Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Špecialista na digitálnu transformáciu Andrej Aleksiev poukázal na analýzu svojho tímu, zameranú na 98 zo 105 inštitúcií, spadajúcich pod rezort zdravotníctva.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 23. novembra (TASR) - Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR bude pokračovať v digitalizácii a elektronizácii zdravotníctva. Problematiku chce riešiť v rámci odborných pracovných skupín aj v spolupráci s Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI). Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) to uviedla v rámci konferencie Jesenná ITAPA.
"Budeme sa stretávať na pôde odborných pracovných skupín a intenzívne komunikovať s NCZI. Chceme určite uľahčiť a zjednodušiť procesy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, lebo digitalizácia nám dokáže vo veľkej miere odbremeniť aj potreby zdravotníckeho personálu, a ide to aj s vedou, výskumom, inováciami a modernizáciou ako takou," povedala Dolinková s tým, že Slovensko je potrebné v tejto oblasti posunúť k vyspelým západoeurópskym krajinám.
Systém ezdravie je podľa nej potrebné sfunkčniť ako celok. "Dosiahneme tým nielen úsporu času a financií cez odbyrokratizovanie práce lekárov v ambulanciách i nemocniciach, no predovšetkým sa zníži tlak na potrebu ľudského kapitálu," skonštatovala ministerka. Generálny riaditeľ NCZI Peter Lukáč ozrejmil, že aktuálny systém ezdravia bol vyvíjaný dekádu dozadu a používa štandardy, ktoré sú už dnes nepoužiteľné na zber dát či dátovú sémantiku. "Riešime ezdravie 2.0, akurát vyberáme zhotoviteľa a čakáme na vyjadrenie rezortu zdravotníctva. Hneď ako bude nový systém schválený, do 16 mesiacov by mal fungovať," priblížil.
Na konferencii odborníci riešili aj otázku kyberbezpečnosti v zdravotníctve, ktorá by mala byť podľa nich v centre pozornosti. "Čím viac digitalizovaných dát, tým viac benefitov, avšak aj problémov. Kybernetické útoky nemusia znamenať len stratu či únik zdravotníckych dát, môžu reálne ohroziť zdravie a životy samotných pacientov napríklad len zmenou tlaku v prístrojoch," vysvetlil bezpečnostný poradca spoločnosti Eviden Michal Sekula.
Špecialista na digitálnu transformáciu Andrej Aleksiev poukázal na analýzu svojho tímu, zameranú na 98 zo 105 inštitúcií, spadajúcich pod rezort zdravotníctva. Jej výsledky ukázali, že 71 percent nemocníc nemá zálohované dáta, 50 percent operačných systémov nie je aktualizovaných, 80 percent nemá implementovanú dostatočnú ochranu a 24 percent nemá vôbec zabezpečenú svoju sieť.
Medzi najdôležitejšie výzvy v kybernetickej bezpečnosti podľa diskutujúcich patrí nedostatok odborníkov, nedostatok financií a nástup nových technológií. Riešenie vidia vo vzdelávaní mladých či v centralizácii. "Neustále vysvetľujeme, že je lepšie, aby štátne organizácie využívali zdieľanú infraštruktúru. Vďaka tomu znížia náklady zhruba o polovicu a rovnako sa zníži aj tlak na počet odborníkov," vysvetlil Vladimír Rohel, riaditeľ pre bezpečnosť v českom štátnom podniku Národní agentura pro komunikační a informační technologie.
"Budeme sa stretávať na pôde odborných pracovných skupín a intenzívne komunikovať s NCZI. Chceme určite uľahčiť a zjednodušiť procesy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, lebo digitalizácia nám dokáže vo veľkej miere odbremeniť aj potreby zdravotníckeho personálu, a ide to aj s vedou, výskumom, inováciami a modernizáciou ako takou," povedala Dolinková s tým, že Slovensko je potrebné v tejto oblasti posunúť k vyspelým západoeurópskym krajinám.
Systém ezdravie je podľa nej potrebné sfunkčniť ako celok. "Dosiahneme tým nielen úsporu času a financií cez odbyrokratizovanie práce lekárov v ambulanciách i nemocniciach, no predovšetkým sa zníži tlak na potrebu ľudského kapitálu," skonštatovala ministerka. Generálny riaditeľ NCZI Peter Lukáč ozrejmil, že aktuálny systém ezdravia bol vyvíjaný dekádu dozadu a používa štandardy, ktoré sú už dnes nepoužiteľné na zber dát či dátovú sémantiku. "Riešime ezdravie 2.0, akurát vyberáme zhotoviteľa a čakáme na vyjadrenie rezortu zdravotníctva. Hneď ako bude nový systém schválený, do 16 mesiacov by mal fungovať," priblížil.
Na konferencii odborníci riešili aj otázku kyberbezpečnosti v zdravotníctve, ktorá by mala byť podľa nich v centre pozornosti. "Čím viac digitalizovaných dát, tým viac benefitov, avšak aj problémov. Kybernetické útoky nemusia znamenať len stratu či únik zdravotníckych dát, môžu reálne ohroziť zdravie a životy samotných pacientov napríklad len zmenou tlaku v prístrojoch," vysvetlil bezpečnostný poradca spoločnosti Eviden Michal Sekula.
Špecialista na digitálnu transformáciu Andrej Aleksiev poukázal na analýzu svojho tímu, zameranú na 98 zo 105 inštitúcií, spadajúcich pod rezort zdravotníctva. Jej výsledky ukázali, že 71 percent nemocníc nemá zálohované dáta, 50 percent operačných systémov nie je aktualizovaných, 80 percent nemá implementovanú dostatočnú ochranu a 24 percent nemá vôbec zabezpečenú svoju sieť.
Medzi najdôležitejšie výzvy v kybernetickej bezpečnosti podľa diskutujúcich patrí nedostatok odborníkov, nedostatok financií a nástup nových technológií. Riešenie vidia vo vzdelávaní mladých či v centralizácii. "Neustále vysvetľujeme, že je lepšie, aby štátne organizácie využívali zdieľanú infraštruktúru. Vďaka tomu znížia náklady zhruba o polovicu a rovnako sa zníži aj tlak na počet odborníkov," vysvetlil Vladimír Rohel, riaditeľ pre bezpečnosť v českom štátnom podniku Národní agentura pro komunikační a informační technologie.
