Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Okrem toho sa Slovensko uchádza aj o členstvo v Rade OSN pre ľudské práva v rokoch 2018 až 2020.
Autor TASR
Bratislava 19. októbra (TASR) - Slovensko chce v rokoch 2017 až 2018 predsedať Valnému zhromaždeniu (VZ) OSN. Zatiaľ je jediným kandidátom. Ako pre TASR priblížil šéf tlačového odboru slovenského rezortu diplomacie Peter Susko, voľby sa uskutočnia v júni 2017 v New Yorku.
Kandidát na post predsedu VZ je zvyčajne dohodnutý konsenzom v rámci príslušnej regionálnej skupiny, ktorej v zmysle rotácie prislúcha tento post. Východoeurópska sa zatiaľ v kandidatúre SR zhoduje.
Valné zhromaždenie sa skladá zo zástupcov všetkých členských štátov, pričom každý má jeden hlas. Rozhodnutia o dôležitých otázkach, ako napríklad mieru a bezpečnosti, prijímanie nových členov či rozpočet sa schvaľujú dvojtretinovou väčšinou. Pri bežných otázkach stačí jednoduchá väčšina.
Okrem toho sa Slovensko uchádza aj o členstvo v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) v rokoch 2018 až 2020. Svoju kandidatúru formálne oznámilo v roku 2012. Kandiduje na dve miesta, ktoré sú určené pre východoeurópsku regionálnu skupinu, spolu s Ukrajinou.
SR si prvý raz vyskúšala svoje členstvo v rokoch 2008 až 2011, počas ktorých sa výrazne profilovala v oblasti práv dieťaťa. "V súčasnosti sa ako nečlenský štát zapája počas jej zasadnutí do interaktívnych dialógov s osobitnými procedúrami Rady a vystupuje k situácii v oblasti ľudských práv, ktorá je vo viacerých štátoch predmetom znepokojenia, ako sú Severná Kórea, Sýria či Južný Sudán," vysvetlil Susko.
UNHRC, ktorá patrí k najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom v systéme Spojených národov, sídli v Ženeve. Má 47 členských štátov volených na základe pomerného geografického kľúča (Afrika – 13, Ázia – 13, východná Európa – 6, Latinská Amerika a Karibik – 8, západná Európa a ostatné krajiny – 7). Ostatné členské krajiny OSN vystupujú v nej ako pozorovatelia bez hlasovacieho práva. Členstvo, ktoré je obmedzené na tri roky, sa považuje za prestížnu záležitosť.
Kandidát na post predsedu VZ je zvyčajne dohodnutý konsenzom v rámci príslušnej regionálnej skupiny, ktorej v zmysle rotácie prislúcha tento post. Východoeurópska sa zatiaľ v kandidatúre SR zhoduje.
Valné zhromaždenie sa skladá zo zástupcov všetkých členských štátov, pričom každý má jeden hlas. Rozhodnutia o dôležitých otázkach, ako napríklad mieru a bezpečnosti, prijímanie nových členov či rozpočet sa schvaľujú dvojtretinovou väčšinou. Pri bežných otázkach stačí jednoduchá väčšina.
Okrem toho sa Slovensko uchádza aj o členstvo v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) v rokoch 2018 až 2020. Svoju kandidatúru formálne oznámilo v roku 2012. Kandiduje na dve miesta, ktoré sú určené pre východoeurópsku regionálnu skupinu, spolu s Ukrajinou.
SR si prvý raz vyskúšala svoje členstvo v rokoch 2008 až 2011, počas ktorých sa výrazne profilovala v oblasti práv dieťaťa. "V súčasnosti sa ako nečlenský štát zapája počas jej zasadnutí do interaktívnych dialógov s osobitnými procedúrami Rady a vystupuje k situácii v oblasti ľudských práv, ktorá je vo viacerých štátoch predmetom znepokojenia, ako sú Severná Kórea, Sýria či Južný Sudán," vysvetlil Susko.
UNHRC, ktorá patrí k najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom v systéme Spojených národov, sídli v Ženeve. Má 47 členských štátov volených na základe pomerného geografického kľúča (Afrika – 13, Ázia – 13, východná Európa – 6, Latinská Amerika a Karibik – 8, západná Európa a ostatné krajiny – 7). Ostatné členské krajiny OSN vystupujú v nej ako pozorovatelia bez hlasovacieho práva. Členstvo, ktoré je obmedzené na tri roky, sa považuje za prestížnu záležitosť.
