Na snímke v cieli vpravo Peter a vľavo Pavol Hochschornerovci. Foto: TASR/ Martin Baumann
Najmladším oceneným bol šesťročný Tomáš Pašút. Z kategórie najstarší cyklista sa pocty dostalo Ivanovi Václavíkovi, ktorý pár rokov pred sedemdesiatkou zajazdil čas 5,00 min.
Bratislava 1. septembra (TASR) - Pohár predsedu Národnej rady SR si dnes v Hradnej časovke vyjazdil cyklista Ján Gálik. Časom 3,03 min pokoril vlaňajší rekord Petra Sagana, aj dnešný výkon bratov Petra a Pavla Hochschornerovcov. Rovnaký kúsok sa podaril aj Danielovi Klúčikovi, ktorý dnes obsadil druhú priečku s časom 3,06 min. Bronzový skončil Ivan Pašek (3,06 min). Pohár víťazovi odovzdal šéf parlamentu Pavol Paška.
Ocenil aj najrýchlejšiu ženu, ktorou sa stala Karin Bäumlová, najrýchlejšie dieťa a cyklistu z vyššej vekovej kategórie. Najmladším oceneným bol šesťročný Tomáš Pašút, ktorý do cieľa prešiel za 7,52 min. Z kategórie najstarší cyklista sa pocty dostalo Ivanovi Václavíkovi, ktorý pár rokov pred sedemdesiatkou zajazdil čas 5,00 min.
Olympijskí medailisti, vodácki bratia Peter a Pavol Hochschornerovci skončili v druhej desiatke súťažiacich. Lepšie obstál Pavol, s časom 3,49 min sa umiestnil na 23. priečke. Peter sa musel uspokojiť s 29., ktorú získal za čas 3,55 min. O pohár predsedu bojoval aj kancelár Národnej rady SR Daniel Guspan, ktorý sa síce neumiestnil na popredných priečkach rebríčka, súťaž si však pochvaľoval.
"Počasie bolo výborné, veľmi som sa potešil podpore divákov, cítil som sa pomaly ako Sagan pred rokom. Aj keď ten výkon tomu nenapovedá. Ale zas on môže viac trénovať ako ja," zhodnotil Guspan pre TASR. Je rád, že nepršalo, a tak ho "kritické body ako mačacie hlavy pri vstupe do hradu nezradili" a jazdu mohol dokončiť v zdraví.
Hradná časovka bola súčasťou Dňa otvorených dverí (DOD) Národnej rady SR. Trasa cyklistických pretekov viedla zo Župného námestia cez Suché mýto a Palisády. Cieľ bol na Bratislavskom hrade, pod sochou Svätopluka. Cyklisti v časovke súťažili druhýkrát, prvý ročník bol vlani a vyhral ho Sagan. DOD sa koná od rána, ľudia sa tak mohli stretnúť s poslancami priamo v parlamente, skúsiť si ich kreslá, vypočuť si prednášku o Ústave SR či navštíviť Bratislavský hrad.
Paška prenechal dnes kreslo ľuďom
Predseda parlamentu Pavol PaškaFoto: TASR/Štefan PuškášPredseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) dnes prenechal svoje kreslo v rokovacej sále ľuďom, ktorí prišli na Deň otvorených dverí Národnej rady SR. Vlastnú kanceláriu im neukázal. "Musel by som veľmi dlho upratovať," zažartoval Paška, podľa ktorého je dobré, že parlament každoročne otvára svoje brány verejnosti.
"Keď sa stretávam s ľuďmi, tak stále mám pocit, akoby nazerali na svojich reprezentantov a na inštitúcie ako na nejaké tabu. Akoby to bolo opradené nejakým rámcom, ktorý je pre ľudí neprístupný. A každé takéto podujatie má ľudský rozmer. Ľudia prídu, môžu to tu ohmatať, pozrieť, pýtať sa," uviedol pre TASR Paška. Pokiaľ ide o otázky ľudí, sú rôznorodé.
"Starších väčšinou trápia dôchodky, mladí sa pýtajú podľa toho, aký majú záujem. Od technických vecí, ako to funguje, po veci, ktoré sa týkajú mesta kraja, z ktorého prišli," priblížil Paška s tým, že treba byť v strehu a pripravený na každú otázku.
