Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zrejme najzvláštnejším európskym nositeľom darčekov je Tió de Nadal (Vianočné poleno).
Autor TASR
Bratislava/svet 24. decembra (TASR) – Na Slovensku nosí darčeky pod stromček Ježiško, inde úradujú Dedo Mráz i Vianočné poleno. Paleta zázračných bytostí a predmetov, ktoré v Európe rozdávajú vianočné darčeky, je skutočne pestrá – niektoré sú známe, iné viac či menej zvláštne. TASR prináša výberový textový prehľad nositeľov vianočných darčekov v Európe.
Najznámejším nositeľom darčekov na Slovensku je Ježiško, hoci v uplynulých rokoch začína prenikať Santa Claus. Kým sa však Santa usídlil vo svojej primárnej doméne (USA), prešiel z Európy hodný kus cesty a zaslúži si samostatnú správu.
Možno si to človek vždy neuvedomí, no Ježiško okrem Slovenska rozdáva darčeky aj v Česku (Ježíšek), Maďarsku (Jézuska) a Rakúsku (Christkind). Deti navštevuje i vo veľkých častiach Nemecka a Švajčiarska, Talianska (Bambino Ges) a Poľska (Dzieciątko). Vo väčšine krajín Európy si rozdávanie darčekov zvyčajne “delia” dve rôzne bytosti. Výnimka je Poľsko, kde darčeky rozdáva zrejme najviac rôznych nositeľov z celej Európy – päť. Okrem Ježiška ich rozdáva aj Święty Mikołaj (Svätý Mikuláš), Gwiazdor a Gwiazdka (Hviezdko a Hviezdička) a Aniołek (Anjelik). Výnimočne sa vyskytuje aj Dziadek Mróz (Dedo Mráz), ktorý do Poľska prišiel z východu Európy.
Mikuláš okrem Poľska obdarúva deti aj na západe Ukrajiny a Bieloruska, o povinnosti sa však delí s Dedom Mrázom. Ten pôsobí na východe oboch štátov, v Rusku, i na Balkáne, kde navštevuje deti v Bulharsku a štátoch bývalej Juhoslávie - okrem Chorvátska. Tam deti obdarúva Djed Božićnjak (Dedo Vianoce).
Zvláštnosťou Deda Mráza je, že darčeky nerozdáva na Vianoce alebo Prvý sviatok vianočný, ale na Silvestra alebo Nový rok. Pripomína tak Bazila Veľkého, ktorý obdarúva deti v Grécku. Bazil bol rovnako ako Mikuláš kresťanský biskup. Žil v Caesarei kapadóckej a v 4. storočí bol jednou z vedúcich osobností kresťanstva. Zomrel 1. januára 379, grécke deti preto obdarúva práve v tento deň. Čoraz väčšej obľube sa však v Grécku začína tešiť Santa Claus.
Bytosť rozdávajúca darčeky má najčastejšie podobu starca s bielou bradou a bielymi vlasmi odetého v červenom kožuchu lemovanom bielou kožušinou. Meno zvyčajne možno preložiť ako Otec Vianoce, Vianočný muž, Vianočný otec alebo Vianočný starec a navštevuje deti od Turecka cez Taliansko, Chorvátsko, Maltu, Pyrenejský polostrov, Francúzsko, Britské ostrovy, Benelux, sever Nemecka až po Pobaltie a Fínsko, ktoré je však tak trochu výnimkou. Joulupukki v doslovnom preklade síce znamená “Vianočný kozol”, darčeky však rozdáva starec, ktorý akoby z oka vypadol Santovi. Joulupukki na rozdiel od neho ale nebýva na Severnom póle, ale v Laponsku.
