Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenský prezident je podľa lídra SNS osobným priateľom tureckej hlavy štátu. Aj tak mal podľa neho prísť do Jerevanu a pri príležitosti výročia genocídy Arménov apelovať na vyriešenie starých krívd.
Autor Teraz.sk
Bratislava 1. mája (Teraz.sk) – Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko považuje za chybu, že sa pietnej spomienky pri príležitosti 100. výročia vyvraždenia 1,5 milióna Arménov osmanskými Turkami 24. apríla v Jerevane nezúčastnil aj slovenský prezident Andrej Kiska.
„Ja som pozeral, ako tam vedľa seba sedí srbský, cyperský, ruský a francúzsky prezident a chýbal mi tam náš, slovenský. Aj keď viem, že sa vyjadril, že je osobným priateľom tureckého prezidenta Recepa Erdogana. Ale možno svojou autoritou mohol prispieť k ceste k zmiereniu, dialógu,“ povedal v diskusii TABLET.TV predseda SNS Andrej Danko.
„Myslím si, že sme Slovania a kresťania. Keď prezident nejde na výročie oslobodenia a má problém stretnúť sa s ruským prezidentom, toto bola neutrálna pôda, kde by sa dali diplomatické bariéry prelomiť. Aj keď náš prezident možno cíti viac sympatií k Turkom... Keď vieme na Slovensku prijať tureckého prezidenta, takú istú úctu si zaslúži aj arménsky,“ dodal Danko. Na námietku, že v Arménsku nebola väčšina európskych prezidentov a je ťažké dávať Andrejovi Kiskovi špeciálne za vinu, že tam nebol ani on, Danko reagoval, že jeho kritika nie je myslená osobne.
Turecko totiž fakt o vraždení nepopiera a vyjadrilo ľútosť nad tým, že k nemu prišlo. "Vieme o smutných udalostiach prežitých arménskym spoločenstvom v minulosti. Úprimne zdieľame váš bôľ. Chcem, aby ste vedeli, že naše srdcia sú otvorené všetkým potomkom Arménov, ktorí žili v Osmanskej ríši," uviedol 24. apríla Erdogan. Odmieta však, že išlo o genocídu a spochybňuje aj počty obetí udávané z arménskej strany.
Arméni sú podľa Danka jedným z najstarších kresťanských národov a práve to bolo jedným z dôvodov genocídy pred 100 rokmi. „Možno si neuvedomujeme civilizačný stret v Európskej únii. Ak si zoberieme štáty, ktoré sa otvorili prisťahovalectvu, začínajú túto svoju politiku ľutovať,“ vyhlásil Danko, ktorý je proti prijatiu Turecka do Európskej únie.
„Izolácia a nevedenie dialógu je cesta do pekla. Nežijeme v bubline, že vedľa nás v susedstve nebude žiť černoch, moslim, niekto iného vierovyznania. Chcem byť predsedom strany, ktorá nebude rasistická, extrémistická a nebude ľudí posudzovať podľa farby pleti. Ale treba nájsť hranice. V európskych štátoch nemôžete nútiť ženy nosiť burky,“ tvrdí predseda SNS.
V Jerevane podľa vlastných slov stretol poslanca KDH Pavla Hrušovského, ktorý bol predsedom Národnej rady (NR) SR v čase, keď prijala rezolúciu odsudzujúcu genocídu Arménov. „Všetkým nám vybehli slzy pri ohni, ktorý symbolizoval krivdu. Pokiaľ budem mať šancu, určite tam ešte budem chcieť ísť. Vidieť státisíce ľudí až milión ľudí ísť na tento pomník, je fascinujúce,“ dodal Danko.
Podľa predsedu SNS je genocída Arménov historický fakt, ktorý sa už dnes nedá zmeniť. Turci by si však podľa neho mohli vziať príklad z nemeckého národa, ktorý si dokázal priznať vinu z druhej svetovej vojny a minulosť prekonať. „Nemci sa dokázali ospravedlniť za krivdy a ísť ďalej,“ uzavrel Danko.
„Ja som pozeral, ako tam vedľa seba sedí srbský, cyperský, ruský a francúzsky prezident a chýbal mi tam náš, slovenský. Aj keď viem, že sa vyjadril, že je osobným priateľom tureckého prezidenta Recepa Erdogana. Ale možno svojou autoritou mohol prispieť k ceste k zmiereniu, dialógu,“ povedal v diskusii TABLET.TV predseda SNS Andrej Danko.
„Myslím si, že sme Slovania a kresťania. Keď prezident nejde na výročie oslobodenia a má problém stretnúť sa s ruským prezidentom, toto bola neutrálna pôda, kde by sa dali diplomatické bariéry prelomiť. Aj keď náš prezident možno cíti viac sympatií k Turkom... Keď vieme na Slovensku prijať tureckého prezidenta, takú istú úctu si zaslúži aj arménsky,“ dodal Danko. Na námietku, že v Arménsku nebola väčšina európskych prezidentov a je ťažké dávať Andrejovi Kiskovi špeciálne za vinu, že tam nebol ani on, Danko reagoval, že jeho kritika nie je myslená osobne.
Turecko totiž fakt o vraždení nepopiera a vyjadrilo ľútosť nad tým, že k nemu prišlo. "Vieme o smutných udalostiach prežitých arménskym spoločenstvom v minulosti. Úprimne zdieľame váš bôľ. Chcem, aby ste vedeli, že naše srdcia sú otvorené všetkým potomkom Arménov, ktorí žili v Osmanskej ríši," uviedol 24. apríla Erdogan. Odmieta však, že išlo o genocídu a spochybňuje aj počty obetí udávané z arménskej strany.
Arméni sú podľa Danka jedným z najstarších kresťanských národov a práve to bolo jedným z dôvodov genocídy pred 100 rokmi. „Možno si neuvedomujeme civilizačný stret v Európskej únii. Ak si zoberieme štáty, ktoré sa otvorili prisťahovalectvu, začínajú túto svoju politiku ľutovať,“ vyhlásil Danko, ktorý je proti prijatiu Turecka do Európskej únie.
„Izolácia a nevedenie dialógu je cesta do pekla. Nežijeme v bubline, že vedľa nás v susedstve nebude žiť černoch, moslim, niekto iného vierovyznania. Chcem byť predsedom strany, ktorá nebude rasistická, extrémistická a nebude ľudí posudzovať podľa farby pleti. Ale treba nájsť hranice. V európskych štátoch nemôžete nútiť ženy nosiť burky,“ tvrdí predseda SNS.
V Jerevane podľa vlastných slov stretol poslanca KDH Pavla Hrušovského, ktorý bol predsedom Národnej rady (NR) SR v čase, keď prijala rezolúciu odsudzujúcu genocídu Arménov. „Všetkým nám vybehli slzy pri ohni, ktorý symbolizoval krivdu. Pokiaľ budem mať šancu, určite tam ešte budem chcieť ísť. Vidieť státisíce ľudí až milión ľudí ísť na tento pomník, je fascinujúce,“ dodal Danko.
Podľa predsedu SNS je genocída Arménov historický fakt, ktorý sa už dnes nedá zmeniť. Turci by si však podľa neho mohli vziať príklad z nemeckého národa, ktorý si dokázal priznať vinu z druhej svetovej vojny a minulosť prekonať. „Nemci sa dokázali ospravedlniť za krivdy a ísť ďalej,“ uzavrel Danko.
