Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predstavitelia tretieho sektora vyzvali vlani v novembri na zlepšenie prístupu verejnosti k informáciám.
Autor TASR
Bratislava 9. februára (TASR) – Desať z 12 oslovených politických strán sa verejne zaviazalo posilniť právo občanov na informácie presadením návrhov Transparency International Slovensko (TIS), Aliancie Fair-play (AFP) a Inštitútu INEKO. Mimovládne organizácie o tom informovali v dnešnej tlačovej správe.
Predstavitelia tretieho sektora vyzvali vlani v novembri na zlepšenie prístupu verejnosti k informáciám. Ponúkli desať návrhov ako možný záväzok pre politické strany, ktoré majú šancu uspieť v parlamentných voľbách. Polovica z nich bola súčasťou kompromisného návrhu novely infozákona, ktorý vlani vyjednalo ministerstvo spravodlivosti s tretím sektorom a predstaviteľmi samosprávy. Novelu rezort nakoniec nepredložil na vládu.
Stopercentné štátne a mestské firmy by mali plne podliehať infozákonu, platy a životopisy štátnych nominantov majú byť verejné, zmluvy štátu aj samospráv by sa mali publikovať na jednom mieste a štát by mal začať systematicky prepájať databázy o verejnom obstarávaní, o zakladaní a vlastníctve firiem, eurofondoch či majiteľoch pozemkov, zhŕňa tlačová správa desiatku požiadaviek.
Presadzovať návrhy sa verejným podpisom zaviazali strany #Sieť, KDH, SNS, Most-Híd, OĽaNO-NOVA, SaS, Šanca, SMK a Tip, priblížili Gabriel Šípoš (TIS), Peter Kunder (AFP) a Ján Kovalčík (INEKO). SDKÚ-DS sa podľa nich vôbec nevyjadrila a strana Smer-SD odmietla záväzok s argumentom, že Alianciu a INEKO považujú za organizácie účelovo poškodzujúce stranu v predvolebnom období.
"Smer-SD však v liste predsedu Roberta Fica napísal, že viaceré z návrhov považujú za prospešné a budú ich v ďalšom volebnom období presadzovať, neuviedol však ktoré," uviedli Šípoš, Kunder a Kovalčík.
Strany #Sieť a Šanca zase nepodporili všetky návrhy. #Sieť by nehlasovala za zavedenie povinného zverejňovania políciou zamietnutých trestných oznámení. Šanca by platy štátnych nominantov zverejňovala len selektívne a dohľad na dodržiavaním infozákona by nechala radšej úradu ombudsmanky. Na presadenie návrhov majú politické strany jeden rok. V marci 2017 mimovládne organizácie zhodnotia, či svoje predvolebné sľuby splnili.
Predstavitelia tretieho sektora vyzvali vlani v novembri na zlepšenie prístupu verejnosti k informáciám. Ponúkli desať návrhov ako možný záväzok pre politické strany, ktoré majú šancu uspieť v parlamentných voľbách. Polovica z nich bola súčasťou kompromisného návrhu novely infozákona, ktorý vlani vyjednalo ministerstvo spravodlivosti s tretím sektorom a predstaviteľmi samosprávy. Novelu rezort nakoniec nepredložil na vládu.
Stopercentné štátne a mestské firmy by mali plne podliehať infozákonu, platy a životopisy štátnych nominantov majú byť verejné, zmluvy štátu aj samospráv by sa mali publikovať na jednom mieste a štát by mal začať systematicky prepájať databázy o verejnom obstarávaní, o zakladaní a vlastníctve firiem, eurofondoch či majiteľoch pozemkov, zhŕňa tlačová správa desiatku požiadaviek.
Presadzovať návrhy sa verejným podpisom zaviazali strany #Sieť, KDH, SNS, Most-Híd, OĽaNO-NOVA, SaS, Šanca, SMK a Tip, priblížili Gabriel Šípoš (TIS), Peter Kunder (AFP) a Ján Kovalčík (INEKO). SDKÚ-DS sa podľa nich vôbec nevyjadrila a strana Smer-SD odmietla záväzok s argumentom, že Alianciu a INEKO považujú za organizácie účelovo poškodzujúce stranu v predvolebnom období.
"Smer-SD však v liste predsedu Roberta Fica napísal, že viaceré z návrhov považujú za prospešné a budú ich v ďalšom volebnom období presadzovať, neuviedol však ktoré," uviedli Šípoš, Kunder a Kovalčík.
Strany #Sieť a Šanca zase nepodporili všetky návrhy. #Sieť by nehlasovala za zavedenie povinného zverejňovania políciou zamietnutých trestných oznámení. Šanca by platy štátnych nominantov zverejňovala len selektívne a dohľad na dodržiavaním infozákona by nechala radšej úradu ombudsmanky. Na presadenie návrhov majú politické strany jeden rok. V marci 2017 mimovládne organizácie zhodnotia, či svoje predvolebné sľuby splnili.
