Maximálne počty žiakov v triedach, ktoré určil Úrad verejného zdravotníctva, považuje za nezmyselné.
Autor TASR
Bratislava 31. mája (TASR) – Do základných škôl na Slovensku sa po zmiernení opatrení súvisiacich s koronakrízou od 1. júna vracia v priemere 70 až 80 percent žiakov, v materských školách je to 50 až 60 percent detí. Regionálne sa tieto počty však rôznia. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to povedal minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS). Podľa podpredsedu Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Ľubomíra Petráka (Smer-SD) majú najmenší záujem o návrat detí do škôl práve rodičia žiakov, ktorí by ho najviac potrebovali.
Petrák poukázal na to, že v niektorých rómskych komunitách sa vracajú do škôl len štyri percentá detí. Taktiež kritizoval, že pokiaľ sa majú školy otvárať až v júni, žiaci a učitelia radšej mohli dokončiť školský rok vzdelávaním online formou. „Keďže nakazenosť je v rôznych regiónoch Slovenska odlišná, v niektorých regiónoch sa školy mohli otvoriť skôr,“ hovorí. Myslí si, že ak každá škola dokáže zabezpečiť vzdelávanie pre 50 až 70 percent detí a ostatní sa budú vzdelávať z domu, bude to predstavovať dvojité zaťaženie pedagogických pracovníkov. Maximálne počty žiakov v triedach, ktoré určil Úrad verejného zdravotníctva, považuje za nezmyselné.
Podľa Gröhlinga sa aj v rómskych komunitách záujem o prezenčné vyučovanie rôzni a v niektorých dosahuje až 100 percent. „Čo sa týka opatrení, vždy sa rozhodujeme podľa situácie, ktorá ešte len má nastať. Neľutujem žiadne rozhodnutie, ktoré sme urobili, pretože v danom momente sme chránili zdravie detí, učiteľov aj rodičov,“ povedal minister.
Nie všetky deti mali podľa neho vytvorené priaznivé podmienky pre dištančnú výučbu, aj preto sa ministerstvo tento rok rozhodlo, že záverečné hodnotenie bude slovné. Ocenil riaditeľku základnej školy v Bystranoch, ktorá pripravila projekt pre žiakov, ktorí sa nemôžu vzdelávať online formou. Prichystala pre nich pracovné listy, ktoré žiakom distribuovala napríklad cez komunitných pracovníkov. Inšpirovala tak aj iné obce. „To predstavovalo nejaké zvýšené náklady, preto sme sa rozhodli, že cez zriaďovateľov a okresné úrady poskytneme týmto školám balík 370.000 eur, aby sme vykryli náklady na papier, tonery a ďalšie veci," dodal.
Minister si stojí za rozhodnutím, aby sa žiaci vrátili do škôl najmä z dôvodu, aby učitelia vedeli zhodnotiť aktuálny stav vzdelania detí a tiež pre ich socializáciu. Pracovníci ministerstva podľa neho stále uvažujú o nejakej forme letnej školy. Vďaka dištančnej výučbe podľa neho bolo možné identifikovať aj problémy v tejto forme vzdelávania, ktoré bude ministerstvo môcť riešiť. Hovorí tiež, že rezort pripravuje dodatok k štátnemu vzdelávaciemu programu, týkajúceho sa blokovej výučby. Ako poukázala predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska Alena Petáková, bloková výučba sa v nadchádzajúcom čase javí ako najlepšia možnosť, keďže fyzicky sa do škôl vracajú žiaci prvých až piatych ročníkov základných škôl. Šiestaci až deviataci budú mať naďalej online vyučovanie. Podľa Petákovej nie je v silách učiteľa druhého stupňa, aby v ten istý deň doobeda prezenčne učil piatakov a poobede dištančne iné ročníky, keď si navyše potrebuje pripravovať podklady k vyučovaniu na nasledujúce dni.
Petrák poukázal na to, že v niektorých rómskych komunitách sa vracajú do škôl len štyri percentá detí. Taktiež kritizoval, že pokiaľ sa majú školy otvárať až v júni, žiaci a učitelia radšej mohli dokončiť školský rok vzdelávaním online formou. „Keďže nakazenosť je v rôznych regiónoch Slovenska odlišná, v niektorých regiónoch sa školy mohli otvoriť skôr,“ hovorí. Myslí si, že ak každá škola dokáže zabezpečiť vzdelávanie pre 50 až 70 percent detí a ostatní sa budú vzdelávať z domu, bude to predstavovať dvojité zaťaženie pedagogických pracovníkov. Maximálne počty žiakov v triedach, ktoré určil Úrad verejného zdravotníctva, považuje za nezmyselné.
Podľa Gröhlinga sa aj v rómskych komunitách záujem o prezenčné vyučovanie rôzni a v niektorých dosahuje až 100 percent. „Čo sa týka opatrení, vždy sa rozhodujeme podľa situácie, ktorá ešte len má nastať. Neľutujem žiadne rozhodnutie, ktoré sme urobili, pretože v danom momente sme chránili zdravie detí, učiteľov aj rodičov,“ povedal minister.
Nie všetky deti mali podľa neho vytvorené priaznivé podmienky pre dištančnú výučbu, aj preto sa ministerstvo tento rok rozhodlo, že záverečné hodnotenie bude slovné. Ocenil riaditeľku základnej školy v Bystranoch, ktorá pripravila projekt pre žiakov, ktorí sa nemôžu vzdelávať online formou. Prichystala pre nich pracovné listy, ktoré žiakom distribuovala napríklad cez komunitných pracovníkov. Inšpirovala tak aj iné obce. „To predstavovalo nejaké zvýšené náklady, preto sme sa rozhodli, že cez zriaďovateľov a okresné úrady poskytneme týmto školám balík 370.000 eur, aby sme vykryli náklady na papier, tonery a ďalšie veci," dodal.
Minister si stojí za rozhodnutím, aby sa žiaci vrátili do škôl najmä z dôvodu, aby učitelia vedeli zhodnotiť aktuálny stav vzdelania detí a tiež pre ich socializáciu. Pracovníci ministerstva podľa neho stále uvažujú o nejakej forme letnej školy. Vďaka dištančnej výučbe podľa neho bolo možné identifikovať aj problémy v tejto forme vzdelávania, ktoré bude ministerstvo môcť riešiť. Hovorí tiež, že rezort pripravuje dodatok k štátnemu vzdelávaciemu programu, týkajúceho sa blokovej výučby. Ako poukázala predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska Alena Petáková, bloková výučba sa v nadchádzajúcom čase javí ako najlepšia možnosť, keďže fyzicky sa do škôl vracajú žiaci prvých až piatych ročníkov základných škôl. Šiestaci až deviataci budú mať naďalej online vyučovanie. Podľa Petákovej nie je v silách učiteľa druhého stupňa, aby v ten istý deň doobeda prezenčne učil piatakov a poobede dištančne iné ročníky, keď si navyše potrebuje pripravovať podklady k vyučovaniu na nasledujúce dni.