Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najvyššie ich majú štátne nemocnice, čo ministerstvo zdravotníctva zdôvodňuje tým, že sa v nich poskytuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov.
Autor TASR
Bratislava 3. mája (TASR) - Dlh v zdravotníctve vzrástol medziročne o takmer 120 miliónov eur. Záväzky po lehote splatnosti dosiahli ku koncu minulého roka 549,87 milióna eur. Najvyššie ich majú štátne nemocnice, čo ministerstvo zdravotníctva zdôvodňuje tým, že sa v nich poskytuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov. Problém s platením faktúr však mali aj ostatné zdravotnícke zariadenia. Vyplýva to z informácie rezortu pre vládu.
Dlhy 13 fakultných a univerzitných nemocníc vlani narástli o 111 miliónov eur na 442,41 milióna eur, čo je o vyše 40 miliónov viac ako rok predtým. Nový dlh netvorili vlani iba dve, a to nitrianska fakultná nemocnica a detská fakultná nemocnica v Košiciach. Štátne zariadenia dlžia najčastejšie za lieky a špeciálny zdravotnícky materiál, často tiež riadne neplatia zdravotné a sociálne odvody za zamestnancov.
"Za hlavné dôvody neustáleho rastu zadlženosti možno považovať pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach... Situáciu komplikuje vysoký podiel a nárast osobných nákladov v pomere k výnosom od poisťovní a významný podiel nákladov na lieky a zdravotnícky materiál na celkových nákladoch zdravotníckych zariadení," konštatuje ministerstvo.
So záväzkami po lehote splatnosti majú problémy aj zariadenia v pôsobnosti ministerstiev vnútra a obrany (23,64 mil. eur), ako aj tie delimitované na obce a vyššie územné celky a transformované na neziskové organizácie (83,65 mil. eur). "Pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach negatívne ovplyvňuje verejné financie v súčasnosti a aj v strednodobom výhľade predstavuje objektívne významné riziká pre verejné financie," upozorňuje rezort zdravotníctva.
Pod nárast dlhov sa podpisujú najmä vyššie platy zdravotníkov i európska smernica, podľa ktorej nemôže splatnosť faktúr presiahnuť 60 dní. "Všeobecným problémom je fakt, že náklady nemocníc nie sú v dostatočnej miere pokryté výnosmi od zdravotných poisťovní... Nemocnice tiež čelia skrytému dlhu vo forme nevyhovujúcej infraštruktúry, keďže investície do tejto oblasti sú z dlhodobého hľadiska poddimenzované," poukázalo ministerstvo.
Hovorí preto o potrebe dofinancovania. Minister Tomáš Drucker (nominant Smer-SD) už potvrdil, že oddlžovať by chcel. Išlo by tak už o štvrté oddlžovanie v histórii SR. Na jeho potrebu už poukázali riaditelia viacerých štátnych nemocníc.
Dlhy 13 fakultných a univerzitných nemocníc vlani narástli o 111 miliónov eur na 442,41 milióna eur, čo je o vyše 40 miliónov viac ako rok predtým. Nový dlh netvorili vlani iba dve, a to nitrianska fakultná nemocnica a detská fakultná nemocnica v Košiciach. Štátne zariadenia dlžia najčastejšie za lieky a špeciálny zdravotnícky materiál, často tiež riadne neplatia zdravotné a sociálne odvody za zamestnancov.
"Za hlavné dôvody neustáleho rastu zadlženosti možno považovať pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach... Situáciu komplikuje vysoký podiel a nárast osobných nákladov v pomere k výnosom od poisťovní a významný podiel nákladov na lieky a zdravotnícky materiál na celkových nákladoch zdravotníckych zariadení," konštatuje ministerstvo.
So záväzkami po lehote splatnosti majú problémy aj zariadenia v pôsobnosti ministerstiev vnútra a obrany (23,64 mil. eur), ako aj tie delimitované na obce a vyššie územné celky a transformované na neziskové organizácie (83,65 mil. eur). "Pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach negatívne ovplyvňuje verejné financie v súčasnosti a aj v strednodobom výhľade predstavuje objektívne významné riziká pre verejné financie," upozorňuje rezort zdravotníctva.
Pod nárast dlhov sa podpisujú najmä vyššie platy zdravotníkov i európska smernica, podľa ktorej nemôže splatnosť faktúr presiahnuť 60 dní. "Všeobecným problémom je fakt, že náklady nemocníc nie sú v dostatočnej miere pokryté výnosmi od zdravotných poisťovní... Nemocnice tiež čelia skrytému dlhu vo forme nevyhovujúcej infraštruktúry, keďže investície do tejto oblasti sú z dlhodobého hľadiska poddimenzované," poukázalo ministerstvo.
Hovorí preto o potrebe dofinancovania. Minister Tomáš Drucker (nominant Smer-SD) už potvrdil, že oddlžovať by chcel. Išlo by tak už o štvrté oddlžovanie v histórii SR. Na jeho potrebu už poukázali riaditelia viacerých štátnych nemocníc.
