Vzdelávanie v slovenských školách zamerané na výsledky, vedomosti a ich memorovanie rozvíja dominantne len ľavú mozgovú hemisféru detí.
Autor TASR
Bratislava 10. marca (TASR) - Deťom i krajine prospieva experimentovanie s umením. Tvrdia to členovia projektu Deti nepočkajú, ktorí poukázali na to, že otázka širšieho využívania umeleckého vzdelávania na Slovensku sa vynára v súvislosti s revíziou učebných plánov zahrnutou do plánu obnovy. Rovnako aj v spojení s rozvojom vzdelávania do roku 2030, plánovaným v partnerskej dohode na roky 2021 - 2027. TASR o tom informoval hovorca projektu Deti nepočkajú Anton Oberhauser.
Podľa členov projektu Deti nepočkajú prax v krajinách OECD podporená dátami ukazuje, že školský systém, v ktorom sa deti o umení nielen učia, ale ho aj zažívajú vo formálnom i neformálnom vzdelávaní - podobne ako šport - rozvíja ich potenciál na nové nápady, tímovú prácu, uvažovanie v súvislostiach, komunikačné zručnosti a prispôsobivosť na zmeny. "Tiež výrazne prispieva aj k inováciám a tvorbe HDP," tvrdia z projektu. Potvrdzuje to i hudobný pedagóg Michal Smetanka. "Mojím zámerom je sa s deťmi venovať hudbe trošku inak, cez poznávanie zvuku prírody, seba, hudobných nástrojov. Aby vedeli pochopiť, ako ten zvuk vzniká, čo sa s ním deje, ako sa dá vyrobiť, z čoho všetkého sa dá vyrobiť. Práve tento priestor na experimentovanie deťom najviac prospieva. Keď toto dieťa vie, potom môže vedieť zvládať inštrument, či perfektne spievať," povedal pedagóg.
Štúdia OECD z roku 2013, ktorá konštatuje, že "umenie je spolu s prírodnými vedami, technikou, matematikou a spoločenskými vedami súčasťou ľudského skúmania sveta". Môže byť vyučované tradičnými aj inovatívnymi spôsobmi, ktoré sú viac otvorené experimentovaniu. "Vyučovanie umenia v rovnováhe s ostatnými predmetmi a s priestorom na experimentovanie ponúka deťom možnosti na objavovanie, zážitkové vzdelávanie a sebavyjadrenie. Krajiny, ktoré vedú deti k takémuto slobodnému skúmaniu sveta, napredujú aj v testovaní PISA," tvrdí projekt Deti nepočkajú.
Riaditeľka súkromného tanečného konzervatória v Liptovskom Hrádku Eva Ohraďanová poznamenala, že vzdelávanie v slovenských školách zamerané na výsledky, vedomosti a ich memorovanie rozvíja dominantne len ľavú mozgovú hemisféru detí. "Pravej hemisfére sa v našich školách nevenuje takmer žiadna pozornosť. Pritom práve v nej je ukrytá kreativita, vizualizácia, emocionálne myslenie, intuícia, celostné vnímanie, predstavivosť a mnoho ďalších aspektov, ktoré sa ukazujú ako kľúčové v rozvoji mäkkých zručností, dnes výrazne preferovaných pre potreby budúcnosti," dodala.
Podľa členov projektu Deti nepočkajú prax v krajinách OECD podporená dátami ukazuje, že školský systém, v ktorom sa deti o umení nielen učia, ale ho aj zažívajú vo formálnom i neformálnom vzdelávaní - podobne ako šport - rozvíja ich potenciál na nové nápady, tímovú prácu, uvažovanie v súvislostiach, komunikačné zručnosti a prispôsobivosť na zmeny. "Tiež výrazne prispieva aj k inováciám a tvorbe HDP," tvrdia z projektu. Potvrdzuje to i hudobný pedagóg Michal Smetanka. "Mojím zámerom je sa s deťmi venovať hudbe trošku inak, cez poznávanie zvuku prírody, seba, hudobných nástrojov. Aby vedeli pochopiť, ako ten zvuk vzniká, čo sa s ním deje, ako sa dá vyrobiť, z čoho všetkého sa dá vyrobiť. Práve tento priestor na experimentovanie deťom najviac prospieva. Keď toto dieťa vie, potom môže vedieť zvládať inštrument, či perfektne spievať," povedal pedagóg.
Štúdia OECD z roku 2013, ktorá konštatuje, že "umenie je spolu s prírodnými vedami, technikou, matematikou a spoločenskými vedami súčasťou ľudského skúmania sveta". Môže byť vyučované tradičnými aj inovatívnymi spôsobmi, ktoré sú viac otvorené experimentovaniu. "Vyučovanie umenia v rovnováhe s ostatnými predmetmi a s priestorom na experimentovanie ponúka deťom možnosti na objavovanie, zážitkové vzdelávanie a sebavyjadrenie. Krajiny, ktoré vedú deti k takémuto slobodnému skúmaniu sveta, napredujú aj v testovaní PISA," tvrdí projekt Deti nepočkajú.
Riaditeľka súkromného tanečného konzervatória v Liptovskom Hrádku Eva Ohraďanová poznamenala, že vzdelávanie v slovenských školách zamerané na výsledky, vedomosti a ich memorovanie rozvíja dominantne len ľavú mozgovú hemisféru detí. "Pravej hemisfére sa v našich školách nevenuje takmer žiadna pozornosť. Pritom práve v nej je ukrytá kreativita, vizualizácia, emocionálne myslenie, intuícia, celostné vnímanie, predstavivosť a mnoho ďalších aspektov, ktoré sa ukazujú ako kľúčové v rozvoji mäkkých zručností, dnes výrazne preferovaných pre potreby budúcnosti," dodala.