Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. november 2024
< sekcia Slovensko

Deti krajanov v Írsku môžu zo slovenčiny aj maturovať

Ilustračné foto. Foto: TASR - Pavol Ďurčo

Vzdelávacie centrum pre slovenské deti so sídlom v Dubline vedie Mária Pacherová. V Írsku žije od roku 2006, hoci pôvodne sem prišla len na pol roka.

Bratislava 1. novembra (TASR) - Slováci v Írsku môžu už 12 rokov nechať vzdelávať svoje deti v materinskom jazyku. Zo slovenčiny sa tu dá aj maturovať. Vzdelávacie centrum pre slovenské deti so sídlom v Dubline vedie Mária Pacherová. V Írsku žije od roku 2006, hoci pôvodne sem prišla len na pol roka.

Ako hovorí, jediným cieľom jej pobytu bolo poskytnúť synovi kurz anglického jazyka. "Napokon sme sa rozhodli ostať dlhšie. Vyvstal však problém s dieťaťom, bolo treba robiť rozdielové skúšky na Slovensku. Nevedela som, ako mu zabezpečiť vhodné vyučovanie, najlepšie pedagógom," približuje. Časom Pacherová zistila, že v Írsku je viac rodičov s podobnými problémami, preto sa začali s deťmi stretávať. V roku 2007 založili vzdelávacie centrum. V začiatkoch mali 12 žiakov, dnes majú spolu okolo 140 detí. Sídlo centra je v Dubline, svoje pobočky má v Corku a Galway.

"Keď sme začínali, gro našich žiakov tvorili deti, ktoré prišli buď pred začiatkom povinnej školskej dochádzky alebo už počas nej. V súčasnosti máme najvyšší počet žiakov v nižších ročníkoch, a sú to deti, ktoré sa už v Írsku narodili," vysvetľuje aktuálnu situáciu Pacherová. Centrum navštevujú aj deti zo zmiešaných manželstiev. "Máme dokonca aj rodiny, kde je matka cudzinka a otec Slovák a matkám záleží na tom, aby sa deti naučili po slovensky kvôli udržaniu vzťahov v rodine," dodáva Pacherová.

Ako pripomína Pacherová, v centre poskytujú doplnkové vzdelávanie, povinnú školskú dochádzku si totiž deti plnia v írskych školách. "Poskytujeme vzdelávanie deťom od piatich rokov až po maturitu, deti sa učia tiež vlastivedu, geografiu a dejiny. V Írsku sa od roku 2004 dá maturovať aj zo slovenčiny ako cudzieho jazyka. V tomto roku otvárame aj sieť materských škôl a máme samozrejme mimoškolské aktivity, ako napríklad dramatický a filmársky krúžok či tvorivé dielne," dopĺňa.

Centrum spolupracuje s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj s ministerstvom školstva. "Dnes začíname riešiť problémy napríklad s pedagógmi, ktorí v našich centrách pracujú. Všetci majú slovenské vysoké školy, ale to, že pôsobia v našich centrách im nepomôže pri návrate. Vtedy sú stále posudzovaní ako absolventi, ich odborná prax tu nie je zarátaná. Zároveň by sme do budúcna chceli, aby naše centrum bolo oprávneným poskytovateľom vzdelávania v zahraničí a deti by nemuseli vykonávať na Slovensku rozdielové skúšky," vysvetľuje Pacherová.

Íri podľa Pacherovej majú väčšiu chuť riešiť problémy ako Slováci. "V Írsku je život pokojnejší, ľudia sú menej vystresovaní, problémy riešia ľahšie. Na Slovensku sa hľadajú výhovorky, prečo niečo neurobiť, v Írsku som sa stretla s prístupom, že sa hľadá cesta, ako niečo urobiť," vysvetľuje. Napriek tomu jej chýba domovina. "Ťažko sa to definuje, čo mi chýba, je to pocit, kde som vyrástla. Patrím sem. V Írsku sa mi žije relatívne dobre, ale viem, že sa raz vrátim," uzatvára Pacherová.