V parlamente sa ľudia schádzajú od 9. hodiny. Prvú skupinu po parlamente previedol Paška ako jeho šéf. Svoj program si pre návštevníkov pripravili aj poslanecké kluby. Ľudia sa tak môžu porozprávať s členmi ktorejkoľvek strany, ktorá má svoje zastúpenie v parlamente.
U liberálnej SaS sa môžu ľudia porozprávať napríklad o slobode. "Hovoríme hlavne o slobode, pretože máme dojem, že v posledných rokoch opäť začína slobody v našom živote ubúdať. Štát sa rozťahuje a niektoré funkcie nie sú plnené a myslíme si, že je treba o tom hovoriť," povedal pre TASR poslanec Martin Poliačik. Jozef Mikuš (SDKÚ-DS) je milo prekvapený účasťou aj povzbudzujúcimi slovami ľudí, ktorí si podľa neho žiadajú alternatívu voči súčasnej vláde. "Ľudí čoraz viac trápi situácia na Slovensku," uviedol.
. Poslanci OĽaNO boli v zásterách
Poslanci OĽaNO oslovovali ľudí v zásterách, v ktorých im ponúkali lekvárový či cibuľový chlieb. "Najviac ide cibuľový," povedal Matovič. Pre takúto ponuku sa obyčajní rozhodli podľa neho preto, lebo aj takto chcú politiku poľudštiť. Branislav Škripek doplnil, že poslanci OĽaNO sa snažia s ľuďmi čo najviac rozprávať. Často sa podľa neho stretávajú s negatívnym postojom k poslancom. "Hovoria, že všetci sú zlí a treba to tu vyhodiť do vzduchu. Snažím sa im vysvetliť, že to nikam nepovedie," opísal pre TASR Škripek.
Niektorí návštevníci neskrývali svoje rozhorčenie. Pri poslaneckých kluboch chvíľu kričali "gorily do basy", potom prestali. Svoje si povedal aj starší pán v rokovacej sále, ktorý poslancov nazýval zlodejmi, obviňoval ich z korupcie. Ďalšieho staršieho pána trápi nevymožiteľnosť práva a to, že nemá kde nahlásiť korupciu. Obáva sa, že by sa mu to vypomstilo.
Prišli starší aj mladí
Do snemovne prišli starší i mladší. Marek a Kristínka si prišli pozrieť všetko. "Chceli sme vyskúšať, aké to tu je," zhodli sa. Zároveň priznali, že keď budú veľkí, chceli by byť poslancami. "Páči si nám to," povedali. Mária zo Zlatých Moraviec si vyskúšala poslanecké kreslá a prišla na DOD najmä preto, že chcela vidieť, ako parlament vyzerá. "Aké je to veľké, či je to také ako na televíznej obrazovke," poznamenala. S tým, čo videla, je spkojná. "Je to asi také, ako som si predstavovala,"podotkla.
V rokovacej sále si návštevníci mohli pozrieť aj drôtené srdce, ktoré vytvorili ľudia z celého Slovenska. Chceli ním poslancov obmäkčiť, aby boli ľudskejší. Srdce bude súčasťou stálej expozície, ktorú otvoria na Bratislavskom hrade. Predseda parlamentu Paška pozval ľudí aj na prehliadku katakomb. "Je to jedna z najstarších častí základov Bratislavského hradu. Je dobré vidieť, ako sa vyvíjala história hradu a ako sa od pôvodných opevnení prechádzalo do civilnejšieho usporiadania stavby," uzavrel.
Na DOD zavítali aj kandidáti na šéfa BSK
Deň otvorených dverí (DOD) v Národnej rade SR nie je len o ľuďoch, ktorí sa chcú stretnúť so svojimi poslancami a skúsiť si ich kreslá. Niektorí kandidáti na predsedov samosprávnych krajov ho využívajú na svoju prezentáciu. A to nielen Pavol Frešo (SDKÚ-DS) a Daniel Krajcer (NOVA), ktorí sú aj poslancami Národnej rady SR, a teda ich účasť na dnešnom DOD nie je prekvapujúca. Odprezentovať sa prišla aj europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD). Ani jeden z kandidátov si nemyslí, že robí niečo zlé.
