Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa psychologičiek by za každých okolností mala byť prítomná snaha pochopiť dieťa a mladého človeka, a to aj s nehodnotiacim prístupom. Aj v situácii, že s jeho názorom nesúhlasíme.
Autor TASR
Bratislava 19. novembra (TASR) - Diskriminácia je forma násilia a jedným z hrubých porušení práv. Je tiež významným stresorom, ktorý ohrozuje odolnosť a rozvoj dieťaťa či mladého človeka. V spoločnosti je však často prehliadaná i prijímaná. Je potrebné riešiť ju už v zárodkoch, keďže môže zanechať závažné a dlhotrvajúce následky v oblastiach psychického aj fyzického zdravia. Pripomína to Linka detskej istoty (LDI) pri príležitosti Svetového dňa detí (20. 11.).
"Mladí ľudia, ktorí sa cítia byť nejakým spôsobom vyčlenení, nemajú priestor ani na rozvíjanie sebaúcty, čo má taktiež nepriaznivý vplyv na ich celkovú životnú spokojnosť, ale aj školský výkon," konštatuje psychologička Lucia Chamutyová s tým, že tak zaostávajú za svojimi rovesníkmi vo viacerých oblastiach, čo nerovnosť ešte viac prehlbuje.
Zníženie diskriminácie by podľa nej prispelo k zlepšeniu kvality života osobám z menšín v oblasti zdravia aj spoločenského fungovania. Pomohlo by to tiež znížiť výskyt rizikového správania diskriminovaných mladých ľudí, ktorí sa aj práve takýmto spôsobom snažia na seba upriamiť chýbajúcu pozornosť a prejaviť svoje prežívanie. Prijatím a začlenením by mali väčšiu možnosť rozvíjať svoje silné stránky a s rovesníkmi sa navzájom učiť jeden od druhého.
"Ak deti od útleho veku vedieme k akceptácii odlišností, môžeme tak prispieť k posilneniu súdržnosti a dôvery medzi ľuďmi a znížiť narastajúce vzájomné odcudzovanie," podotýka Chamutyová.
Nemenej dôležitým aspektom je tiež učiť deti a mladých ľudí podporovať a vyjadrovať ich emócie. Podľa psychologičky Natálie Čavojskej je dôležité podporovať deti vo vyjadrovaní všetkých pocitov aj v situáciách, keď sa necítia príjemne. Vieme tak vyhodnotiť ich hranice, rozprávať sa o nich a rešpektovať ich. "V rozhovoroch často môžeme byť príkladom, a to tak, že sa snažíme citlivo vnímať a prijímať druhého, čím tvoríme kvalitné medziľudské vzťahy," pripomína Čavojská.
Podľa psychologičiek by mala byť zároveň za každých okolností prítomná snaha pochopiť dieťa a mladého človeka, a to s neodsudzujúcim a nehodnotiacim prístupom. Aj v situácii, že s jeho názorom nesúhlasíme alebo nevieme hneď zareagovať. "Najideálnejší spôsob je poznamenať, že nech sa deje čokoľvek, sme tu pre neho, prípadne budeme hľadať riešenia spoločne," dopĺňa Čavojská. Takýto spôsob vedie k zlepšovaniu a prehlbovaniu empatie, ktorá pomôže viesť k vzájomnej akceptácii a tolerantnému správaniu medzi rôznymi skupinami ľudí.
"Mladí ľudia, ktorí sa cítia byť nejakým spôsobom vyčlenení, nemajú priestor ani na rozvíjanie sebaúcty, čo má taktiež nepriaznivý vplyv na ich celkovú životnú spokojnosť, ale aj školský výkon," konštatuje psychologička Lucia Chamutyová s tým, že tak zaostávajú za svojimi rovesníkmi vo viacerých oblastiach, čo nerovnosť ešte viac prehlbuje.
Zníženie diskriminácie by podľa nej prispelo k zlepšeniu kvality života osobám z menšín v oblasti zdravia aj spoločenského fungovania. Pomohlo by to tiež znížiť výskyt rizikového správania diskriminovaných mladých ľudí, ktorí sa aj práve takýmto spôsobom snažia na seba upriamiť chýbajúcu pozornosť a prejaviť svoje prežívanie. Prijatím a začlenením by mali väčšiu možnosť rozvíjať svoje silné stránky a s rovesníkmi sa navzájom učiť jeden od druhého.
"Ak deti od útleho veku vedieme k akceptácii odlišností, môžeme tak prispieť k posilneniu súdržnosti a dôvery medzi ľuďmi a znížiť narastajúce vzájomné odcudzovanie," podotýka Chamutyová.
Nemenej dôležitým aspektom je tiež učiť deti a mladých ľudí podporovať a vyjadrovať ich emócie. Podľa psychologičky Natálie Čavojskej je dôležité podporovať deti vo vyjadrovaní všetkých pocitov aj v situáciách, keď sa necítia príjemne. Vieme tak vyhodnotiť ich hranice, rozprávať sa o nich a rešpektovať ich. "V rozhovoroch často môžeme byť príkladom, a to tak, že sa snažíme citlivo vnímať a prijímať druhého, čím tvoríme kvalitné medziľudské vzťahy," pripomína Čavojská.
Podľa psychologičiek by mala byť zároveň za každých okolností prítomná snaha pochopiť dieťa a mladého človeka, a to s neodsudzujúcim a nehodnotiacim prístupom. Aj v situácii, že s jeho názorom nesúhlasíme alebo nevieme hneď zareagovať. "Najideálnejší spôsob je poznamenať, že nech sa deje čokoľvek, sme tu pre neho, prípadne budeme hľadať riešenia spoločne," dopĺňa Čavojská. Takýto spôsob vedie k zlepšovaniu a prehlbovaniu empatie, ktorá pomôže viesť k vzájomnej akceptácii a tolerantnému správaniu medzi rôznymi skupinami ľudí.
