenia preplácania niektorých úkonov u lekárov preventívnymi prehliadkami uviedol šéf Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar. Na začiatok je podľa neho výhodnejšie uvažovať skôr o zavádzaní rôznych benefitov.
Zachar víta, že sa začalo o uvažovať o motivácii pacienta. "Ide o to, aby boli ľudia viac motivovaní sa starať o svoje zdravie a systém zachytil rôzne zdravotné komplikácie v úvodných štádiách, keď býva liečba pre pacienta úspešnejšia a spravidla aj lacnejšia," dodal.
Začať by sa s tým však podľa neho malo citlivo a postupne, nie skokovito a šokovým spôsobom. "Politicky priechodnejšie a na začiatok asi aj takticky rozumnejšie, hoci menej účinné, je zavádzanie rôznych finančných a nefinančných výhod pri absolvovaní preventívnych prehliadok alebo dodržaní liečebného programu pacientom," ozrejmil.
Systém malusov je podľa Zachara oveľa viac politicky a spoločensky citlivý, náročnejší na správne nastavenie, ale na druhej strane viac motivujúci. "Platí totiž, že človek sa oveľa viac obáva straty svojich, už nadobudnutých, peňazí, ako sa teší z toho, že môže získať nové, dodatočné," poukázal.
Zároveň zdôraznil, že v prípade penalizácie malusmi je treba systém nastaviť tak, aby sa celospoločensky nezhoršoval ukazovateľ neuspokojených medicínskych potrieb pacientov z dôvodu, že si zrazu nedokážu hradiť potrebnú zdravotnú starostlivosť. "To sa nám potom môže následne vrátiť v podobe neskoršej nevyhnutnosti poskytovania drahej akútnej zdravotnej starostlivosti," doplnil Zachar.
Je podľa neho nevyhnutné merať aj efektívnosť rôznych preventívnych programov, aby sme získali informáciu, či určitá intervencia prináša pre spoločnosť viac úžitku ako nákladov, prípadne o koľko viac. "Môže sa stávať, že popri mnohých nesporných a všeobecne vnímaných benefitoch prevencie môžu byť generované zároveň aj zbytočné či duplicitné diagnostické a liečebné výkony, nadspotreba liekov, prípadne umelé ´vyrábanie pacientov´ alebo zvýšenie administratívy a čakacích lehôt, respektíve zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti," skonštatoval.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR ešte koncom mája pre TASR uviedlo, že chce zvýšiť počet ľudí absolvujúcich preventívne prehliadky. Ozrejmilo, že preto diskutuje aj o podmienení preplácania niektorých úkonov u lekára preventívnymi prehliadkami.
Počet ľudí, ktorí absolvovali preventívnu prehliadku, počas pandémie klesol, vyplýva to z dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Napríklad u všeobecného lekára ju v roku 2020 absolvovalo 34,4 osoby vo veku 19 a viac rokov v prepočte na 100 dospelých obyvateľov.
Zachar víta, že sa začalo o uvažovať o motivácii pacienta. "Ide o to, aby boli ľudia viac motivovaní sa starať o svoje zdravie a systém zachytil rôzne zdravotné komplikácie v úvodných štádiách, keď býva liečba pre pacienta úspešnejšia a spravidla aj lacnejšia," dodal.
Začať by sa s tým však podľa neho malo citlivo a postupne, nie skokovito a šokovým spôsobom. "Politicky priechodnejšie a na začiatok asi aj takticky rozumnejšie, hoci menej účinné, je zavádzanie rôznych finančných a nefinančných výhod pri absolvovaní preventívnych prehliadok alebo dodržaní liečebného programu pacientom," ozrejmil.
Systém malusov je podľa Zachara oveľa viac politicky a spoločensky citlivý, náročnejší na správne nastavenie, ale na druhej strane viac motivujúci. "Platí totiž, že človek sa oveľa viac obáva straty svojich, už nadobudnutých, peňazí, ako sa teší z toho, že môže získať nové, dodatočné," poukázal.
Zároveň zdôraznil, že v prípade penalizácie malusmi je treba systém nastaviť tak, aby sa celospoločensky nezhoršoval ukazovateľ neuspokojených medicínskych potrieb pacientov z dôvodu, že si zrazu nedokážu hradiť potrebnú zdravotnú starostlivosť. "To sa nám potom môže následne vrátiť v podobe neskoršej nevyhnutnosti poskytovania drahej akútnej zdravotnej starostlivosti," doplnil Zachar.
Je podľa neho nevyhnutné merať aj efektívnosť rôznych preventívnych programov, aby sme získali informáciu, či určitá intervencia prináša pre spoločnosť viac úžitku ako nákladov, prípadne o koľko viac. "Môže sa stávať, že popri mnohých nesporných a všeobecne vnímaných benefitoch prevencie môžu byť generované zároveň aj zbytočné či duplicitné diagnostické a liečebné výkony, nadspotreba liekov, prípadne umelé ´vyrábanie pacientov´ alebo zvýšenie administratívy a čakacích lehôt, respektíve zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti," skonštatoval.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR ešte koncom mája pre TASR uviedlo, že chce zvýšiť počet ľudí absolvujúcich preventívne prehliadky. Ozrejmilo, že preto diskutuje aj o podmienení preplácania niektorých úkonov u lekára preventívnymi prehliadkami.
Počet ľudí, ktorí absolvovali preventívnu prehliadku, počas pandémie klesol, vyplýva to z dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Napríklad u všeobecného lekára ju v roku 2020 absolvovalo 34,4 osoby vo veku 19 a viac rokov v prepočte na 100 dospelých obyvateľov.