"Je to v poriadku, keďže som vedela, že dvaja kandidáti budú ako poslanci Národnej rady v priestoroch parlamentu kampaň robiť. Neviem, prečo by som mala byť v tomto nejako hendikepovaná," povedala pre TASR Flašíková Beňová. Že je europoslankyňa a nie členka NRSR podľa nej neznamená, že dnes na DOD prísť nemohla.
"Je mi trochu ľúto, že sa u nás stále odlišuje Národná rada a Európsky parlament (EP), keďže na budúci rok bude desať rokov, čo sme členský štát EÚ," uviedla. Podľa nej by dnes mali byť v NRSR aj iní slovenskí europoslanci. "Tie veci, ktoré dávam ľuďom, sa týkajú mojich aktivít v EP a informácií o EÚ. Ale nehanbím sa ani za to, že keď sa ma niekto spýta, či kandidujem a prečo, tak to ľuďom poviem," doplnila.
"Každý rok sem chodím. Je zodpovednosťou politika mať kontakt zoči-voči s ľuďmi. Považujem to za prirodzené a samozrejmé," odpovedal na otázku, či je v poriadku robiť si kampaň na DOD, šéf SDKÚ-DS Pavol Frešo. Daniel Krajcer upozornil, že ešte oficiálne kandidát nie je. "Budem, samozrejme, kandidovať, ale ako ste si všimli, ľudia prichádzajú za mnou, nie ja za nimi. Vychádzam im v ústrety a pokiaľ majú otázky, snažím sa im odpovedať," reagoval Krajcer.
Slovenská republika (SR) si 1. septembra pripomína svoj najvyššie postavený právny predpis platný v SR - Deň Ústavy SR. Zo Zákona Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch a v znení ďalších predpisov je 1. september na Slovensku štátnym sviatkom - Dňom Ústavy SR.
TASR pri tejto príležitosti ponúka pohľad na udalosti, ktoré viedli k schváleniu základného zákona krajiny.
Schváleniu základného zákona štátu, Ústavy SR 1. septembra 1992, predchádzal nemenej významný akt súvisiaci s Deklaráciou o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Dokument vznikol "v záujme presadzovania práva príslušníkov národností a etnických skupín žijúcich v SR s vedomím zodpovednosti za budúcnosť slovenského národa a vyjadrujúc jeho vôľu", a bol Slovenskej národnej rade (SNR) predložený na schválenie 16. apríla 1991. Predsedníctvo zákonodarného zboru pod vedením Františka Mikloška rozhodlo, že dokument bude v zmysle rokovaní o postupe a východiskách riešenia ústavnoprávneho postavenia predložený komisii pre prípravu spoločného návrhu Ústavy Slovenskej republiky.
Rokovania najsilnejších politických zoskupení daných parlamentnými voľbami v roku 1992, na Slovensku Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a v Čechách Občianska demokratická strana (ODS), vyústili do rozhodnutia slovenskej politickej reprezentácie schváliť Deklaráciu v zákonodarnom zbore. Jej znenie vyhlásil na základe uznesenia vtedajší predseda SNR Ivan Gašparovič 17. júla 1992.
Predsedníctvo SNR v januári 1990 poverilo profesora Karola Planka zostavením tímu na prípravu Ústavy Slovenskej socialistickej republiky už bez inkriminovaného článku o vedúcej úlohe komunistickej strany. Zároveň boli menovaní experti do spoločnej odbornej Komisie Federálneho zhromaždenia ČSSR na prípravu federálnej ústavy. Prvá verzia pripravená v apríli 1990 mala medzi základnými postulátmi, že Slovenská republika je demokratický a sociálne spravodlivý štát slovenského národa. Obsahovala aj ustanovenie o dobrovoľnom zväzku s Českou republikou a možnosť dobrovoľne zo zväzku federácie vystúpiť.
Medzi najdôležitejšie body vtedajších politických rokovaní oboch štátov patrila otázka, ktoré ústavy majú byť prijaté skôr, či federálna alebo národné. Slovenská reprezentácia trvala na prioritnom schválení národných ústav. Preto bolo nutné pristúpiť k zmene zákona o Československej federácii, ktorý predpokladal súčasné prijatie všetkých troch ústav.
