Minister školstva poznamenal, že zmena obsahu vzdelávania je iná, pretože sa realizuje prvýkrát zdola.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 13. januára (TASR) – Kritické myslenie, digitálne zručnosti, flexibilita a orientácia v možnostiach súčasného sveta sú oporné body pripravovanej zmeny s názvom Vzdelávanie pre 21. storočie. Do pripomienkového konania pre odborníkov, učiteľov, rodičov a samotných žiakov vstupuje dokument podoby nového vzdelávania pre základné školy. Uviedol to vo štvrtok počas tlačovej konferencie minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS). Riaditeľka Štátneho vzdelávacieho ústavu Miroslava Hapalová poznamenala, že v tomto momente sa predkladá základný rámec a východiská v obsahu vzdelávania.
Zmyslom reformy vzdelávania je, aby sa deti učili s radosťou a vo väčšej pohode. "Žiaci sa často učia množstvo poznatkov, ale nevedia ich použiť v praxi. Učivo medzi predmetmi nie je prepojené a nenadväzuje tak, ako by sme si predstavovali. Napríklad sa stane, že žiak má na fyzike príklad vypočítať, ale vzorec naň sa v matematike učí až o rok alebo na fyzike sa učí zrýchlený pohyb, a pritom ešte nepozná kvadratickú rovnicu z matematiky," povedal minister školstva.
Napriek tomu, že sa v základných školách venuje viac ako tretina času výučbe slovenského jazyka a literatúry, čo je viac ako priemer krajín OECD, výsledky žiakov v oblastiach čitateľskej gramotnosti kontinuálne klesajú a nachádzajú sa pod priemerom krajín OECD. Zmeny pripravuje skupina viac ako 300 odborníkov pod vedením ministerstva školstva. Medzi odborníkmi sú aj učitelia zo škôl s deťmi zo znevýhodneného prostredia, ale aj učitelia zo škôl pre nadané deti.
Zmenou je, že učitelia budú po novom viesť žiakov ku kritickému mysleniu, premýšľaniu, objavovaniu a tvorivosti potrebnej v bežných životných situáciách. Zmeny sa majú prejaviť aj v tom, že žiaci sa budú učiť moderne. Školáci sa budú môcť učiť prostredníctvom počítačov, tabletov či mobilov aj na iných hodinách ako na informatike. Gröhling verí, že prvé digitálne zariadenia by sa mali do škôl distribuovať v prvom polroku tohto roka.
Minister školstva poznamenal, že zmena obsahu vzdelávania je iná, pretože sa realizuje prvýkrát zdola. Rezort školstva aktuálne spustil konzultácie pripravovaných zmien vo vzdelávaní s kľúčovými odborníkmi a koncom januára budú závery predstavené verejnosti.
Hapalová poznamenala, že prvé školy sa podľa nového štátneho vzdelávacieho programu budú učiť od roku 2023, jeho plošné zavedenie v základných školách sa plánuje od školského roka 2026/2027. V tejto súvislosti vzniknú aj nové učebnice.
"Ustupujeme od 'učiť sa matematické vedomosti' a ideme k 'používať matematické vedomosti v bežnom živote'," vysvetlil minister školstva. Petra Fridrichová zo Štátneho pedagogického ústavu poznamenala, že vnútorná štruktúra kurikula základného vzdelávania je usporiadaná do troch po sebe idúcich a na seba nadväzujúcich vzdelávacích cyklov.
Ministerstvo pri zmenách pomôže školám, učiteľom aj vychovávateľom pri zavádzaní zmien a vytvára aj novú funkciu mentorov. Personálne sa posilnia aj krajské pracoviská metodicko-pedagogických centier. Vlani vznikli prvé regionálne centrá podpory učiteľov, ktorých úlohou je poskytnúť školám podporu prostredníctvom mentoringu, poradenstva a konzultačných činností na okresnej úrovni. Podľa Pétera Urbána zo sekcie predprimárneho a základného vzdelávania ministerstva školstva cieľom je postupne vybudovať sieť 40 regionálnych centier so 400 mentormi. "Prvé dve už fungujú v Martine a Rožňave," priblížil Urbán s tým, že postupne sa budú v každom ďalšom školskom roku otvárať ďalšie centrá.
Zmyslom reformy vzdelávania je, aby sa deti učili s radosťou a vo väčšej pohode. "Žiaci sa často učia množstvo poznatkov, ale nevedia ich použiť v praxi. Učivo medzi predmetmi nie je prepojené a nenadväzuje tak, ako by sme si predstavovali. Napríklad sa stane, že žiak má na fyzike príklad vypočítať, ale vzorec naň sa v matematike učí až o rok alebo na fyzike sa učí zrýchlený pohyb, a pritom ešte nepozná kvadratickú rovnicu z matematiky," povedal minister školstva.
Napriek tomu, že sa v základných školách venuje viac ako tretina času výučbe slovenského jazyka a literatúry, čo je viac ako priemer krajín OECD, výsledky žiakov v oblastiach čitateľskej gramotnosti kontinuálne klesajú a nachádzajú sa pod priemerom krajín OECD. Zmeny pripravuje skupina viac ako 300 odborníkov pod vedením ministerstva školstva. Medzi odborníkmi sú aj učitelia zo škôl s deťmi zo znevýhodneného prostredia, ale aj učitelia zo škôl pre nadané deti.
Zmenou je, že učitelia budú po novom viesť žiakov ku kritickému mysleniu, premýšľaniu, objavovaniu a tvorivosti potrebnej v bežných životných situáciách. Zmeny sa majú prejaviť aj v tom, že žiaci sa budú učiť moderne. Školáci sa budú môcť učiť prostredníctvom počítačov, tabletov či mobilov aj na iných hodinách ako na informatike. Gröhling verí, že prvé digitálne zariadenia by sa mali do škôl distribuovať v prvom polroku tohto roka.
Minister školstva poznamenal, že zmena obsahu vzdelávania je iná, pretože sa realizuje prvýkrát zdola. Rezort školstva aktuálne spustil konzultácie pripravovaných zmien vo vzdelávaní s kľúčovými odborníkmi a koncom januára budú závery predstavené verejnosti.
Hapalová poznamenala, že prvé školy sa podľa nového štátneho vzdelávacieho programu budú učiť od roku 2023, jeho plošné zavedenie v základných školách sa plánuje od školského roka 2026/2027. V tejto súvislosti vzniknú aj nové učebnice.
"Ustupujeme od 'učiť sa matematické vedomosti' a ideme k 'používať matematické vedomosti v bežnom živote'," vysvetlil minister školstva. Petra Fridrichová zo Štátneho pedagogického ústavu poznamenala, že vnútorná štruktúra kurikula základného vzdelávania je usporiadaná do troch po sebe idúcich a na seba nadväzujúcich vzdelávacích cyklov.
Ministerstvo pri zmenách pomôže školám, učiteľom aj vychovávateľom pri zavádzaní zmien a vytvára aj novú funkciu mentorov. Personálne sa posilnia aj krajské pracoviská metodicko-pedagogických centier. Vlani vznikli prvé regionálne centrá podpory učiteľov, ktorých úlohou je poskytnúť školám podporu prostredníctvom mentoringu, poradenstva a konzultačných činností na okresnej úrovni. Podľa Pétera Urbána zo sekcie predprimárneho a základného vzdelávania ministerstva školstva cieľom je postupne vybudovať sieť 40 regionálnych centier so 400 mentormi. "Prvé dve už fungujú v Martine a Rožňave," priblížil Urbán s tým, že postupne sa budú v každom ďalšom školskom roku otvárať ďalšie centrá.