Bratislava 29. marca (TASR) – V týchto dňoch si svet pripomína 45. výročie, odkedy vstúpil do platnosti Dohovor o zákaze vývoja, výroby a skladovaní bakteriologických (biologických) a toxínových zbraní a o ich zničení. Podľa Cyrila Klementa, stáleho zástupcu Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR na zasadnutiach orgánu tohto Dohovoru v Ženeve, to bola prvá mnohostranná zmluva o odzbrojení, zakazujúca celú kategóriu zbraní hromadného ničenia.

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru, sa podľa neho zaviazali nevyvíjať, nevyrábať a ani inak nezískavať mikrobiálne či iné biologické agensy a toxíny, ale aj zbrane, vybavenie alebo dopravné prostriedky určené na ich použitie.

„Dohovor tiež zakazuje vývoj, výrobu, získavanie, prenos, uchovávanie, hromadenie a používanie biologických a toxínových zbraní a je kľúčovým prvkom v úsilí medzinárodného spoločenstva, zameraného na nešírenie zbraní hromadného ničenia,“ podotkol Klement.

Dodal, že v prípade Dohovoru ide o výsledok dlhodobého úsilia medzinárodného spoločenstva o vytvorenie nového nástroja, ktorý by dopĺňal Ženevský protokol z roku 1925. „V priebehu nasledujúcich rokov sa k Dohovoru pripájalo čoraz viac štátov. V súčasnosti existuje 182 zmluvných štátov a päť signatárskych štátov,“ ozrejmil stály zástupca MZ SR.

Zastúpenie zdravotníctva pri rokovaniach orgánu Dohovoru je podľa neho logické, zákonité a nevyhnutné. „Tam sa zástupcovia členských štátov dozvedia o aktuálnom dianí v tejto problematike, najmä čo sa týka vedy a výskumu. Systém verejného zdravotníctva a jeho poskytovatelia by mali byť pripravení čeliť rôznym biologickým agensom, ktoré vytvárajú riziko pre národnú bezpečnosť,“ zdôraznil Klement.