Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministerstvo poukázalo na to, že procesy v nemocniciach treba zlepšiť a náklady optimalizovať.
Autor TASR
Bratislava 24. apríla (TASR) - Dlh v zdravotníctve vlani stúpol na 817,03 milióna eur. Ide o medziročný rast o 4,61 milióna eur. Dlh mohol byť ešte vyšší, ak by nedošlo k dofinancovaniu. Najvyššie záväzky po lehote splatnosti mali štátne univerzitné a fakultné nemocnice, tvorili viac ako 80 percent z dlhu v celom sektore. Vyplýva to z informácie ministerstva zdravotníctva, ktorú vláda vzala v stredu na vedomie.
"Napriek skutočnosti, že výnosy od zdravotných poisťovní boli medziročne o 254,95 miliónov eur vyššie, nepostačovali ani na pokrytie nárastu osobných nákladov a nárastu nákladov na lieky a zdravotnícky materiál. Celkové prevádzkové náklady nemocníc boli o 40 percent vyššie ako výnosy od zdravotných poisťovní," priblížil rezort v materiáli.
Medzi hlavné príčiny rastu nákladov nemocníc patrí podľa neho pokračujúce generovanie prevádzkových strát. "V týchto zariadeniach sa uskutočňuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov poskytovanej zdravotnej starostlivosti, pretože sú koncovými nemocnicami, pričom poskytovateľ zaradený v tejto sieti musí poskytnúť konečnú zdravotnú starostlivosť," doplnil. Rovnako sa pod to podpísali aj vyššie platy zdravotníkov či náklady na rekonštrukcie a opravy. Vyššie boli aj náklady na energie a zdraželi tiež tovary a služby.
Ministerstvo poukázalo na to, že procesy v nemocniciach treba zlepšiť a náklady optimalizovať. Za systémové opatrenia, ktoré majú situáciu riešiť, patrí podľa neho optimalizácia nemocničnej siete či zavedenie DRG systému. Okrem toho je podľa neho nevyhnutné zvýšiť tiež výnosy zo zdravotných poisťovní za poskytovanú zdravotnú starostlivosť, predovšetkým v univerzitných a fakultných nemocniciach. Rezort zároveň deklaroval, že pokračuje v konsolidačnom úsilí v nemocniciach.
So záväzkami po lehote splatnosti majú problémy aj zariadenia v pôsobnosti ministerstiev vnútra a obrany (29,69 milióna eur), ako aj tie delimitované na obce a vyššie územné celky a transformované na neziskové organizácie (51,22 milióna eur). Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti nevykazovali vlani záväzky po lehote splatnosti.
"Napriek skutočnosti, že výnosy od zdravotných poisťovní boli medziročne o 254,95 miliónov eur vyššie, nepostačovali ani na pokrytie nárastu osobných nákladov a nárastu nákladov na lieky a zdravotnícky materiál. Celkové prevádzkové náklady nemocníc boli o 40 percent vyššie ako výnosy od zdravotných poisťovní," priblížil rezort v materiáli.
Medzi hlavné príčiny rastu nákladov nemocníc patrí podľa neho pokračujúce generovanie prevádzkových strát. "V týchto zariadeniach sa uskutočňuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov poskytovanej zdravotnej starostlivosti, pretože sú koncovými nemocnicami, pričom poskytovateľ zaradený v tejto sieti musí poskytnúť konečnú zdravotnú starostlivosť," doplnil. Rovnako sa pod to podpísali aj vyššie platy zdravotníkov či náklady na rekonštrukcie a opravy. Vyššie boli aj náklady na energie a zdraželi tiež tovary a služby.
Ministerstvo poukázalo na to, že procesy v nemocniciach treba zlepšiť a náklady optimalizovať. Za systémové opatrenia, ktoré majú situáciu riešiť, patrí podľa neho optimalizácia nemocničnej siete či zavedenie DRG systému. Okrem toho je podľa neho nevyhnutné zvýšiť tiež výnosy zo zdravotných poisťovní za poskytovanú zdravotnú starostlivosť, predovšetkým v univerzitných a fakultných nemocniciach. Rezort zároveň deklaroval, že pokračuje v konsolidačnom úsilí v nemocniciach.
So záväzkami po lehote splatnosti majú problémy aj zariadenia v pôsobnosti ministerstiev vnútra a obrany (29,69 milióna eur), ako aj tie delimitované na obce a vyššie územné celky a transformované na neziskové organizácie (51,22 milióna eur). Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti nevykazovali vlani záväzky po lehote splatnosti.
