Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Viacerí európski lídri, vrátane SR, na summite EÚ poukázali na to, že ak štáty splnia podmienky, mali by dostať záruku, že sa stanú plnoprávnymi členmi.
Autor TASR
Bratislava 21. mája (TASR) – Pri rozširovaní EÚ o ďalšie štáty by sme sa nemali viazať na dátumy, ale mali by sme sa sústrediť na podstatu procesu. Generálny riaditeľ Európskej komisie (EK) pre rozširovanie Christian Danielsson tak odpovedal v rámci medzinárodnej konferencie GLOBSEC 2018 na otázku TASR, prečo sa z deklarácie zo summitu EÚ – západný Balkán vypustil rok 2025 ako možný medzník ďalšieho rozširovania.
"Nie som človek, ktorý verí dátumom. Vec sa má tak, že je tu perspektíva, je jasné, čo sa musí urobiť. Teraz sa musíme sústrediť na tieto štáty, aby to urobili, a my zo strany EÚ ich v tom musíme podporovať. Ak sa začneme pozerať na dátumy, budeme sa uberať zlým smerom. Takže si myslím, že je dobré, že sme v deklarácii neuviedli konkrétny dátum," konštatoval Danielsson.
Summit v Sofii považuje za veľmi dôležitý. Domnieva sa, že lídri vyslali jasné odkazy - európska perspektíva je skutočnosťou a ak chcú krajiny využiť plnú perspektívu, musia urobiť podstatné reformy. Toto podľa neho uznali predstavitelia ako západobalkánskych krajín, tak aj EÚ. "Medzi krajinami a EÚ musí byť väčšia prepojenosť – prostredníctvom ciest, železníc a v neposlednom rade i digitálne, ale taktiež vzájomne medzi ľuďmi. Myslím si, že tento odkaz je základnou prioritou, preto to, že krajiny západného Balkánu prišli do Sofie, bolo veľmi dôležité," zdôraznil Danielsson.
Viacerí európski lídri, vrátane SR, však na summite EÚ poukázali na to, že ak štáty splnia podmienky, mali by dostať záruku, že sa stanú plnoprávnymi členmi. Inak by to mohlo pôsobiť pre iné krajiny demotivujúco. "Proces je jasný, nikto na ňom nič nezmenil. Prvotné sú práva, krok za krokom napredujeme, riešime základné otázky, aplikujeme všetky acquis (pozn. európska legislatíva, ktorú štáty pred vstupom do EÚ zapracovávajú do svojich právnych systémov) a v deň, keď prídu na koniec tohto procesu, bude ďalším krokom pripojenie sa k EÚ," odpovedal na otázku TASR, či sa balkánske štáty po splnení podmienok stanú členmi EÚ. Priznal, že si to zo strany štátov bude vyžadovať výrazne reformy, napríklad dodržiavanie právneho štátu, boj proti korupcii či ekonomické reformy.
Dlhoročným ašpirantom na člena EÚ je Turecko. V tomto prípade nabrala situácia podľa Danielssona opačný smer. "Turecko sa nachádza v prístupových rokovaniach. Ďalší posun v posledných rokoch nasvedčuje tomu, že v tomto prípade nie je vyhliadka na otvorenie ďalších kapitol. Naopak, posúvame sa späť ku základným otázkam, akou je napríklad sloboda prejavu. Toto sú dôležité veci, o ktorých diskutujeme, stretávame sa, ale konkrétny posun v rokovaniach sa nekoná. Máme však veľký záujem mať prehĺbené vzťahy v oblastiach ako energetika, ekonomika či boj proti terorizmu," dodal.
V otázke Kosova, ktoré rozdeľuje členské štáty EÚ, pripustil, že krajina má možnosť európskej perspektívy. Podľa neho je najdôležitejšie, aby si dokázali so Srbskom vydiskutovať v rámci dialógu nevyriešené problémy. "Z našej strany dialóg podporujeme v plnej miere," uzavrel.
