Ústne prihlásení rečníci majú podľa rokovacieho poriadku čas na vystúpenie najviac desať minút. Poslanci môžu reagovať faktickými poznámkami, jedna môže trvať najviac dve minúty.
Autor TASR
Bratislava 18. januára (TASR) - Do diskusie o návrhu na skrátené legislatívne konanie k novele Trestného zákona sa prihlásilo vo štvrtok ešte 62 poslancov ústne.
Ústne prihlásení rečníci majú podľa rokovacieho poriadku čas na vystúpenie najviac desať minút. Poslanci môžu reagovať faktickými poznámkami, jedna môže trvať najviac dve minúty. Hocikedy môžu požiadať o slovo členovia vlády, premiér, podpredsedovia a predseda NR SR.
Doteraz v diskusii vystúpili desiatky poslancov z radov opozície. Kritizovali spôsob prijímania novely a odmietli argumenty vlády na rokovanie o novele v zrýchlenom režime. Okrem toho namietala opozícia aj obsah novelizácie, najmä zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a zmeny trestných sadzieb pri majetkovej trestnej činnosti.
Z radov koalície vystúpil minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD). Trvá na dôvodnosti skráteného legislatívneho konania. Znižovanie trestných sadzieb má podľa neho posilniť možnosti ukladania alternatívnych trestov. Rovnako odmietol tvrdenia, že po novelizácii nebude za korupčné a majetkové trestné činy hroziť páchateľom trest odňatia slobody. Táto možnosť sudcom podľa neho ostane.
Ústne prihlásení rečníci majú podľa rokovacieho poriadku čas na vystúpenie najviac desať minút. Poslanci môžu reagovať faktickými poznámkami, jedna môže trvať najviac dve minúty. Hocikedy môžu požiadať o slovo členovia vlády, premiér, podpredsedovia a predseda NR SR.
Doteraz v diskusii vystúpili desiatky poslancov z radov opozície. Kritizovali spôsob prijímania novely a odmietli argumenty vlády na rokovanie o novele v zrýchlenom režime. Okrem toho namietala opozícia aj obsah novelizácie, najmä zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a zmeny trestných sadzieb pri majetkovej trestnej činnosti.
Z radov koalície vystúpil minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD). Trvá na dôvodnosti skráteného legislatívneho konania. Znižovanie trestných sadzieb má podľa neho posilniť možnosti ukladania alternatívnych trestov. Rovnako odmietol tvrdenia, že po novelizácii nebude za korupčné a majetkové trestné činy hroziť páchateľom trest odňatia slobody. Táto možnosť sudcom podľa neho ostane.