Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Danko upozornil tiež na to, že za posledné tri roky nezasadala Rada vlády SR pre odborné vzdelávanie a prípravu.
Autor TASR
Bratislava 16. decembra (TASR) - Niektorí zamestnávatelia využívajú žiakov z duálneho vzdelávania ako lacnú pracovnú silu. Nezískajú tak praktické zručnosti, ktoré by mali nadobudnúť, a preto môžu dosahovať horšie výsledky v záverečných skúškach. Pre TASR to uviedol podpredseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku a predseda Združenia stredného školstva Peter Danko s tým, že potrebné je aj novelizovať zákon o odbornom vzdelávaní.
"Niektorí si z nich robia lacnú pracovnú silu, len aby nezamestnávali ľudí, a výpadok ľudí nahrádzajú týmito žiakmi," upozornil. Množstvo zamestnávateľov pritom podľa neho nevie poskytnúť plnohodnotné vzdelávanie. Ako priblížil, žiaci v školskom systéme musia absolvovať školský vzdelávací program podľa osnov, či už v teoretickom, alebo praktickom vzdelávaní. Ak na praxi nezískajú potrebné zručnosti, môžu v záverečných skúškach dosahovať horšie výsledky.
Danko upozornil tiež na to, že za posledné tri roky nezasadala Rada vlády SR pre odborné vzdelávanie a prípravu. Problémy v rámci duálneho vzdelávania na stredných odborných školách (SOŠ) sa tak neriešili. Zdôraznil, že je potrebné novelizovať zákon o odbornom vzdelávaní, pretože sa Slovensko posunulo o pár rokov dopredu a určité problémy sú viditeľné. "Je ťažké niečo koordinovať, keď sa tí ľudia nestretávajú a nepovedia si o problémoch, ktoré treba riešiť," uviedol.
Priblížil, že Slovensko už má prvých absolventov v duálnom vzdelávaní, a má teda niekoľkoročné skúsenosti s touto formou vzdelávania. Systém sa však zameriava aj na odbory, ktoré pôvodne nemali byť zapojené. V niektorých odvetviach ide doba skokovo dopredu a duálne vzdelávanie sa podľa Danka nedá uplatňovať vo všetkých odboroch. Napríklad, na obchodných akadémiách nie je až tak opodstatnené a málo firiem komplexne vychová žiaka s požiadavkami, ktoré sú na trhu práce.
"Keď je žiak z obchodnej akadémie na mestskom úrade, kde robí nejakú administratívnu silu, tak neviem si predstaviť, že získa naozaj také vedomosti ako v škole," poznamenal s tým, že vo veľkých automobilových či strojárskych firmách je duálne vzdelávanie potrebné. Tieto firmy totiž potrebujú kontinuálne vychovávať pár žiakov každý rok, aby nahradili odchádzajúcich zamestnancov.
Systém duálneho vzdelávania bol vymyslený, aby sa podporili remeslá a trojročné učebné odbory. S cieľom naplniť počty a žiakov sa v rámci systému prešlo aj na stredné priemyselné školy či obchodné akadémie. "Prešli sme aj na priemyslovky, obchodné akadémie a trošku sa to míňa účinku, prečo bol systém duálneho vzdelávania vymyslený," dodal.
Žiaci v duálnom vzdelávaní na SOŠ dosahujú horšie výsledky v záverečných skúškach ako ostatní. Rozdiely sa prejavili v nižšej schopnosti aplikovať teóriu v praxi či schopnosti pracovať samostatne so zariadeniami. Informovala o tom Štátna školská inšpekcia (ŠŠI).
"Niektorí si z nich robia lacnú pracovnú silu, len aby nezamestnávali ľudí, a výpadok ľudí nahrádzajú týmito žiakmi," upozornil. Množstvo zamestnávateľov pritom podľa neho nevie poskytnúť plnohodnotné vzdelávanie. Ako priblížil, žiaci v školskom systéme musia absolvovať školský vzdelávací program podľa osnov, či už v teoretickom, alebo praktickom vzdelávaní. Ak na praxi nezískajú potrebné zručnosti, môžu v záverečných skúškach dosahovať horšie výsledky.
Danko upozornil tiež na to, že za posledné tri roky nezasadala Rada vlády SR pre odborné vzdelávanie a prípravu. Problémy v rámci duálneho vzdelávania na stredných odborných školách (SOŠ) sa tak neriešili. Zdôraznil, že je potrebné novelizovať zákon o odbornom vzdelávaní, pretože sa Slovensko posunulo o pár rokov dopredu a určité problémy sú viditeľné. "Je ťažké niečo koordinovať, keď sa tí ľudia nestretávajú a nepovedia si o problémoch, ktoré treba riešiť," uviedol.
Priblížil, že Slovensko už má prvých absolventov v duálnom vzdelávaní, a má teda niekoľkoročné skúsenosti s touto formou vzdelávania. Systém sa však zameriava aj na odbory, ktoré pôvodne nemali byť zapojené. V niektorých odvetviach ide doba skokovo dopredu a duálne vzdelávanie sa podľa Danka nedá uplatňovať vo všetkých odboroch. Napríklad, na obchodných akadémiách nie je až tak opodstatnené a málo firiem komplexne vychová žiaka s požiadavkami, ktoré sú na trhu práce.
"Keď je žiak z obchodnej akadémie na mestskom úrade, kde robí nejakú administratívnu silu, tak neviem si predstaviť, že získa naozaj také vedomosti ako v škole," poznamenal s tým, že vo veľkých automobilových či strojárskych firmách je duálne vzdelávanie potrebné. Tieto firmy totiž potrebujú kontinuálne vychovávať pár žiakov každý rok, aby nahradili odchádzajúcich zamestnancov.
Systém duálneho vzdelávania bol vymyslený, aby sa podporili remeslá a trojročné učebné odbory. S cieľom naplniť počty a žiakov sa v rámci systému prešlo aj na stredné priemyselné školy či obchodné akadémie. "Prešli sme aj na priemyslovky, obchodné akadémie a trošku sa to míňa účinku, prečo bol systém duálneho vzdelávania vymyslený," dodal.
Žiaci v duálnom vzdelávaní na SOŠ dosahujú horšie výsledky v záverečných skúškach ako ostatní. Rozdiely sa prejavili v nižšej schopnosti aplikovať teóriu v praxi či schopnosti pracovať samostatne so zariadeniami. Informovala o tom Štátna školská inšpekcia (ŠŠI).