KDH pripravilo v roku 1991 vlastný návrh ústavy, ktorá neobsahovala explicitné ustanovenie o zväzku s Českou republikou. Bol v nej text Slovenská republika môže vstupovať do spojenia s inými zvrchovanými krajinami a utvárať s nimi na základe zmluvy štátne zväzky v podobe suverénnych štátnych subjektov medzinárodného práva a postúpiť im časť svojich práv. Z uzavretého štátneho zväzku môže vlastným rozhodnutím aj vystúpiť.
Predsedníctvo SNR 18. júna 1991 konštatovalo svojim uznesením, že okrem oficiálneho návrhu komisie má k dispozícii ďalších šesť návrhov ústavy pripravenej poslancami. Prvý pripravili V. Čečetka, M. Kusý, V. Sládek, P. Tatár, M. Krajčovič M. Strýko (VPN), druhý I. Čarnogurský, J. Klepáč, J. Brocka (KDH), tretí J. Prokeš, A. Hrnko, M. Andel, V. Miškovský (SNS), štvrtý R. Hofbauer, J. Findra, P. Ďurišin, A. Kerti, K. Dubjel P. Homola, M. Miček, P. Okres, A. Zoričák (HZDS), piaty P. Brňák a šiesty skupina poslancov P. Boroň, G. Kaliská, V. Miškovský, J. Moravčík, J. Pokorný, J. Prokeš, M. Sečánsky. Všetky hodnotila ako názorovo blízke a schopné vecnej symbiózy. Preto bolo zverené vypracovanie spoločného návrhu Ústavy SR všetkým parlamentným poslaneckým klubom.
Po rokovaniach Predsedníctva SNR a Predsedníctva ČNR 5. a 6. septembra 1991 v Bratislave bolo zrejmé, že medzi nimi dochádza k zásadnému rozporu. Slovenská strana chcela dôsledne presadiť nový pohľad na federáciu, ktorý spočíval v tom, že základom spoločného štátu sú dve suverénne republiky - česká a slovenská, ktoré dobrovoľne odovzdávajú časť svojich kompetencií federálnym orgánom, kým politická reprezentácia ČNR zastávala názor, že kompetencie republík sú odvodené od kompetencií federálnych orgánov.
Uznesením pléna SNR z 12. decembra 1991 bola vyhlásená verejná diskusia k návrhu Ústavy SR a bolo zabezpečené publikovanie návrhu Ústavy v dennej tlači. Za mesiac už SNR evidovala 670 pripomienok k jej zneniu.
Po júnových parlamentných voľbách 1992 novozvolená Slovenská národná rada prijala 17. júla 1992 Deklaráciu Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej v súlade s právom národov na sebaurčenie vyhlásila zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa. Predtým sa na politických rokovaniach zástupcovia Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a Občianskej demokratickej strany (ODS), najvplyvnejších politických zoskupení, dohodli na postupe legitímneho zániku federácie.
Slovenský zákonodarný zbor začal rokovať o návrhu ústavy v auguste 1992. Ústavnoprávny výbor riešil na svojom takmer týždennom zasadnutí aj Preambulu ústavy, ku ktorej mali všetky poslanecké kluby svoje návrhy. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie v Brne 27. augusta 1992 padlo definitívne politické rozhodnutie o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) od 1. januára 1993.
Slovenská národná rada 1. septembra 1992 väčšinou hlasov vo verejnom hlasovaní Ústavu Slovenskej republiky schválila. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Ústavu SR slávnostne podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar 3. septembra toho roku na Bratislavskom hrade za účasti mnohých významných hostí. Účinnosť nadobudla dňom vyhlásenia - 1. októbra 1992.
V minulých rokoch na Deň Ústavy SR, 1. septembra, NR SR otvorila svoje priestory pre verejnosť. Občania mali možnosť pozrieť si rokovaciu sálu, niektoré kluby politických strán, niektoré ďalšie miesta slovenského parlamentu a pohovoriť si so zvolenými zástupcami. Tradíciu zmenil v roku 2010 Richard Sulík, ktorý ako predseda NR SR rozhodol, že deň otvorených dverí v NR SR bude 17. novembra, keď SR slávi štátny sviatok - Deň boja za slobodu a demokraciu.
V roku 2011 boli na Deň Ústavy SR pre verejnosť otvorené niektoré sály v Úrade vlády SR.