Summit v Sofii bol prvým podujatím na vysokej úrovni medzi EÚ a krajinami Balkánu za posledných 15 rokov. Posledné podobné stretnutie sa konalo v Solúne v roku 2003 a bolo potvrdením "veľkého tresku", rozšírenia EÚ o nové krajiny. Ďalší takýto summit je naplánovaný na prvú polovicu roka 2020, keď Rade EÚ bude predsedať Chorvátsko.
"Nie som človek, ktorý verí dátumom. Vec sa má tak, že je tu perspektíva, je jasné, čo sa musí urobiť. Teraz sa musíme sústrediť na tieto štáty, aby to urobili, a my zo strany EÚ ich v tom musíme podporovať. Ak sa začneme pozerať na dátumy, budeme sa uberať zlým smerom. Takže si myslím, že je dobré, že sme v deklarácii neuviedli konkrétny dátum," konštatoval Danielsson.
Summit v Sofii považuje za veľmi dôležitý. Domnieva sa, že lídri vyslali jasné odkazy - európska perspektíva je skutočnosťou a ak chcú krajiny využiť plnú perspektívu, musia urobiť podstatné reformy. Toto podľa neho uznali predstavitelia ako západobalkánskych krajín, tak aj EÚ. "Medzi krajinami a EÚ musí byť väčšia prepojenosť – prostredníctvom ciest, železníc a v neposlednom rade i digitálne, ale taktiež vzájomne medzi ľuďmi. Myslím si, že tento odkaz je základnou prioritou, preto to, že krajiny západného Balkánu prišli do Sofie, bolo veľmi dôležité," zdôraznil Danielsson.
Viacerí európski lídri, vrátane SR, však na summite EÚ poukázali na to, že ak štáty splnia podmienky, mali by dostať záruku, že sa stanú plnoprávnymi členmi. Inak by to mohlo pôsobiť pre iné krajiny demotivujúco. "Proces je jasný, nikto na ňom nič nezmenil. Prvotné sú práva, krok za krokom napredujeme, riešime základné otázky, aplikujeme všetky acquis (pozn. európska legislatíva, ktorú štáty pred vstupom do EÚ zapracovávajú do svojich právnych systémov) a v deň, keď prídu na koniec tohto procesu, bude ďalším krokom pripojenie sa k EÚ," odpovedal na otázku TASR, či sa balkánske štáty po splnení podmienok stanú členmi EÚ. Priznal, že si to zo strany štátov bude vyžadovať výrazne reformy, napríklad dodržiavanie právneho štátu, boj proti korupcii či ekonomické reformy.
Dlhoročným ašpirantom na člena EÚ je Turecko. V tomto prípade nabrala situácia podľa Danielssona opačný smer. "Turecko sa nachádza v prístupových rokovaniach. Ďalší posun v posledných rokoch nasvedčuje tomu, že v tomto prípade nie je vyhliadka na otvorenie ďalších kapitol. Naopak, posúvame sa späť ku základným otázkam, akou je napríklad sloboda prejavu. Toto sú dôležité veci, o ktorých diskutujeme, stretávame sa, ale konkrétny posun v rokovaniach sa nekoná. Máme však veľký záujem mať prehĺbené vzťahy v oblastiach ako energetika, ekonomika či boj proti terorizmu," dodal.
V otázke Kosova, ktoré rozdeľuje členské štáty EÚ, pripustil, že krajina má možnosť európskej perspektívy. Podľa neho je najdôležitejšie, aby si dokázali so Srbskom vydiskutovať v rámci dialógu nevyriešené problémy. "Z našej strany dialóg podporujeme v plnej miere," uzavrel.
Summit v Sofii bol prvým podujatím na vysokej úrovni medzi EÚ a krajinami Balkánu za posledných 15 rokov. Posledné podobné stretnutie sa konalo v Solúne v roku 2003 a bolo potvrdením "veľkého tresku", rozšírenia EÚ o nové krajiny. Ďalší takýto summit je naplánovaný na prvú polovicu roka 2020, keď Rade EÚ bude predsedať Chorvátsko.
