Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V prieskume 37 percent pacientov uviedlo, že k všeobecnému lekárovi chodí menej alebo oveľa menej ako v čase, keď neboli prijaté karanténne opatrenia.
Autor TASR
Bratislava 5. mája (TASR) - Takmer každý tretí pacient sa k svojmu lekárovi dostane menej často ako pred zavedením opatrení v dôsledku šíriacej sa nákazy novým koronavírusom. Ukázal to reprezentatívny prieskum realizovaný pre Asociáciu na ochranu práv pacientov (AOPP) SR. Prezidentka asociácie Mária Lévyová upozorňuje na to, že odsúvanie poskytovania zdravotnej starostlivosti môže mať následky.
V prieskume 37 percent pacientov uviedlo, že k všeobecnému lekárovi chodí menej alebo oveľa menej ako v čase, keď neboli prijaté karanténne opatrenia. K špecializovaným lekárom chodí menej často 36 percent opýtaných.
Väčšina lekárov v súčasnosti pacienta vyšetrí fyzicky len v nevyhnutných prípadoch. Ako ukázal prieskum, len v 36 percentách prípadov sa pacienti dostanú až do ordinácie svojho všeobecného či špecializovaného lekára. „Už pred príchodom nového koronavírusu museli mnohí pacienti čakať na zdravotnú starostlivosť. V dôsledku dlhých čakacích lehôt tak neraz zostávali neliečení v bolestiach aj týždne či mesiace,“ hovorí Lévyová. Situácia sa podľa nej v týchto dňoch výrazne zhoršila, čím skôr preto podľa jej slov treba uvoľňovať opatrenia a zlepšiť dostupnosť liečby pre akútnych aj chronických pacientov.
Zdravotná starostlivosť sa momentálne sústredí najmä na telefonickú či emailovú konzultáciu, prípadne na predpisovanie liečby na elektronickom recepte. Ako ukázal prieskum, len 35 percent pacientov konzultuje svoj zdravotný stav so svojím praktickým lekárom telefonicky. Pri otázke, ako často využívajú túto formu konzultácie, uviedlo najviac z nich frekvenciu raz do mesiaca (29 percent) a raz za tri mesiace (17 percent). Svoj stav konzultuje menej často ako raz za pol roka 15 percent ľudí. Niektorí pacienti možnosť konzultácie so svojím lekárom vítajú, pre iných však môže byť takýto režim rizikový. „Pacienti sa nás v týchto dňoch pýtajú, ako postupovať, keď ich lekár odmietne fyzicky vyšetriť. Mnohí sa dokonca stretávajú s tým, že sa svojmu lekárovi nedokážu ani len dovolať,“ hovorí Lévyová.
Pripomína, že odďaľovanie liečby ochorení, ale aj prevencie môže v konečnom dôsledku priniesť oveľa horšie problémy ako samotné ochorenie COVID-19. V ťažkom, neraz až život ohrozujúcom stave, ktorý nesúvisí s novým koronavírusom, sú podľa nej desaťtisíce pacientov.
V prieskume 37 percent pacientov uviedlo, že k všeobecnému lekárovi chodí menej alebo oveľa menej ako v čase, keď neboli prijaté karanténne opatrenia. K špecializovaným lekárom chodí menej často 36 percent opýtaných.
Väčšina lekárov v súčasnosti pacienta vyšetrí fyzicky len v nevyhnutných prípadoch. Ako ukázal prieskum, len v 36 percentách prípadov sa pacienti dostanú až do ordinácie svojho všeobecného či špecializovaného lekára. „Už pred príchodom nového koronavírusu museli mnohí pacienti čakať na zdravotnú starostlivosť. V dôsledku dlhých čakacích lehôt tak neraz zostávali neliečení v bolestiach aj týždne či mesiace,“ hovorí Lévyová. Situácia sa podľa nej v týchto dňoch výrazne zhoršila, čím skôr preto podľa jej slov treba uvoľňovať opatrenia a zlepšiť dostupnosť liečby pre akútnych aj chronických pacientov.
Zdravotná starostlivosť sa momentálne sústredí najmä na telefonickú či emailovú konzultáciu, prípadne na predpisovanie liečby na elektronickom recepte. Ako ukázal prieskum, len 35 percent pacientov konzultuje svoj zdravotný stav so svojím praktickým lekárom telefonicky. Pri otázke, ako často využívajú túto formu konzultácie, uviedlo najviac z nich frekvenciu raz do mesiaca (29 percent) a raz za tri mesiace (17 percent). Svoj stav konzultuje menej často ako raz za pol roka 15 percent ľudí. Niektorí pacienti možnosť konzultácie so svojím lekárom vítajú, pre iných však môže byť takýto režim rizikový. „Pacienti sa nás v týchto dňoch pýtajú, ako postupovať, keď ich lekár odmietne fyzicky vyšetriť. Mnohí sa dokonca stretávajú s tým, že sa svojmu lekárovi nedokážu ani len dovolať,“ hovorí Lévyová.
Pripomína, že odďaľovanie liečby ochorení, ale aj prevencie môže v konečnom dôsledku priniesť oveľa horšie problémy ako samotné ochorenie COVID-19. V ťažkom, neraz až život ohrozujúcom stave, ktorý nesúvisí s novým koronavírusom, sú podľa nej desaťtisíce pacientov.
