Z celkového počtu vybavených sťažností týkajúcich sa obsahu vysielania bolo 20 opodstatnených, 181 neopodstatnených a tri boli v časti posúdené ako opodstatnené a v časti ako neopodstatnené.
Autor TASR
Bratislava 9. apríla (TASR) - Celkovo 288 sťažností týkajúcich sa obsahu vysielania zaevidovala v roku 2017 Kancelária Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR). Najviac z nich, 116, sa vzťahovalo na objektivitu a vyváženosť spravodajských a politicko-publicistických programov. Vyplýva to zo Správy o stave vysielania, ktorá bola predložená do parlamentu.
Druhý najvyšší počet sťažností, 76, namietalo nevhodnosť vysielaných programov vo vzťahu k ochrane maloletých, 32 podnetov sa vzťahovalo na vysielanie reklamy, telenákupu, umiestňovanie produktov či sponzoring, ďalších 32 sa týkalo ľudskej dôstojnosti a ľudskosti. Zvyšných 59 sťažností malo iný charakter, resp. sa vzťahovalo na rôzne iné ustanovenia zákona o vysielaní. Rovnako ako v minulosti sa prešetrovalo pri niektorých podaniach súčasne viacero podnetov, to znamená, že smerovali voči viacerým vysielateľom alebo namietali rôzne porušenia zákona v rôznych programoch.
Najväčší počet sťažností (63) smeroval voči televízii JOJ. O niečo menej (56) smerovalo voči RTVS - Jednotka, TV MARKÍZA (40) a TA3 (25). Voči regionálnym a lokálnym televíznym vysielateľom smerovalo vlani deväť sťažností. V rozhlasovom vysielaní ich RVR zaevidovala 39, z toho 32 sa týkalo Slovenského rozhlasu.
Z celkového počtu vybavených sťažností týkajúcich sa obsahu vysielania bolo 20 opodstatnených, 181 neopodstatnených a tri boli v časti posúdené ako opodstatnené a v časti ako neopodstatnené, a to z dôvodu, že sťažovatelia namietali v podaniach viacero porušení ustanovení zákona. Pri siedmich sťažnostiach musela Rada skonštatovať ich nepreskúmateľnosť. Tieto podnety boli totiž doručené v čase, keď už vysielateľovi uplynula zákonom stanovená 45-dňová lehota archivácie.
Druhý najvyšší počet sťažností, 76, namietalo nevhodnosť vysielaných programov vo vzťahu k ochrane maloletých, 32 podnetov sa vzťahovalo na vysielanie reklamy, telenákupu, umiestňovanie produktov či sponzoring, ďalších 32 sa týkalo ľudskej dôstojnosti a ľudskosti. Zvyšných 59 sťažností malo iný charakter, resp. sa vzťahovalo na rôzne iné ustanovenia zákona o vysielaní. Rovnako ako v minulosti sa prešetrovalo pri niektorých podaniach súčasne viacero podnetov, to znamená, že smerovali voči viacerým vysielateľom alebo namietali rôzne porušenia zákona v rôznych programoch.
Najväčší počet sťažností (63) smeroval voči televízii JOJ. O niečo menej (56) smerovalo voči RTVS - Jednotka, TV MARKÍZA (40) a TA3 (25). Voči regionálnym a lokálnym televíznym vysielateľom smerovalo vlani deväť sťažností. V rozhlasovom vysielaní ich RVR zaevidovala 39, z toho 32 sa týkalo Slovenského rozhlasu.
Z celkového počtu vybavených sťažností týkajúcich sa obsahu vysielania bolo 20 opodstatnených, 181 neopodstatnených a tri boli v časti posúdené ako opodstatnené a v časti ako neopodstatnené, a to z dôvodu, že sťažovatelia namietali v podaniach viacero porušení ustanovení zákona. Pri siedmich sťažnostiach musela Rada skonštatovať ich nepreskúmateľnosť. Tieto podnety boli totiž doručené v čase, keď už vysielateľovi uplynula zákonom stanovená 45-dňová lehota archivácie.