Nevoľné/Bratislava 20. novembra (TASR) - Rímskokatolícky kňaz Rudolf Baláž patril k duchovným, ktorí sa nesklonili pred komunistickou totalitnou mocou a ani pred politikmi pôsobiacimi po roku 1989. Komunistická moc ho zbavila na viac ako desať rokov kňazskej služby a do konfliktu sa dostal aj s vládou Vladimíra Mečiara. Od narodenia Rudolfa Baláža, dlhoročného biskupa Banskobystrickej diecézy, uplynie v piatok 20. novembra 80 rokov.

Rudolf Baláž sa narodil 20. novembra 1940 v obci Nevoľné pri Kremnici ako najmladší zo šiestich detí, pár dní po smrti svojho otca. Pokrstený bol krátko po narodení v Jastrabej.

Pri náboženskej výchove najmladšieho syna matke pomáhali diecézni kňazi, obzvlášť františkáni z kláštora v Kremnici. Samotný Rudolf Baláž, už ako biskup, s láskou spomínal na pátra Jozefa Chladeckého a roky miništrovania v kremnickej farnosti.

Základne vzdelanie nadobudol v Štátnej ľudovej škole v Neveľonom, po ukončení ktorej študoval na kremnickom gymnáziu. Popri tom navštevoval aj Ľudovú školu umenia v Kremnici, kde sa učil hrať na klavíri a husliach.

Po maturite absolvoval v rokoch 1958 - 1963 štúdium teológie na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave a v bratislavskom Kňazskom seminári sv. Cyrila a Metoda. Počas komunistického režimu žiadal aj o možnosť vyššieho teologického vzdelania, čo mu však nebolo umožnené. Kňazskú vysviacku prijal 23. júna 1963 z rúk trnavského apoštolského administrátora, biskupa Ambróza Lazíka v Dóme sv. Martina v Bratislave.

Ako kaplán pôsobil Rudolf Baláž v rokoch 1963 - 1965 v Brezne a ďalšie dva roky v Krupine. Kratšie obdobie bol kaplánom aj vo Vrútkach, v Kláštore pod Znievom a vo Vrícku. V roku 1968 ho preložili za aktuára na Biskupský úrad do Banskej Bystrice.

Po uvoľnení štátneho tlaku na cirkev sa v roku 1968 stal členom Akčného výboru katolíckeho duchovenstva. Jeho úlohou bolo zmeniť postavenie Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva (MHKD), ktoré kolaborovalo s totalitnou mocou v Československu. Hnutie nahradilo nové združenie, Dielo koncilovej obnovy (DKO), do práce ktorého sa Rudolf Baláž aktívne zapojil.

Následky jeho činnosti nenechali na seba dlho čakať. Po vymenovaní za správcu farnosti v Pitelovej v roku 1970 sa Rudolf Baláž len na krátky čas vrátil k pastoračnej činnosti, lebo štátna moc mu 15. decembra 1971 odobrala súhlas na výkon kňazského povolania. Následne viac ako desaťročie pracoval ako traktorista, alebo ako vodič nákladného auta Domácich potrieb v Hronskej Dúbrave.

Do kňazskej služby sa oficiálne mohol vrátiť v roku 1982, keď sa stal správcom farnosti Turčiansky Peter. Štátna bezpečnosť (ŠtB) však sledovala jeho pastoračnú činnosť až do pádu totalitného režimu.

Pápež Ján Pavol II. vymenoval Rudolfa Baláža 14. februára 1990 za 15. diecézneho biskupa Banskobystrickej diecézy. Biskupskú vysviacku prijal 19. marca 1990 z rúk kardinála Jozefa Tomka. Na začiatku svojho biskupského pôsobenia obnovil činnosť od roku 1950 zatvoreného diecézneho kňazského seminára, ktorý najprv fungoval v Slovenskej Ľupči a neskôr v Badíne. Z jeho iniciatívy začalo od roku 1993 vysielať diecézne Rádio Mária, dnes známe ako Rádio Lumen s celoslovenským vysielaním.

V rokoch 1994 - 2000 bol Rudolf Baláž predsedom Konferencie biskupov Slovenska (KBS). Na poste podpredsedu KBS pôsobil od roku 2003 do roku 2011. Jeho zásluhou vznikli v Banskej Bystrici Univerzitné pastoračné centrum Štefana Moysesa (1999) a Diecézne pastoračné centrum Jána Pavla II. (2004). V roku 2003 privítal na Námestí SNP v Banskej Bystrici pápeža Jána Pavla II., ktorý svätou omšou otvoril Synodu Banskobystrickej diecézy.

V 90. rokoch minulého storočia, v čase vlády Vladimíra Mečiara, otvorene vystúpil ako jeden z prvých predstaviteľov katolíckej cirkvi na ochranu demokracie. Verejne sa zastal aj prezidenta Michala Kováča. Aj preto sa ho vtedajšia štát moc prostredníctvom Slovenskej informačnej služby (SIS) pokúšala zdiskreditovať v prípade známom ako "Kauza Triptych". V nej SIS sa pokúsila biskupa Baláža obviniť, že umožnil predaj triptychu Klaňanie sa troch kráľov, diela, ktoré bolo údajne kultúrnou pamiatkou. Pomocou nastrčeného agenta SIS, ktorý sa vydával za obchodníka, sa uskutočnil predaj 14. júla 1995. Polícia následne zadržala triptych aj 200.000 dolárov a viedla vyšetrovanie proti riaditeľovi biskupského úradu Jozefovi Hrtúsovi. Kauza sa ťahala až do roku 2000, keď sa ukázalo, že išlo provokáciu a triptych nebol kultúrnou pamiatkou. Dielo vrátili biskupskému úradu v novembri 2000 a vláda Mikuláša Dzurindu sa ospravedlnila za skutky štátnych orgánov v predošlom volebnom období. Dnes je triptych súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie (SNG).

Biskup Rudolf Baláž zomrel 27. júla 2011. Pochovaný je podľa svojej vôle na cintoríne v rodnom Nevoľnom.

V roku 2012 dostal Cena Andreja Radlinského in memoriam za celoživotnú podporu katolíckych médií od Rady pre masovo komunikačné prostriedky KBS. Ústav pamäti národa a mesto Banská Bystrica mu In memoriam v roku 2014 udelili dekrét o účasti v protikomunistickom odboji. V obci Nevoľné otvorili v roku 2016 pamätnú izbu venovanú biskupovi Balážovi.