Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Analýza upozorňuje, že do roku 2030 môžu náklady len na ťažšie formy depresívnej poruchy, v ktorej je veľká časť pacientov rezistentných na liečbu, narásť o 12 miliónov eur.
Autor TASR
Bratislava 24. novembra (TASR) – Depresiou na Slovensku trpí približne 300.000 ľudí, lieči sa však len polovica z nich. Upozornili na to slovenskí odborníci, ktorí sa zamerali na vyčíslenie ekonomických dosahov ochorenia. Podľa najnovšej analýzy Ústavu zdravotníckych disciplín Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety práve rezistentná depresia zaťažuje zdravotný systém dvojnásobne.
"Medzi pacientmi s depresívnou poruchou je približne štvrtina takých, ktorým antidepresívna liečba nezaberá dostatočne. Vtedy hovoríme o tzv. rezistentnej depresii," priblížila primárka psychiatrického oddelenia v Liptovskom Mikuláši Zuzana Janíková, pričom doplnila, že u týchto pacientov sú potom zvýšené nároky na ďalšiu zdravotnú starostlivosť, na hľadanie ďalších terapeutických stratégií či napríklad nutnosť kombinácie viacerých typov liekov.
Autor analýzy Róbert Babeľa z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety poukázal na to, že na Slovensku sa rezistentná depresívna porucha doteraz samostatne nesleduje a nemá stanovený ani špecifický kód, čo podľa jeho slov spôsobuje výrazné problémy pri lepšej identifikácii nákladov na toto ochorenie.
"Napriek tomu na základe dát zdravotných poisťovní vieme, že rozdiel v hospitalizácii pacientov s jedinou epizódou depresie a ťažšími formami depresívnej poruchy, medzi ktorými je aj veľká skupina pacientov rezistentných na liečbu, je až 4,4 milióna eur. Pacienti s ťažšou formou depresie sú teda hospitalizovaní až o 33 percent viac," komentoval.
Odborníci poukázali na to, že na Slovensku dosiahli za rok 2018 celkové priame náklady za depresívne poruchy viac ako 22,8 milióna eur. Nepriame, sociálne náklady, ako napríklad práceneschopnosť, invalidné dôchodky či strata produktivity dosiahli 48,4 milióna eur. V prípade rezistentnej depresie je podľa ich slov vyšší nárast nepriamych nákladov, teda zníženia produktivity práce a sociálnych nákladov, a to o 40 až 50 percent viac ako v prípade nerezistentnej depresie.
Analýza upozorňuje, že do roku 2030 môžu náklady len na ťažšie formy depresívnej poruchy, v ktorej je veľká časť pacientov rezistentných na liečbu, narásť o 12 miliónov eur. "Pri rozumnej investičnej stratégii však máme šancu získať späť päť eur z každého investovaného eura. To je návratnosť investície do moderných liečebných postupov. Zároveň je však potrebné investovať aj do celkovej reformy psychiatrickej starostlivosti, kde sú takisto dostupné dáta o návratnosti, napríklad v prípade investície do denných psychiatrických stacionárov to môžu byť až dva milióny eur v rozpätí desiatich rokov," dodal Babeľa.
"Medzi pacientmi s depresívnou poruchou je približne štvrtina takých, ktorým antidepresívna liečba nezaberá dostatočne. Vtedy hovoríme o tzv. rezistentnej depresii," priblížila primárka psychiatrického oddelenia v Liptovskom Mikuláši Zuzana Janíková, pričom doplnila, že u týchto pacientov sú potom zvýšené nároky na ďalšiu zdravotnú starostlivosť, na hľadanie ďalších terapeutických stratégií či napríklad nutnosť kombinácie viacerých typov liekov.
Autor analýzy Róbert Babeľa z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety poukázal na to, že na Slovensku sa rezistentná depresívna porucha doteraz samostatne nesleduje a nemá stanovený ani špecifický kód, čo podľa jeho slov spôsobuje výrazné problémy pri lepšej identifikácii nákladov na toto ochorenie.
"Napriek tomu na základe dát zdravotných poisťovní vieme, že rozdiel v hospitalizácii pacientov s jedinou epizódou depresie a ťažšími formami depresívnej poruchy, medzi ktorými je aj veľká skupina pacientov rezistentných na liečbu, je až 4,4 milióna eur. Pacienti s ťažšou formou depresie sú teda hospitalizovaní až o 33 percent viac," komentoval.
Odborníci poukázali na to, že na Slovensku dosiahli za rok 2018 celkové priame náklady za depresívne poruchy viac ako 22,8 milióna eur. Nepriame, sociálne náklady, ako napríklad práceneschopnosť, invalidné dôchodky či strata produktivity dosiahli 48,4 milióna eur. V prípade rezistentnej depresie je podľa ich slov vyšší nárast nepriamych nákladov, teda zníženia produktivity práce a sociálnych nákladov, a to o 40 až 50 percent viac ako v prípade nerezistentnej depresie.
Analýza upozorňuje, že do roku 2030 môžu náklady len na ťažšie formy depresívnej poruchy, v ktorej je veľká časť pacientov rezistentných na liečbu, narásť o 12 miliónov eur. "Pri rozumnej investičnej stratégii však máme šancu získať späť päť eur z každého investovaného eura. To je návratnosť investície do moderných liečebných postupov. Zároveň je však potrebné investovať aj do celkovej reformy psychiatrickej starostlivosti, kde sú takisto dostupné dáta o návratnosti, napríklad v prípade investície do denných psychiatrických stacionárov to môžu byť až dva milióny eur v rozpätí desiatich rokov," dodal Babeľa.