V Nórsku nosí darčeky Julenissen, vo Švédsku zase Jultomten. Obe mená možno preložiť ako Vianočný trpaslík, v súčasnosti však už obe bytosti výzorom pripomínajú skôr Santa Clausa. Na Islande rozdávajú darčeky Jólasveinar (Vianoční chlapíci). Kým v Poľsku pôsobí najväčšie množstvo jedinečných “darčekonosičov”, Island jednoznačne víťazí v ich najväčšom počte, pretože Vianočných chlapíkov je až 13. Deti postupne navštevujú od 12. decembra a večer čo večer im do topánok na okne nadeľujú odmeny podľa správania v daný deň – ak poslúchali, dostanú nejakú drobnosť alebo sladkosť, ak neposlúchali, dostanú hnilý zemiak. Jólasveinar výzorom do istej miery pripomínajú Santa Clausa, no v menšom – drobní starci so snehobielymi bradami a vlasmi. Nosia ovčie hune a oblečenie z vlny a na hlave majú končisté čiapky, ktoré im spočívajú na pleciach alebo chrbátoch.
Zrejme najzvláštnejším európskym nositeľom darčekov je Tió de Nadal (Vianočné poleno). Pochádza z katalánskej mytológie a v časti Španielska (Katalánsku, Aragónsku a na Mallorke), Andorre a v Occitánií vo Francúzsku prináša malé darčeky. Tió má tradične podobu obyčajného dutého dreveného polena, v nedávnej minulosti sa však začalo objavovať i poleno s namaľovanými očami, ústami a nosom s dvomi či štyrmi nohami. Ak si deti chcú zaistiť hojnú nádielku, musia sa o Tió starať. Od 8. decembra ho preto pravidelne kŕmia jedlom a prikrývajú látkou, aby mu nebola zima.
Na Štedrý deň alebo Prvý sviatok vianočný bolo zvykom, že deti Tió čiastočne vložili do krbu a odišli sa z miestnosti pomodliť za hojnú nádielku. V súčasnosti už však väčšina domácností nekúri tuhým palivom, preto sa vkladanie do ohňa vynecháva podobne ako modlitba. Deti však napriek tomu miestnosť opúšťajú a po návrate šibú Tió palicami, recitujú pri tom tradičné básne, a žiadajú ho o štedrosť. Potom postupne siahajú pod prikrývku, kde ich čakajú nielen rôzne chutné drobnosti ako mandle, lieskovce, ovocie, či nugáty, ale i drobné hračky. Väčšie darčeky nosia v celom Španielsku Papá Noel, (Ocko Vianoce) alebo Reyes Magos (Traja králi), vo Francúzsku Pre Noël (Otec Vianoce).
Tió však má veľmi zvláštny spôsob nosenia dobrôt – poleno ich… "kaká". Práve preto je veľmi dôležité dobre sa oň pred Vianocami starať a výdatne ho kŕmiť, aby bola nádielka hojná.
Najznámejším nositeľom darčekov na Slovensku je Ježiško, hoci v uplynulých rokoch začína prenikať Santa Claus. Kým sa však Santa usídlil vo svojej primárnej doméne (USA), prešiel z Európy hodný kus cesty a zaslúži si samostatnú správu.
Možno si to človek vždy neuvedomí, no Ježiško okrem Slovenska rozdáva darčeky aj v Česku (Ježíšek), Maďarsku (Jézuska) a Rakúsku (Christkind). Deti navštevuje i vo veľkých častiach Nemecka a Švajčiarska, Talianska (Bambino Ges) a Poľska (Dzieciątko). Vo väčšine krajín Európy si rozdávanie darčekov zvyčajne “delia” dve rôzne bytosti. Výnimka je Poľsko, kde darčeky rozdáva zrejme najviac rôznych nositeľov z celej Európy – päť. Okrem Ježiška ich rozdáva aj Święty Mikołaj (Svätý Mikuláš), Gwiazdor a Gwiazdka (Hviezdko a Hviezdička) a Aniołek (Anjelik). Výnimočne sa vyskytuje aj Dziadek Mróz (Dedo Mráz), ktorý do Poľska prišiel z východu Európy.
Mikuláš okrem Poľska obdarúva deti aj na západe Ukrajiny a Bieloruska, o povinnosti sa však delí s Dedom Mrázom. Ten pôsobí na východe oboch štátov, v Rusku, i na Balkáne, kde navštevuje deti v Bulharsku a štátoch bývalej Juhoslávie - okrem Chorvátska. Tam deti obdarúva Djed Božićnjak (Dedo Vianoce).
