Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Začiatok výstavby diaľnice bol schválený už pred druhou svetovou vojnou – 4. novembra 1938 a predpokladalo sa, že spojí Prahu s Podkarpatskou Rusou.
Autor TASR
Bratislava/Praha 8. novembra (TASR) – Diaľnica D1 bola dlhý čas nielen jedinou, ale aj najstaršou i najdlhšou súvislou diaľničnou tepnou v bývalom Československu. V nedeľu 8. novembra uplynie 40 rokov odvtedy, keď boli otvorené posledné chýbajúce úseky na ceste z Prahy do Bratislavy a 317 kilometrov dlhá diaľnica sa po desaťročiach príprav a výstavby stala dopravnou chrbticou vtedajšej federácie.
Začiatok výstavby diaľnice bol schválený už pred druhou svetovou vojnou – 4. novembra 1938 a predpokladalo sa, že spojí Prahu s Podkarpatskou Rusou. Prvé stavebné práce sa začali 2. mája 1939, ale vojna ich zastavila. Neskôr boli v obmedzenom rozsahu obnovené, avšak v roku 1950 opäť zastavené.
V apríli 1963 schválila československá vláda koncepciu dlhodobého rozvoja cestnej a diaľničnej siete, ktorá mala mať celkovo 1711 kilometrov, vrátane Slovenska. Konkrétne išlo o úsek diaľnice D2 Brno – Bratislava v dĺžke 117 kilometrov.
K obnoveniu budovania diaľnic došlo 8. septembra 1967 odštartovaním stavby D1 Praha (Spořilov) – Čestlice, pričom prvý diaľničný úsek v bývalom Československu bol otvorený 12. júla 1971 medzi Prahou a Mirošovicami v dĺžke 21,3 kilometra.
Slovenský úsek diaľnice D2 Bratislava – Malacky sa začal stavať 1. apríla 1969. Dialo sa tak súbežne s výstavbou diaľnice D1, keď cieľom bolo spojiť v roku 1980 Prahu, Brno a Bratislavu. Stalo sa tak 8. novembra 1980, keď bola otvorená diaľnica v dĺžke 317 kilometrov.
Ešte predtým uviedli 5. novembra 1973 do prevádzky prvý úsek autostrády medzi Bratislavou a Malackami. Išlo zároveň o prvý diaľničný úsek na Slovensku. V súčasnosti je D2 druhá najdlhšia a jediná úplne dokončená slovenská diaľnica, ktorá je napojená nielen na českú, ale aj na maďarskú a prostredníctvom diaľnice D4 tiež na rakúsku diaľničnú sieť.
Najdôležitejšou dopravnou tepnou na Slovensku je "nekonečný príbeh" nedostavanej diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami. Podľa hovorkyne Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Evy Žgravčákovej v súčasnosti je dĺžka diaľničnej siete na Slovensku 498 kilometrov a 228 kilometrov rýchlostných ciest.
Aké sú najbližšie plány NDS? "Tento rok odovzdáme do prevádzky diaľničné úseky D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec a D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka s tunelmi Ovčiarsko a Žilina. Budúci rok odovzdáme do prevádzky úseky D1 Prešov, západ – Prešov, juh s tunelom Prešov a R2 Mýtna – Tomášovce. Samozrejme, akcelerovať budú práce na úseku diaľnice D1 s tunelom Višňové, kde je aktuálne pozastavená výstavba a zhotoviteľa hľadáme prostredníctvom verejnej súťaže. Našou ambíciou je, aby bol tento úsek, mimoriadne potrebný pre motoristickú verejnosť, sprevádzkovaný do konca roka 2023," spresnila pre TASR Žgravčáková.
Začiatok výstavby diaľnice bol schválený už pred druhou svetovou vojnou – 4. novembra 1938 a predpokladalo sa, že spojí Prahu s Podkarpatskou Rusou. Prvé stavebné práce sa začali 2. mája 1939, ale vojna ich zastavila. Neskôr boli v obmedzenom rozsahu obnovené, avšak v roku 1950 opäť zastavené.
V apríli 1963 schválila československá vláda koncepciu dlhodobého rozvoja cestnej a diaľničnej siete, ktorá mala mať celkovo 1711 kilometrov, vrátane Slovenska. Konkrétne išlo o úsek diaľnice D2 Brno – Bratislava v dĺžke 117 kilometrov.
K obnoveniu budovania diaľnic došlo 8. septembra 1967 odštartovaním stavby D1 Praha (Spořilov) – Čestlice, pričom prvý diaľničný úsek v bývalom Československu bol otvorený 12. júla 1971 medzi Prahou a Mirošovicami v dĺžke 21,3 kilometra.
Slovenský úsek diaľnice D2 Bratislava – Malacky sa začal stavať 1. apríla 1969. Dialo sa tak súbežne s výstavbou diaľnice D1, keď cieľom bolo spojiť v roku 1980 Prahu, Brno a Bratislavu. Stalo sa tak 8. novembra 1980, keď bola otvorená diaľnica v dĺžke 317 kilometrov.
Ešte predtým uviedli 5. novembra 1973 do prevádzky prvý úsek autostrády medzi Bratislavou a Malackami. Išlo zároveň o prvý diaľničný úsek na Slovensku. V súčasnosti je D2 druhá najdlhšia a jediná úplne dokončená slovenská diaľnica, ktorá je napojená nielen na českú, ale aj na maďarskú a prostredníctvom diaľnice D4 tiež na rakúsku diaľničnú sieť.
Najdôležitejšou dopravnou tepnou na Slovensku je "nekonečný príbeh" nedostavanej diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami. Podľa hovorkyne Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Evy Žgravčákovej v súčasnosti je dĺžka diaľničnej siete na Slovensku 498 kilometrov a 228 kilometrov rýchlostných ciest.
Aké sú najbližšie plány NDS? "Tento rok odovzdáme do prevádzky diaľničné úseky D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec a D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka s tunelmi Ovčiarsko a Žilina. Budúci rok odovzdáme do prevádzky úseky D1 Prešov, západ – Prešov, juh s tunelom Prešov a R2 Mýtna – Tomášovce. Samozrejme, akcelerovať budú práce na úseku diaľnice D1 s tunelom Višňové, kde je aktuálne pozastavená výstavba a zhotoviteľa hľadáme prostredníctvom verejnej súťaže. Našou ambíciou je, aby bol tento úsek, mimoriadne potrebný pre motoristickú verejnosť, sprevádzkovaný do konca roka 2023," spresnila pre TASR Žgravčáková.
