Bratislava/New York/Moskva 5. mája (TASR) - V Slovenskej republike (SR) je Deň víťazstva nad fašizmom dňom pracovného pokoja. Rozhodli o tom poslanci zákonodarného zboru v júni 1996. V roku 2015 si SR a svet pripomína 70. výročie víťazstva nad fašizmom a nacizmom.

Ukončenie 2. svetovej vojny v Európe si jednotlivé štáty starého kontinentu pravidelne pripomínajú 8. mája. Po páde socialistického zriadenia koncom 80. rokov 20. storočia sa vo viacerých krajinách vrátane Slovenska presunuli oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom z 9. mája na 8. mája.

Hoci väčšina ľudí si 8. a 9. mája pripomína víťazstvo nad nacizmom a fašizmom, táto ideológia ako taká pretrváva doteraz.

Druhá svetová vojna vypukla 1. septembra 1939 napadnutím Poľska hitlerovským Nemeckom. Agresori, najmä vojenské jednotky Nemecka a Japonska, v prvých rokoch vojny dosahovali veľké víťazstvá na všetkých frontoch.

Slovensko sa v marci 1939 dostalo do sféry vplyvu hitlerovského Nemecka, čo potvrdila aj tzv. ochranná zmluva z 23. marca 1939. V nej sa Slovensko vzdalo značnej časti suverenity, za čo Nemecko prisľúbilo garantovať nedotknuteľnosť slovenského územia. Oklieštená suverenita tzv. Slovenského štátu sa prejavila okrem iného aj účasťou slovenských vojakov na vojenských operáciách po boku nacistického Nemecka. Tri slovenské divízie sa zúčastnili na ťažení proti Poľsku, od júna 1941 asistovala slovenská armáda aj pri nemeckom ťažení proti Sovietskemu zväzu. Celkove prešlo východným frontom približne 100.000 slovenských vojakov a dôstojníkov. Posledné slovenské jednotky boli z východného frontu stiahnuté v marci 1944. Letectvo USA začalo od júna 1944 bombardovať aj slovenské priemyselné podniky.

Vojenské neúspechy nacistického Nemecka a jeho spojencov počas roku 1943 viedli k nárastu opozičných nálad v slovenskej spoločnosti, čo vyústilo do vzniku ilegálnych orgánov - Slovenskej národnej rady (SNR) a Vojenského ústredia. Začali pripravovať ozbrojené povstanie. Jeho realizáciu skomplikovala narastajúca partizánska aktivita. Napokon Slovenské národné povstanie (SNP) vypuklo 29. augusta 1944. Napriek zložitej situácii sa povstalci dokázali hrdinsky brániť dva mesiace - do 27. októbra 1944, keď Nemci obsadili Banskú Bystricu. Potom povstalci prešli do hôr a na partizánsky spôsob boja. Najmä vďaka SNP sa Slovensko stalo členom víťaznej spojeneckej koalície, ktorá v boji porazila fašistickú hrozbu. Slovenský národ dokázal, že s fašizmom spolupracujúci a kolaborujúci vládnuci slovenskí predstavitelia aj s prezidentom Jozefom Tisom neboli jeho nosnými predstaviteľmi.

V októbri 1944 sa v priestore Duklianskeho priesmyku uskutočnila Karpatsko-duklianska operácia na pomoc SNP. Príslušníci 1. československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu prekročili 6. októbra 1944 hranice svojej domoviny. Karpatsko-duklianska operácia vstúpila do dejín ako najväčšia a najkrvavejšia bitka línie východného frontu, súvisiaca s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Operácia sa na poli vojenských a historických vied v súčasnosti často vníma ako strategicky nevýhodná. Karpatsko-duklianska operácia však bola iniciovaná ako priama vojenská pomoc Červenej armády SNP.

Na území Protektorátu Čechy a Morava, na časti československého územia od 15. marca 1939 do 8.-9. mája 1945 okupovanej nacistickým Nemeckom, vypuklo v dňoch 5.-9. mája 1945 Pražské povstanie. Boje na pražských barikádach sa v moderných českých dejinách považujú za najväčšie vystúpenie Čechov za slobodu a nezávislosť na vlastnom území.

Ešte 3. mája 1945 sa dovŕšilo oslobodenie Slovenska, keď posledné zvyšky nemeckých vojsk boli zlikvidované v Javorníkoch a Bielych Karpatoch. S Nemeckom kolaborujúca vláda slovenského štátu aj s prezidentom Jozefom Tisom podpísala kapituláciu 8. mája 1945.

Vo svete sa vojna v máji 1945 ešte neskončila. Boje prebiehali na Ďalekom východe a v Tichomorí medzi americkými a japonskými vojskami. Až zhodenie dvoch atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki urýchlilo kapituláciu Japonského cisárstva, ktorú podpísalo 2. septembra 1945.