Zvláštnosťou Deda Mráza je, že darčeky nerozdáva na Vianoce alebo Prvý sviatok vianočný, ale na Silvestra alebo Nový rok. Pripomína tak Bazila Veľkého, ktorý obdarúva deti v Grécku. Bazil bol rovnako ako Mikuláš kresťanský biskup. Žil v Caesarei kapadóckej a v 4. storočí bol jednou z vedúcich osobností kresťanstva. Zomrel 1. januára 379, grécke deti preto obdarúva práve v tento deň. Čoraz väčšej obľube sa však v Grécku začína tešiť Santa Claus.
Bytosť rozdávajúca darčeky má najčastejšie podobu starca s bielou bradou a bielymi vlasmi odetého v červenom kožuchu lemovanom bielou kožušinou. Meno zvyčajne možno preložiť ako Otec Vianoce, Vianočný muž, Vianočný otec alebo Vianočný starec a navštevuje deti od Turecka cez Taliansko, Chorvátsko, Maltu, Pyrenejský polostrov, Francúzsko, Britské ostrovy, Benelux, sever Nemecka až po Pobaltie a Fínsko, ktoré je však tak trochu výnimkou. Joulupukki v doslovnom preklade síce znamená “Vianočný kozol”, darčeky však rozdáva starec, ktorý akoby z oka vypadol Santovi. Joulupukki na rozdiel od neho ale nebýva na Severnom póle, ale v Laponsku.
V Nórsku nosí darčeky Julenissen, vo Švédsku zase Jultomten. Obe mená možno preložiť ako Vianočný trpaslík, v súčasnosti však už obe bytosti výzorom pripomínajú skôr Santa Clausa. Na Islande rozdávajú darčeky Jólasveinar (Vianoční chlapíci). Kým v Poľsku pôsobí najväčšie množstvo jedinečných “darčekonosičov”, Island jednoznačne víťazí v ich najväčšom počte, pretože Vianočných chlapíkov je až 13. Deti postupne navštevujú od 12. decembra a večer čo večer im do topánok na okne nadeľujú odmeny podľa správania v daný deň – ak poslúchali, dostanú nejakú drobnosť alebo sladkosť, ak neposlúchali, dostanú hnilý zemiak. Jólasveinar výzorom do istej miery pripomínajú Santa Clausa, no v menšom – drobní starci so snehobielymi bradami a vlasmi. Nosia ovčie hune a oblečenie z vlny a na hlave majú končisté čiapky, ktoré im spočívajú na pleciach alebo chrbátoch.
Zrejme najzvláštnejším európskym nositeľom darčekov je Tió de Nadal (Vianočné poleno). Pochádza z katalánskej mytológie a v časti Španielska (Katalánsku, Aragónsku a na Mallorke), Andorre a v Occitánií vo Francúzsku prináša malé darčeky. Tió má tradične podobu obyčajného dutého dreveného polena, v nedávnej minulosti sa však začalo objavovať i poleno s namaľovanými očami, ústami a nosom s dvomi či štyrmi nohami. Ak si deti chcú zaistiť hojnú nádielku, musia sa o Tió starať. Od 8. decembra ho preto pravidelne kŕmia jedlom a prikrývajú látkou, aby mu nebola zima.
Na Štedrý deň alebo Prvý sviatok vianočný bolo zvykom, že deti Tió čiastočne vložili do krbu a odišli sa z miestnosti pomodliť za hojnú nádielku. V súčasnosti už však väčšina domácností nekúri tuhým palivom, preto sa vkladanie do ohňa vynecháva podobne ako modlitba. Deti však napriek tomu miestnosť opúšťajú a po návrate šibú Tió palicami, recitujú pri tom tradičné básne, a žiadajú ho o štedrosť. Potom postupne siahajú pod prikrývku, kde ich čakajú nielen rôzne chutné drobnosti ako mandle, lieskovce, ovocie, či nugáty, ale i drobné hračky. Väčšie darčeky nosia v celom Španielsku Papá Noel, (Ocko Vianoce) alebo Reyes Magos (Traja králi), vo Francúzsku Pre Noël (Otec Vianoce).
Tió však má veľmi zvláštny spôsob nosenia dobrôt – poleno ich… "kaká". Práve preto je veľmi dôležité dobre sa oň pred Vianocami starať a výdatne ho kŕmiť, aby bola nádielka hojná.
