Bratislava 10. februára (TASR) – Ján Budaj bol jednou z vedúcich osobností novembrových udalostí, ktoré viedli k pádu totalitného režimu. Ako ochranár sa v roku 1987 podieľal na zrode publikácie Bratislava/nahlas. Stál pri vzniku občianskeho hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). Vo vláde Juraja Hegera zastáva post ministra životného prostredia.
Politik, disident a publicista Ján Budaj sa vo štvrtok 10. februára dožíva 70 rokov.
Ján Budaj sa narodil 10. februára 1952 v Bratislave. Sovietska okupácia a začiatok normalizácie ho zastihli ako stredoškolského študenta. Na jeseň v roku 1971, krátko po maturite, sa so spolužiakom pokúsil nelegálne prekročiť hranice. Útek za železnú oponu sa nepodaril a Budaja odsúdili na polročné väzenie.
Začal študovať matematiku a fyziku na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Trnave, no vo štvrtom ročníku ho z politických dôvodov vylúčili. Od roku 1976 pracoval ako pomocný robotník či kurič. Istý čas bol tiež fotografom a asistentom kamery v Československej televízii v Bratislave. Patril k aktívnym odporcom komunistického režimu. Za disidentskú činnosť bol prenasledovaný Štátnou bezpečnosťou (ŠtB), vypočúvaný a väznený.
V bratislavskom televíznom štúdiu 2 v Mlynskej doline sa počas "Nežnej" revolúcie v roku 1989 pravidelne konal dialóg za okrúhlym stolom k situácii v Bratislave. Na snímke z 28.novembra 1989 zástupcovia výboru občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu, zľava Vladimír Ondruš, Milan Kňažko, Zuzana Mistríková, Ján Budaj a Miroslav Kusý. Foto: TASR/Ivan Rychlo
V druhej polovici 70. rokov sa zúčastňoval na neoficiálnych umeleckých aktivitách, patril k predstaviteľom akčného a konceptuálneho umenia. Organizoval a spoluvytváral pouličné umelecké akcie, performancie, happeningy či undergroundové koncerty. S jedným z prvých signatárov Charty 77 na Slovensku Tomášom Petřivým a básnikom Vladimírom Archlebom založil Dočasnú spoločnosť intenzívneho prežívania (DSIP), ktorá na neoficiálnej umeleckej scéne pôsobila v rokoch 1979 - 1981. V roku 1980 založil aj prvý občiansky orientovaný samizdat na Slovensku s názvom Kontakt. Spolupracoval s tajnou cirkvou, Chartou 77 a Výborom na obranu nespravodlivo stíhaných.
Začiatkom 80. rokov nasmeroval Ján Budaj svoj občiansky aktivizmus aj do oblasti ochrany životného prostredia. Po snahe o uchovanie bratislavských historických cintorínov (1980 - 1981) nasledovali ďalšie protesty a iniciatívy. Spoločne s kolektívom autorov vytvorili odbornú publikáciu Bratislava/nahlas (1987), ktorá otvorene kritizovala kvalitu života a životného prostredia v krajine.
Solidaritu s rumunským ľudom, ktorý prežíval občiansku vojnu, prišli 23. decembra 1989 na bratislavské Námestie SNP pokojnou manifestáciou vyjadriť tisíce obyvateľov hlavného mesta SR. Zhromaždenie zorganizovala Verejnosť proti násiliu. Na sn. Ján Budaj (vpravo) a Alexander Dubček (vľavo) medzi manifestujúcimi.Foto: TASR/Pavel Brenkus
Po 17. novembri 1989 sa stal Ján Budaj jednou z vedúcich osobností Nežnej revolúcie. V prvých dňoch stál pri založení VPN. Spolu s hercom Milanom Kňažkom boli hlavnými moderátormi mítingov na Námestí SNP v Bratislave. Stal sa predsedom Koordinačného centra VPN a v marci 1990 aj podpredsedom Slovenskej národnej rady (SNR), kde okrem iného inicioval založenie Výboru SNR pre životné prostredie.
Hnutie VPN viedol aj do prvých slobodných volieb v júni 1990. Z kandidátky však v poslednej chvíli odstúpil, pretože na verejnosť prenikla informácia, že sa jeho meno nachádza v evidenčných knihách spolupracovníkov ŠtB. V roku 2007 sa v archívoch Ústavu pamäti národa (ÚPN) našla aj oficiálna Správa ŠtB o činnosti za rok 1980, v ktorej sa konštatuje, že tajný spolupracovník, vedený pod menom Ján Budaj, s ŠtB nespolupracoval, ale konal proti režimu.
Stretnutie členov koordinačných výborov VPN zo Slovenska 9. decembra 1989 v Bratislave. Na snímke členovia pracovného predsedníctva zľava dole, Milan Kňažko a Ján Budaj.Foto: TASR/Vladimír Benko
Do aktívneho politického života sa Budaj opäť zapojil v roku 1993, keď spoluzakladal Alianciu demokratov Slovenska (ADS). Z nej po fúziách s ďalšími stranami vznikla Demokratická únia (DÚ). V nej zastával najskôr post podpredsedu pre programové veci, potom bol podpredsedom pre styk s verejnosťou.
Pred voľbami v roku 1998 vznikla Slovenská demokratická koalícia (SDK), ktorej súčasť tvorila aj DÚ. Budaj bol zvolený za poslanca Národnej rady (NR) SR za SDK. Pôsobil aj ako podpredseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá.
Od roku 2006 bol tiež poslancom Mestského zastupiteľstva v Bratislave za volebný obvod Petržalka, v rokoch 2013 - 2014 zastával funkciu námestníka primátora. Ako líder strany Zmena zdola – Demokratická únia Slovenska kandidoval v roku 2016 zo symbolického 89. miesta do NR SR na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Vo voľbách dostal 13.383 preferenčných hlasov a stal sa poslancom parlamentu.
Na archívnej snímke vtedajší námestník primátora Bratislavy Ján Budaj (Zmena zdola-DÚ).Foto: FOTO TASR/Michal Svítok
V parlamentných voľbách 29. februára 2020 opäť kandidoval za strany OĽANO, NOVA, Kresťanská únia (KÚ), Zmena zdola zo 147. miesta kandidátky. Stal sa poslancom NR SR a získal 123.082 preferenčných hlasov.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenovala 21. marca 2020 vládu Igora Matoviča, v ktorej sa Ján Budaj stal ministrom životného prostredia. Rovnaký post zastáva aj v kabinete súčasného premiéra Eduarda Hegera.
Na snímke minister životného prostredia SR Ján Budaj pózuje vo svojej kancelárii na ministerstve počas výmeny na poste ministra životného prostredia SR v Bratislave 21. marca 2020.Foto: TASR - Miroslav Košírer
