Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Od začiatku fungovania v septembri 2021 sa na ÚOO obrátilo 194 ľudí a celkovo sa jeho právnici detailne zaoberali 60 relevantnými prípadmi.
Autor TASR
Bratislava 22. marca (TASR) – Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) sa momentálne aktívne venuje 13 závažným prípadom protispoločenskej činnosti. Väčšina je z prostredia štátnej správy, najčastejšie sa týkajú machinácií pri verejnom obstarávaní, konfliktu záujmov či hromadného porušovania Zákonníka práce. Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informovala riaditeľka úradu Zuzana Dlugošová.
Od začiatku fungovania v septembri 2021 sa na ÚOO obrátilo 194 ľudí a celkovo sa jeho právnici detailne zaoberali 60 relevantnými prípadmi. "Venovali sa najmä poskytovaniu poradenstva, pozastavovaniu účinnosti pracovných úkonov voči oznamovateľom alebo sprostredkovaniu ich ochrany na prokuratúre, kontrolám funkčnosti interných systémov a zúčastňovali sa tiež na súdnych konaniach," uviedla riaditeľka ÚOO s tým, že evidujú desať nových chránených oznamovateľov.
Vnútorný systém oznamovania protispoločenskej činnosti má 87 percent z 254 štátnych inštitúcií, ktoré reagovali na prieskum ÚOO. Za posledné tri roky však evidovalo oznámenie od zamestnanca len 23 percent z nich, ozrejmila Dlugošová.
Indikuje to podľa nej nefunkčnosť a nedôveru zamestnancov v nastavené systémy. "Pravdepodobné je aj to, že zamestnanci nevedia o možnostiach interného oznamovania a preverovania oznámení. Je totiž nepravdepodobné, aj na základe viacerých medializovaných káuz, že by sa štátnym inštitúciám korupcia alebo akékoľvek nezákonné praktiky vyhýbali," podotkla riaditeľka ÚOO.
Doplnila, že z doterajších prípadov, dotazníka a preštudovania 166 interných smerníc vyplýva viacero nedostatkov vnútorných oznamovacích systémov štátnych inštitúcií. "Neumožňujú podanie anonymných oznámení, neinformujú zamestnancov, komu môžu podať oznámenie - kto je takzvanou zodpovednou osobou. Majú nevhodne zvolené kanály, ktorými možno podať oznámenie o nezákonnej činnosti. Úloha zodpovednej osoby je na pleciach iba jedného zamestnanca a nie sú jasne zadefinované jeho kompetencie. Zamestnancom chýbajú informácie o možnostiach ochrany a absentuje spätná väzba na dôveryhodnosť interného oznamovacieho systému," konkretizovala Dlugošová.
Od začiatku fungovania v septembri 2021 sa na ÚOO obrátilo 194 ľudí a celkovo sa jeho právnici detailne zaoberali 60 relevantnými prípadmi. "Venovali sa najmä poskytovaniu poradenstva, pozastavovaniu účinnosti pracovných úkonov voči oznamovateľom alebo sprostredkovaniu ich ochrany na prokuratúre, kontrolám funkčnosti interných systémov a zúčastňovali sa tiež na súdnych konaniach," uviedla riaditeľka ÚOO s tým, že evidujú desať nových chránených oznamovateľov.
Vnútorný systém oznamovania protispoločenskej činnosti má 87 percent z 254 štátnych inštitúcií, ktoré reagovali na prieskum ÚOO. Za posledné tri roky však evidovalo oznámenie od zamestnanca len 23 percent z nich, ozrejmila Dlugošová.
Indikuje to podľa nej nefunkčnosť a nedôveru zamestnancov v nastavené systémy. "Pravdepodobné je aj to, že zamestnanci nevedia o možnostiach interného oznamovania a preverovania oznámení. Je totiž nepravdepodobné, aj na základe viacerých medializovaných káuz, že by sa štátnym inštitúciám korupcia alebo akékoľvek nezákonné praktiky vyhýbali," podotkla riaditeľka ÚOO.
Doplnila, že z doterajších prípadov, dotazníka a preštudovania 166 interných smerníc vyplýva viacero nedostatkov vnútorných oznamovacích systémov štátnych inštitúcií. "Neumožňujú podanie anonymných oznámení, neinformujú zamestnancov, komu môžu podať oznámenie - kto je takzvanou zodpovednou osobou. Majú nevhodne zvolené kanály, ktorými možno podať oznámenie o nezákonnej činnosti. Úloha zodpovednej osoby je na pleciach iba jedného zamestnanca a nie sú jasne zadefinované jeho kompetencie. Zamestnancom chýbajú informácie o možnostiach ochrany a absentuje spätná väzba na dôveryhodnosť interného oznamovacieho systému," konkretizovala Dlugošová.
