Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavný cieľ zmien, a to návrat právneho štátu, podľa neho ostáva zachovaný.
Autor TASR
Bratislava 1. marca (TASR) - Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda hodnotí pozitívne, že zanikne Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Otvorí sa tým priestor na vyšetrenie podozrení z možných manipulácií trestných konaní. Hlavný cieľ zmien, a to návrat právneho štátu, podľa neho ostáva zachovaný. Burda to uviedol pre TASR v súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu (ÚS) SR o pozastavení účinnosti trestných kódexov.
"Dôležité je, že ústavný súd zároveň ponechal účinnosť mnohých dôležitých zmien v rámci trestného procesu, teda až na dve ustanovenia nepozastavil účinnosť zmien v Trestnom poriadku, pričom tieto zmeny majú priniesť oveľa väčšiu transparentnosť do vyšetrovania trestných činov, čo treba hodnotiť veľmi pozitívne," povedal dekan. Rozhodnutie ÚS je podľa neho nevyhnutné rešpektovať a riadiť sa ním.
Zároveň priblížil, že ÚŠP zanikne a prevažná väčšina zmien v trestnom konaní, ktoré ho majú stransparentniť, bude účinná. Zmeny samotného Trestného zákona vrátane zmien v sankcionovaní zatiaľ nenadobudnú účinnosť a bude sa o nich rozhodovať neskôr, ozrejmil Burda.
Na novele Trestného zákona a ďalších zákonov nevidí nič protiústavné, a to ani potencionálne, čo by si vyžadovalo pozastavenie účinnosti. Zdôraznil, že ÚS v tomto prípade nerozhodol o protiústavnosti, len dočasne rozhodol o pozastavení účinnosti, aby získal viac času na rozhodovanie. To môže podľa Burdu trvať aj niekoľko rokov.
"Ústavný súd podľa mňa urobil chybu, keď pozastavil účinnosť celého článku I - teda priamo zmien v Trestnom zákone, a teda aj tých ustanovení, ktoré nemali ako vzbudiť pochybnosť o svojej prípadnej protiústavnosti, a to vrátane tých ustanovení, ktoré mali ochrániť spoločnosť pred násilnými páchateľmi a ktoré ešte v septembri výrazne presadzoval premiér Ľudovít Ódor, a vrátane tých ustanovení, ktoré reagovali na predchádzajúci nález ústavného súdu o protiústavnosti povinného trestu prepadnutia majetku," tvrdí dekan.
Burda poukázal na to, že ÚS odmietal rozhodovať o zákonoch nepublikovaných v Zbierke zákonov SR a teraz "urobil obrat o 180 stupňov". Týmto podľa neho zásadným spôsobom vniesol do procesov neistotu. "Ústavný súd nie je druhý zákonodarca, a preto si myslím, že v tomto prípade išiel úplne na hranu svojich kompetencií a ak by sa takéto prípady mali opakovať, podľa konkrétnych okolností sám ÚS by mohol podkopávať základy fungovania právneho štátu z hľadiska trojdelenia štátnej moci," skonštatoval.
"Dôležité je, že ústavný súd zároveň ponechal účinnosť mnohých dôležitých zmien v rámci trestného procesu, teda až na dve ustanovenia nepozastavil účinnosť zmien v Trestnom poriadku, pričom tieto zmeny majú priniesť oveľa väčšiu transparentnosť do vyšetrovania trestných činov, čo treba hodnotiť veľmi pozitívne," povedal dekan. Rozhodnutie ÚS je podľa neho nevyhnutné rešpektovať a riadiť sa ním.
Zároveň priblížil, že ÚŠP zanikne a prevažná väčšina zmien v trestnom konaní, ktoré ho majú stransparentniť, bude účinná. Zmeny samotného Trestného zákona vrátane zmien v sankcionovaní zatiaľ nenadobudnú účinnosť a bude sa o nich rozhodovať neskôr, ozrejmil Burda.
Na novele Trestného zákona a ďalších zákonov nevidí nič protiústavné, a to ani potencionálne, čo by si vyžadovalo pozastavenie účinnosti. Zdôraznil, že ÚS v tomto prípade nerozhodol o protiústavnosti, len dočasne rozhodol o pozastavení účinnosti, aby získal viac času na rozhodovanie. To môže podľa Burdu trvať aj niekoľko rokov.
"Ústavný súd podľa mňa urobil chybu, keď pozastavil účinnosť celého článku I - teda priamo zmien v Trestnom zákone, a teda aj tých ustanovení, ktoré nemali ako vzbudiť pochybnosť o svojej prípadnej protiústavnosti, a to vrátane tých ustanovení, ktoré mali ochrániť spoločnosť pred násilnými páchateľmi a ktoré ešte v septembri výrazne presadzoval premiér Ľudovít Ódor, a vrátane tých ustanovení, ktoré reagovali na predchádzajúci nález ústavného súdu o protiústavnosti povinného trestu prepadnutia majetku," tvrdí dekan.
Burda poukázal na to, že ÚS odmietal rozhodovať o zákonoch nepublikovaných v Zbierke zákonov SR a teraz "urobil obrat o 180 stupňov". Týmto podľa neho zásadným spôsobom vniesol do procesov neistotu. "Ústavný súd nie je druhý zákonodarca, a preto si myslím, že v tomto prípade išiel úplne na hranu svojich kompetencií a ak by sa takéto prípady mali opakovať, podľa konkrétnych okolností sám ÚS by mohol podkopávať základy fungovania právneho štátu z hľadiska trojdelenia štátnej moci," skonštatoval.
