Bratislava 11. septembra (Teraz.sk) - Deň baníkov sa 11. septembra (prípadne 9. septembra) na Slovensku oslavuje od roku 1949, tradícia tohto sviatku však má pôvod v susednom Česku. V roku 1249 totiž vznikla prvá písomná podoba právnych pravidiel a zásad v oblasti baníctva, a keďže bola zrejme pripojená k zakladacej listine mesta Jihlava, uchoval sa jej názov – jihlavské banské právo. A aj keď v dôsledku prechodu na iné druhy
energie zaznamenáva baníctvo ako priemyselné odvetvie útlm, banská tradícia je stále silná a získava
si ďalších a ďalších nadšencov.
„Bohatstvo našej Zeme je predsa predovšetkým v ľuďoch a v spoločnej ceste za poznaním našej histórie,“ uviedol pre teraz.sk Jiří Vitáloš, predseda správnej rady Neziskovej organizácie Barbora. Ako dodal, táto neziskovka, a tiež Malokarpatský banícky spolok sú dodnes nositeľmi myšlienky udržať povedomie o tejto najstaršej ľudskej činnosti. Pôsobia konkrétne v oblasti Pezinka, kde bolo baníctvo kľúčové hlavne v minulosti.
„Tma, kvapkanie vody a svetlo na konci štôlne – tento pohľad má pred sebou každý baník, ktorý ťažil v Pezinku zlato a pyrit, či antimón. Ťažká a nebezpečná práca vytvorila silné priateľské putá, ktoré neochladli ani po skončení ťažby rúd,“ povedal Jiří Vitáloš. „Túžba byť pod zemou neutíchla a postupne vznikali organizácie, ktoré sa aj v súčasnosti venujú udržaniu baníckych tradícií.“ Baníckych spolkov na Slovensku pôsobí oveľa viac, a to predovšetkým v tradičných banských regiónoch, ako je Horná Nitra a Handlová, samozrejme Banská Štiavnica, Banská Bystrica a Kremnica, a tiež oblasť Spiša a Gemera resp. Slovenského Rudohoria.
Ilustračná snímka.Foto: TASR – Milan Kapusta
V pezinskej oblasti siaha história baníctva až do doby bronzovej. Nie každý vie, že sa neďaleko tohto mesta ťažila antimónová ruda ešte v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Napríklad v roku 1967 sa jej vyťažilo 30.000 ton, v roku 1980 dokonca 40.000 ton. Toto množstvo stačilo na 310 ton čistého kovu a ako druhotný produkt sa v antimónových baniach vyťažilo navyše 7 kg zlata.
Ako spomienka na banícku minulosť sa od roku 1995 v Pezinku koná pravidelne každé leto festival Pezinský permoník – podujatie spojené s kultúrnymi a vzdelávacími akciami i predajom minerálov a produktov z nich. Práve za organizovanie Permoníka, za rozhodujúci podiel na objavení pozostatkov pezinského hradu a za vznik Banského náučného chodníka získal Jiří Vitáloš pamätnú plaketu primátora mesta Pezinok.
Vo vari najznámejšej bašte baníctva v Banskej Štiavnici si Deň baníctva pripomínajú v druhý septembrový víkend tzv. Salamandrovými dňami. V minulosti sa tu zvykol pri významných príležitostiach konať tzv. salamandrový sprievod. Jeho názov je odvodený od pohybu salamandry škvrnitej. Takisto ako tento známy obojživelník aj sprievod prechádzal z jednej strany ulice na druhú. Toho roku sa pravidelná štiavnická oslava baníctva koná v piatok 11. septembra.
Sviatok majú baníci aj v iných krajinách. Vo frankofónnych štátoch sa viaže na sv. Barboru (4. decembra), ktorá je patrónkou baníkov, v USA oslavujú baníci 6. decembra.
