Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V prvých týždňoch okupácie prišlo o život minimálne 135 ľudí, z toho 40 zahynulo na Slovensku alebo pochádzalo zo Slovenska.
Autor TASR
Bratislava 21. júna (TASR) - Poslanci Národnej rady SR rozhodli 3. novembra 2020 o tom, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991. Zoznam pamätných dní sa zároveň rozšíril o 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968. "Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska," vysvetlili predkladatelia novely Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.
"Dočasný" pobyt sovietskych vojsk na území Československa legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú o dva dni nato, 18. októbra 1968, schválilo Národné zhromaždenie. Dokument podporilo 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti: František Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.
Sovietske vojská boli na území bývalého Československa "dočasne" rozmiestnené od tragickej noci z 20. na 21. augusta 1968, keď armády piatich štátov Varšavskej zmluvy (Sovietskeho zväzu, Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR) prekročili hranice a začali okupáciu Československa.
V čase od 18. októbra do 4. novembra 1968 opustili Československo armády Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a Poľska. Početné zastúpenie sovietskych vojakov však v krajine zostalo.
V prvých týždňoch okupácie prišlo o život minimálne 135 ľudí, z toho 40 zahynulo na Slovensku alebo pochádzalo zo Slovenska. Okupácia zastavila proces demokratizácie spoločnosti a začala normalizáciu, ktorá zrušila všetky výdobytky socializmu s ľudskou tvárou.
Požiadavka odchodu sovietskej armády sa stala hneď po Nežnej revolúcii v novembri 1989 jednou z priorít československej zahraničnej politiky. Šéfovia diplomacií obidvoch krajín Jiří Dienstbier a Eduard Ševardnadze podpísali 26. februára 1990 medzištátnu zmluvu o odchode sovietskych vojsk z Československa.
Odsun sa uskutočnil celkove v troch etapách od 26. februára 1990 do 21. júna 1991. Počas 16 mesiacov odišlo z územia Československa v 925 transportoch 73.500 sovietskych dôstojníkov a vojakov, takmer 40.000 ich rodinných príslušníkov, 1220 tankov, 2500 bojových vozidiel pechoty, viac ako 100 lietadiel, takmer dve stovky vrtuľníkov a 95.000 ton munície.
"Je to niečo, čomu by sme pred dvoma rokmi asi ťažko verili. Išlo to rýchlo," poznamenal vtedy predseda parlamentnej komisie pre odsun sovietskych vojsk z Československa Michael Kocáb.
Posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991, vypravený bol 19. júna 1991 z vojenského priestoru Milovice. Proces odchodu sovietskych okupačných vojsk de jure zavŕšil Protokol o ukončení odsunu. Dňa 25. júna 1991 dokument podpísali generál Rudolf Ducháček a veliteľ sovietskych ozbrojených síl na československom území Eduard Vorobjev, ktorý sa stal zároveň posledným veliteľom viac ako 73-tisícovej armády strednej skupiny sovietskych vojsk rozmiestnených v Československu od 21. augusta 1968.
Zdroj: https://www.nrsr.sk, www.vhu.sk, www.mosr.sk, www.historickarevue.com, https://plus.rozhlas.cz, www.vhu.cz
"Dočasný" pobyt sovietskych vojsk na území Československa legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú o dva dni nato, 18. októbra 1968, schválilo Národné zhromaždenie. Dokument podporilo 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti: František Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.
Sovietske vojská boli na území bývalého Československa "dočasne" rozmiestnené od tragickej noci z 20. na 21. augusta 1968, keď armády piatich štátov Varšavskej zmluvy (Sovietskeho zväzu, Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR) prekročili hranice a začali okupáciu Československa.
V čase od 18. októbra do 4. novembra 1968 opustili Československo armády Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a Poľska. Početné zastúpenie sovietskych vojakov však v krajine zostalo.
V prvých týždňoch okupácie prišlo o život minimálne 135 ľudí, z toho 40 zahynulo na Slovensku alebo pochádzalo zo Slovenska. Okupácia zastavila proces demokratizácie spoločnosti a začala normalizáciu, ktorá zrušila všetky výdobytky socializmu s ľudskou tvárou.
Požiadavka odchodu sovietskej armády sa stala hneď po Nežnej revolúcii v novembri 1989 jednou z priorít československej zahraničnej politiky. Šéfovia diplomacií obidvoch krajín Jiří Dienstbier a Eduard Ševardnadze podpísali 26. februára 1990 medzištátnu zmluvu o odchode sovietskych vojsk z Československa.
Odsun sa uskutočnil celkove v troch etapách od 26. februára 1990 do 21. júna 1991. Počas 16 mesiacov odišlo z územia Československa v 925 transportoch 73.500 sovietskych dôstojníkov a vojakov, takmer 40.000 ich rodinných príslušníkov, 1220 tankov, 2500 bojových vozidiel pechoty, viac ako 100 lietadiel, takmer dve stovky vrtuľníkov a 95.000 ton munície.
"Je to niečo, čomu by sme pred dvoma rokmi asi ťažko verili. Išlo to rýchlo," poznamenal vtedy predseda parlamentnej komisie pre odsun sovietskych vojsk z Československa Michael Kocáb.
Posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991, vypravený bol 19. júna 1991 z vojenského priestoru Milovice. Proces odchodu sovietskych okupačných vojsk de jure zavŕšil Protokol o ukončení odsunu. Dňa 25. júna 1991 dokument podpísali generál Rudolf Ducháček a veliteľ sovietskych ozbrojených síl na československom území Eduard Vorobjev, ktorý sa stal zároveň posledným veliteľom viac ako 73-tisícovej armády strednej skupiny sovietskych vojsk rozmiestnených v Československu od 21. augusta 1968.
Zdroj: https://www.nrsr.sk, www.vhu.sk, www.mosr.sk, www.historickarevue.com, https://plus.rozhlas.cz, www.vhu.cz
