Viac ako pätina respondentov (22,7 percenta) úplne alebo skôr súhlasila s tvrdením, že je užitočné počúvať tých, ktorí kritizujú úrady za prijímané opatrenia.
Autor TASR
Bratislava 20. júla (TASR) – Takmer tri štvrtiny respondentov v projekte "Ako sa máte, Slovensko?" po odznení hlavnej vlny pandémie ochorenia COVID-19 na konci mája súhlasili s tvrdením, že väčšina ľudí v krajine sa prispôsobila pravidlám, ktoré stanovili úrady. Až 59,1 percenta respondentov vyjadrilo presvedčenie, že väčšina ľudí v krajine počas pandémie konala v záujme celej spoločnosti, a nie len vo svojom vlastnom. TASR o tom informoval Juraj Caránek zo spoločnosti Seesame.
Pri tvrdení "Som presvedčený/á, že väčšina ľudí na Slovensku sa prispôsobila pravidlám, ktoré stanovili úrady," označilo možnosti "skôr súhlasím" alebo "úplne súhlasím" 74,2 percenta respondentov. S tvrdením "Ak ja osobne budem dodržiavať pravidlá, pomôže to celej spoločnosti úspešne bojovať s pandémiou," súhlasilo 70,6 percenta respondentov. "Poslušnosť a nasledovanie lídrov súvisí s dôverou voči verejným autoritám," komentuje psychologička Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (SAV).
V porovnaní s aprílovým prieskumom sa v máji menej respondentov úplne alebo čiastočne stotožnilo s tým, že "vláda má právo obmedziť slobodu pohybu ľudí, aby zastavila šírenie koronavírusu". V apríli s týmto výrokom úplne alebo čiastočne súhlasilo 60,3 percenta respondentov, v máji to bolo 51,1 percenta. Takisto, kým v apríli s výrokom, že "je vo verejnom záujme, aby politici počas pandémie viac sledovali a kontrolovali občanov," úplne alebo čiastočne súhlasilo 51,7 percenta opýtaných, v máji to bolo 43,5 percenta. S klesajúcim počtom potvrdených prípadov ochorenia v máji podľa prieskumu klesol aj počet tých, ktorí boli ochotní obmedziť svoje osobné slobody. Ako hlavný dôvod, prečo dodržiavali karanténne opatrenia, 87,1 percenta respondentov súhlasilo s tvrdením, že chceli chrániť seba a svoju rodinu.
Viac ako pätina respondentov (22,7 percenta) úplne alebo skôr súhlasila s tvrdením, že je užitočné počúvať tých, ktorí kritizujú úrady za prijímané opatrenia, pričom viac ako tretina s týmto tvrdením skôr alebo úplne nesúhlasila (36,9 percenta). Respondenti, ktorí neboli spokojní s počínaním vlády, sa častejšie prikláňali k názoru, že je užitočné načúvať kritickým hlasom. Viac ako dve tretiny (67,1 percenta) respondentov úplne alebo skôr súhlasili s tým, že ak úrady robia zlé rozhodnutia, je povinnosťou ľudí ozvať sa proti nim. S týmto názorom najviac súhlasili respondenti vo veku 60 a viac rokov a voliči Smeru-SD.
"Naše zistenia sú v súlade s psychologickými výskumami, ktoré ukazujú, že poslušnosť a nasledovanie lídrov súvisí s tým, či si ľudia osvoja kolektívne ciele a obavy, či vnímajú, že iní členovia ich komunity sa správajú v súlade s odporúčaniami autorít, a či dôverujú vláde a verejným autoritám," hodnotí Lášticová.
Projekt "Ako sa máte, Slovensko?" sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku karanténnych opatrení v marci tohto roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania v marci, apríli a máji. Výskumy budú pokračovať aj v ďalších mesiacoch, dáta z nich sa stanú súčasťou Slovenského archívu sociálnych dát a budú k dispozícii pre ďalšie analýzy.
Pri tvrdení "Som presvedčený/á, že väčšina ľudí na Slovensku sa prispôsobila pravidlám, ktoré stanovili úrady," označilo možnosti "skôr súhlasím" alebo "úplne súhlasím" 74,2 percenta respondentov. S tvrdením "Ak ja osobne budem dodržiavať pravidlá, pomôže to celej spoločnosti úspešne bojovať s pandémiou," súhlasilo 70,6 percenta respondentov. "Poslušnosť a nasledovanie lídrov súvisí s dôverou voči verejným autoritám," komentuje psychologička Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (SAV).
V porovnaní s aprílovým prieskumom sa v máji menej respondentov úplne alebo čiastočne stotožnilo s tým, že "vláda má právo obmedziť slobodu pohybu ľudí, aby zastavila šírenie koronavírusu". V apríli s týmto výrokom úplne alebo čiastočne súhlasilo 60,3 percenta respondentov, v máji to bolo 51,1 percenta. Takisto, kým v apríli s výrokom, že "je vo verejnom záujme, aby politici počas pandémie viac sledovali a kontrolovali občanov," úplne alebo čiastočne súhlasilo 51,7 percenta opýtaných, v máji to bolo 43,5 percenta. S klesajúcim počtom potvrdených prípadov ochorenia v máji podľa prieskumu klesol aj počet tých, ktorí boli ochotní obmedziť svoje osobné slobody. Ako hlavný dôvod, prečo dodržiavali karanténne opatrenia, 87,1 percenta respondentov súhlasilo s tvrdením, že chceli chrániť seba a svoju rodinu.
Viac ako pätina respondentov (22,7 percenta) úplne alebo skôr súhlasila s tvrdením, že je užitočné počúvať tých, ktorí kritizujú úrady za prijímané opatrenia, pričom viac ako tretina s týmto tvrdením skôr alebo úplne nesúhlasila (36,9 percenta). Respondenti, ktorí neboli spokojní s počínaním vlády, sa častejšie prikláňali k názoru, že je užitočné načúvať kritickým hlasom. Viac ako dve tretiny (67,1 percenta) respondentov úplne alebo skôr súhlasili s tým, že ak úrady robia zlé rozhodnutia, je povinnosťou ľudí ozvať sa proti nim. S týmto názorom najviac súhlasili respondenti vo veku 60 a viac rokov a voliči Smeru-SD.
"Naše zistenia sú v súlade s psychologickými výskumami, ktoré ukazujú, že poslušnosť a nasledovanie lídrov súvisí s tým, či si ľudia osvoja kolektívne ciele a obavy, či vnímajú, že iní členovia ich komunity sa správajú v súlade s odporúčaniami autorít, a či dôverujú vláde a verejným autoritám," hodnotí Lášticová.
Projekt "Ako sa máte, Slovensko?" sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku karanténnych opatrení v marci tohto roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania v marci, apríli a máji. Výskumy budú pokračovať aj v ďalších mesiacoch, dáta z nich sa stanú súčasťou Slovenského archívu sociálnych dát a budú k dispozícii pre ďalšie analýzy.