Ženeva 1. marca (TASR) - Spoločne s civilnou ochranou voči katastrofám: tak v roku 2017 znie téma Svetového dňa civilnej ochrany, ktorý pripadá na 1. marca.

Zvolenou témou Svetového dňa civilnej ochrany ide o zdôraznenie dôležitosti koordinácie úsilia národných autorít, štruktúr civilnej ochrany, médií a civilného obyvateľstva s cieľom účinne predchádzať katastrofám a odstraňovať ich, ak nastanú. Vo svojom príhovore k Svetovému dňu civilnej ochrany to uviedol generálny tajomník Medzinárodnej organizácie civilnej ochrany (International Civil Defence Organization, ICDO) Vladimir Kuvšinov.

V uplynulých rokoch vyše 200 miliónov osôb na celom svete trpelo v dôsledku prírodných alebo človekom spôsobených katastrof. Počet ľudí trpiacich na následky katastrof sa sústavne zvyšuje pre zhoršovanie životného prostredia a pre klimatické zmeny a nárast zlyhávania technológií, pokračoval Kuvšinov.

Právo žiť v bezpečí patrí medzi základné ľudské práva. Nedostatočná bezpečnosť nepredstavuje len riziko pre život jedinca a zníženie kvality života, ale vytvára aj prekážku pre trvalo udržateľný rozvoj občianskej spoločnosti, konštatoval.

"Civilná ochrana sa musí stať zásadnou súčasťou národnej bezpečnosti každej krajiny. Bez technicky dobre vybavených a profesionálne pripravených štruktúr civilnej ochrany nie je možné zaistiť normálne fungovanie štátu či zaistiť bezpečné podmienky života pre ľud krajiny," upozornil Kuvšinov.

To, že 1. marec sa bude každý rok pripomínať ako Svetový deň civilnej ochrany, stanovilo na svojom deviatom zasadnutí Valné zhromaždenie Medzinárodnej organizácie civilnej ochrany rezolúciou schválenou 18. decembra 1990.

Zvolený dátum sa vzťahuje na deň, keď 1. marca 1972 vstúpila do platnosti Konštitúcia ICDO. Cieľom Valného zhromaždenia ICDO pri rozhodnutí o vyhlásení svetového dňa bolo upriamiť pozornosť širšej verejnosti na úlohy národných služieb pôsobiacich v oblasti civilnej ochrany (CO) a bezpečnosti a na úlohy pri riešení i odstraňovaní náhlych, mimoriadnych udalostí, pri ochrane života a majetku ľudí, ale aj životného prostredia ako takého.

Základy ICDO položil francúzsky lekár a generál Georges Saint-Paul (1870-1937), ktorý 28. mája 1931 v Paríži založil Združenie Ženevské miesta. Urobil tak pod vplyvom krutostí z prvej svetovej vojny, ktorým bolo vystavené civilné obyvateľstvo.

Generál Georges Saint-Paul dostal nápad, aby sa vytvorili neutrálne miesta či zóny, najmä pre ženy, deti, vekovo starších ľudí a ranených, kde by mohli nájsť útočište. Krátko po svojom založení dosiahlo Združenie 5000 členov z rôznych národov, názorov a náboženského vyznania.

Foto: TASR/AP

V júni 1935 Združenie Ženevské miesta oficiálne uznala aj francúzska Poslanecká snemovňa. V roku 1958 sa Medzinárodné združenie Ženevské miesta stalo Medzinárodnou organizáciou civilnej ochrany. Táto mimovládna organizácia vtedy schválila nové stanovy a ciele. V súčasnosti má ICDO 56 členských štátov - keď sa 11. februára 2016 stal 56. členom Tadžikistan -, ďalej 18 pozorovateľov a 30 pridružených členov.

Definícia civilnej ochrany sa zakladá na medzinárodnom humanitárnom práve o kritériách pri vykonávaní funkcií, ako i na štruktúrach, ktoré tieto funkcie plnia. Preto v zozname humanitárnych úloh uvedených v Protokole I. Ženevských konvencií z roku 1949 sú zapísané: ochrana civilného obyvateľstva pred nebezpečenstvom nepriateľských strán alebo pred katastrofami, ďalej pomoc pri prekonávaní okamžitých následkov katastrof, zabezpečenie podmienok nevyhnutných na prežitie a podobne.

Na organizácie civilnej ochrany, ktoré si vybuduje každý štát, a na ich personál alebo civilistov povolaných štátnymi orgánmi na výkon úloh súvisiacich s civilnou ochranou sa vzťahujú články uvedené v Protokole I. Ženevských konvencií.

Ochrana sa týka aj personálu civilných organizácií neutrálnych štátov a príslušníkov civilnej ochrany zo štátov, ktoré nie sú zúčastnené v konflikte a vykonávajú pritom civilnú ochranu na území niektorej z bojujúcich krajín.

Pri príležitosti Svetového dňa civilnej ochrany je vhodné využiť i médiá s cieľom poukázať na dôležitosť týchto aktivít. Za užitočné sa považuje organizovanie diskusií, prednášok, konferencií či dňa otvorených dverí. Predstaviť treba tých, čo civilnú ochranu vykonávajú. Verejnosť by mala vedieť, ako sa zachovať a čo robiť pri rôznych druhoch katastrof.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa dôležitým dátumom v oblasti CO stal 27. január 1994, keď NR SR schválila Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva č. 42/1994 Z. z. V znení neskorších úprav nadobudol účinnosť 1. augusta 2015.

Účelom tohto zákona je upraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí, ako aj stanoviť úlohy a pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí a práva a povinnosti osôb fyzických a právnických pri zabezpečovaní civilnej ochrany obyvateľstva.

V paragrafe dva tohto zákona sa civilná ochrana definuje ako "systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí".

A v bode dva paragrafu dva sa spresňuje: "Poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie."