Bratislava 27. decembra (TASR) – Za niekoľko mesiacov to z pozície poradcu ministra dotiahol až na ministerskú stoličku. Dovtedy pomerne neznámy Juraj Draxler chce postupovať v nastolenom trende svojho predchodcu Petra Pellegriniho. Učitelia by podľa jeho slov už mali cítiť, že ministerstvo je tu pre nich.

Na ministerstvo školstva ste prišli v lete, stali ste sa poradcom vtedy ministra Petra Pellegriniho. Po pár mesiacoch ste už boli štátnym tajomníkom, teraz ste ministrom. Celkom rýchly kariérny postup...-

Bol a nečakal som to. Úprimne povedané, teším sa z tejto šance niečo ovplyvniť. A naozaj vzdelávanie bez akéhokoľvek pátosu vnímam, že je kľúčová oblasť pre rozvoj krajiny. Snažím sa vytvárať si mienku, najmä v teréne o tom, aké sú potreby, aké sú požiadavky a dúfam, že aj keď ten čas nezostáva veľký, tak sa podarí užitočne nastaviť systém vzdelávania do budúcna a systém vedy a výskumu tak, aby sme trochu rozvinuli našu krajinu.

Takže hlavnou motiváciou bolo meniť veci?

Bol som trinásť rokov mimo územia SR a musela to byť pomerne dosť silná motivácia, aby som sa vrátil a nejako tu pôsobil a naozaj možnosť pôsobiť v takomto kľúčovom rezorte, bolo to, čo ma prilákalo naspäť.

Aká bola vaša prvá reakcia, keď ste prišli na ministerstvo?

Keď porovnávam zahraničnú skúsenosť s našim školstvom, niečo čo som vnímal počas tých rokov v zahraničí dosť citlivo bolo to, že tam bola častokrát väčšia úcta k študentovi. Prejavovalo sa to už len v takých detailoch, že na prednášku som nemusel čakať, kým príde pedagóg. Keď som prednášal, tak som si nevedel predstaviť, že by som prišiel s nejakým meškaním a postavil sa pred svojich študentov dvadsať minút po tom, ako som sa tam postaviť mal. Čo sa týka samotného fungovania ministerstva, v niečom som bol aj príjemne prekvapený. Personálne je ministerstvo vybavené relatívne dobre, sú tu veľmi šikovní ľudia. Samozrejme, že bolo potrebné prijať nejaké rozhodnutia ohľadom toho, ako má byť ministerstvo zorganizované, ale to už začal pomerne razantne môj predchodca Peter Pellegrini a teraz sa už len dolaďuje.

Čo by ste chceli zo svojich skúseností zo zahraničia preniesť na Slovensko?

V zahraničí je všeobecne dobré sa inšpirovať. Keď vidíte niečo, čo vás naozaj osloví, tak samozrejme povedať to tu doma, že niečo sa dá robiť aj takýmto spôsobom. Na druhej strane by som nerád mechanicky hovoril o tom, že niekde som našiel nejaký model, ktorý by sme preniesli tu na Slovensko. Samozrejme máme tu určité špecifiká nášho fungovania našich potrieb.



Takže nič konkrétne...

Veľa drobných konkrétnych vecí, ktoré sa budú postupne vytvárať v diskusii o tom, akým spôsobom majú fungovať jednotlivé inštitúcie, či už sa bavíme o školskej inšpekcii, ktorá je v iných krajinách zorganizovaná trochu inak. Je to flexibilnejší organizmus. O tom ako môže byť zorganizované školstvo z hľadiska odstupňovania výkonov. V takýchto drobnostiach je vždy dobré sa inšpirovať v zahraničí. Ešte raz sa však vrátim k tomu, že je dôležité, aby sme si to potom na konci vyskladali vzhľadom na naše potreby a možnosti.

Čiže vašou snahou na ministerstve bude zamerať sa skôr na menšie veci ako na veľké reformy?

Samozrejme, budem veľmi rád prispievať k tvorbe určitých vízií na základe spoločenského konsenzu. Zároveň je pre mňa veľmi dôležité, a to podčiarkujem, doťahovať veci do detailu. To je možno niečo, na čo sa v minulosti zabúdalo. Ono je to veľmi ľahké, keď nastúpite do funkcie, prísť s nejakou veľkou víziou a koncepciou, niečo ohlásiť. Je ale dôležité, aby ste si to vedeli potom následne organizačne zabezpečiť. A veľmi rád by som sa vyhol tomu, postaviť nejakú veľkú koncepciu, kde potom následne chýbajú tie drobné kroky.

Váš predchodca chcel, aby ministerstvo bolo viac flexibilné a ponúkalo lepší servis pre učiteľov. Kedy to učitelia reálne pocítia?



Ja pevne verím, že už teraz to cítia, lebo keď som nastúpil ako poradca pána Pellegriniho, tak sme od začiatku začali pozývať veľa ľudí z terénu a snažili sme sa veľmi podrobne diskutovať so zástupcami stavovských organizácii, odborníkmi o tom, čo nášmu školstvu chýba. A takýmto spôsobom sa budeme snažiť komunikovať aj do budúcna.

Čiže dnes už ministerstvo ponúka pre učiteľov lepší servis ako to bolo v minulosti?

Myslím si, že už dnes je tá komunikácia nastavená inak.

Exminister Pellegrini hovoril aj o zoštíhľovaní podriadených organizácii. Do konca tohto roka mali v tomto smere prebehnúť audity. Vieme už dnes povedať, koľko podriadených organizácii zostane a koľko zanikne?



Sú určité analýzy fungovania podriadených organizácií. Áno, dôjde k určitej reorganizácii, ale cieľom nie je tak ušetriť prostriedky ako zefektívniť ich fungovanie. Jednoducho, ak je tam určitá duplicita alebo ak niekde potrebujú personálne posilniť, tak to treba urobiť. V tejto chvíli si vytváram konečný názor na to, ako by tieto organizácie mali fungovať.

Dokedy bude táto kapitola vyriešená?

V priebehu budúceho roka prídem s koncepciou, ako majú fungovať.

To je široký pojem...

Áno, ale treba sa na to pozrieť zodpovedne a podrobne, takže nerád by som v tejto chvíli vyhlásil, že bude existovať určitý počet organizácií. Podstatné je to, aké funkcie spĺňajú a ako nastaviť celý systém tak, aby fungovali efektívne.

Dušan Čaplovič mal prichystaný balík školských zákonov, ktorý chcel mať schválený do septembra tohto roku. Jeho nástupca Peter Pellegrini hovoril o decembrovom termíne. Realita je taká, že po pripomienkovom konaní je iba zákon o odbornom vzdelávaní. Kedy sa dostane do reálneho užívania?

Ak hovoríme o tomto konkrétnom zákone, tak skončilo pripomienkové konanie, ešte sú tam nejaké rozporové konania, takže tam sa snažíme s partnermi vydiskutovať, akú má mať konečnú podobu tento zákon. A aj keď v tejto chvíli neviem nič garantovať, lebo tam prišli určité požiadavky zo strany zamestnávateľov, ktoré sú nad rámec toho, čo bolo dohodnuté. Pevne verím, že hneď na začiatku budúceho roka sa podarí tento zákon dať do legislatívneho procesu.



O aké konkrétne požiadavky zamestnávateľov ide?

Zamestnávatelia by boli radi, keby tam boli zvýšené finančné motivácie pre poskytovanie vzdelávania priamo na pracovisku. Bohužiaľ, vzhľadom na hospodársku situáciu a na rozpočtové obmedzenia tomu nie je možné vyjsť v ústrety. Tiež sa snažíme v tých diskusiách zdôrazňovať, že tak, ako je to v Nemecku, ktoré je akýmsi modelom duálneho vzdelávania, tak by to malo byť do určitej miery aj u nás. Jednoducho pre zamestnávateľa by to mala byť investícia do ich budúcej pracovnej sily a nie je možné celkom prijať ten argument, že oni budú vzdelávať a štát to v plnej miere zaplatí.

Je o duálne vzdelávania záujem aj zo strany slovenských firiem?

Je pravda, že najväčší záujem majú práve dcérske spoločnosti nemeckých a rakúskych firiem. Jednoducho oni sú naučení už z domova, že je to ich spoločenská zodpovednosť, ale ako hovorím aj investícia. Takže tam je tá komunikácia možno najintenzívnejšia a aj oni majú veľmi detailné plány ako duálne vzdelávanie rozvíjať. Na druhej strane sa podarilo zamestnávateľským zväzom pomerne unikátne zjednotiť, postaviť sa za tento zákon a komunikovať dlhšiu dobu s ministerstvom veľmi intenzívne o tom, ako má tento zákon vyzerať. Takže aj na strane slovenských zamestnávateľov je nielenže požiadavka, ale veľmi silná spolupráca, aby ten zákon spoluvytvárali a veľmi silný záujem na tom, aby duálne vzdelávanie fungovalo.

Čo ďalšie zákony. Napríklad o financovaní škôl?

On bol pripravený v paragrafovom znení, len keď sme si to rozoberali na jeseň, tak sme si povedali, že nie sme schopní sa zaňho plne postaviť. Jednoducho my musíme mať dostatočne kvalitné dáta a dostatočnú analytickú kapacitu na to, aby sme posúdili, aké dopady bude mať v teréne.

Predchádzajúce vedenie nemalo kvalitné dáta? Z čoho potom vychádzali?

Ja si nemyslím, že ten úmysel bol zlý a že tam v celku bola dobrá diskusia. Len opäť hovorím, že toto je tak extrémne citlivá téma, že musíme vedieť presne, aké dopady to bude mať v praxi.

V prípade financovanie, ste zástanca akého typu normatívu na žiaka?

To, čo sa pripravovalo bola kombinácia normatívu na žiaka a na triedu. Nie je to zlá myšlienka, ale opäť hovorím, my sa musíme pozrieť na to pomerne podrobne, kvantitatívne, čo by to vlastne prinášalo. Ako by sa určitý model správal v praxi. Nechávame si na to pomerne dlhú dobu.

Akú dlhú dobu?

V legislatívnom pláne je to na december budúceho roku.

Čo napríklad zákon o pedagogických zamestnancoch?

S týmto balíkom legislatívnych noriem sme pripravení ísť v prvej polovici nasledujúceho roku.

Cez Ústavný súd neprešiel priemer známok pri prijímaní na stredné školy. Vy ste už ohlásili, že selekciu žiakov budete chcieť robiť cez test. Ako si to predstavujete?

Najčistejšie riešenie je, ak by tam naozaj dominantnú úlohu hral štandardizovaný test, ktorý by zaručoval objektívnosť. V tejto chvíli sa snažíme zistiť, či sme schopní s takýmto riešením prísť už pre ďalšie prijímačky.

To je...

To je teraz na jar. Vedieme pomerne dlhé diskusie aj s našim Ústavom certifikovaných meraní vzdelávania, tak isto so zástupcami gymnázií a uvidíme, či sa to podarí.

Okrem deviatackeho monitora by tu bol ešte ďalší test?

Monitor by mal byť základom.

Čiže na základe jedného testu sa rozhodne, či žiak bude môcť ísť na gymnázium?

Prvoradé sú v tejto chvíli ošetriť gymnáziá. Ten test by mal byť dominantným prvkom. Je možné ešte dať v tom skóre nejakú váhu dajme tomu známkam, v tých posledných dvoch ročníkoch a prípadne ešte nechať malý priestor aj na nejaké pohovory, ktoré by prebehli na úrovni školy.

Známky z vysvedčení boli objektívnejšie z tohto pohľadu...

Je to pomerne bežná prax aj inde vo svete, že jednoducho máte určitý test. Samozrejme je dobré vytvoriť trocha flexibility v tom, aby bola možnosť si ten test zopakovať. Na toto sa tiež pozeráme, ale to, že je tam jeden test, ktorý bude hrať dominantnú úlohu až taký problém nevidím.

Určite ste videli hodnotenie vysokých škôl ARRA. Čoraz viac slovenských študentov odchádza do zahraničia, pričom na Slovensku máme nevyužité kapacity škôl. Nie je čas na reformu vysokého školstva?

V prvom rade sa musím pozrieť na dôvody, pre ktoré študenti odchádzajú do zahraničia. Naozaj sú obrovské množstvá študentov, ktoré odchádzajú do susednej Českej republiky a veľmi veľa do Británie. Ja si myslím, že sa v prvom rade pozerajú na kvalitu služieb, ktoré dostávajú a možno v druhom rade na reputáciu tých inštitúcií. Takže pre nás je potrebné, aby sme dávali viac informácií verejnosti ako jednotlivé školy vlastne fungujú a ako vychádzajú v ústrety študentom. A takto vytvárali tlak na to, aby si školy uvedomovali, kde majú slabé miesta vo svojom fungovaní a vychádzali viac v ústrety študentom.

Akou formou to chcete spraviť?

Na budúci rok rozšírime našu analytickú jednotku, inštitút vzdelávacej politiky. A tento inštitút bude pripravovať komplexné správy o tom, ako fungujú vysoké školy.

Bude tam zahrnuté aj uplatnenie absolventa vysokej školy?

Nie, teraz hovorím iba o službách, ako je elektronizovaná agenda vysokej školy ako fungujú internáty, ako rýchlo vedia vysoké školy sprocesovať nejaké požiadavky študentov atď.

Čiže tie vysoké školy, o ktoré nebude záujem takto zaniknú...

Ono do určitej miery o ne už teraz nie je záujem. My síce ešte nie sme tak ďaleko ako susedné Poľsko, kde v tom sektore súkromných vysokých škôl sa už pred časom začala konsolidácia. Ona pokračuje rýchlejšie, pretože tam sú silní investori, ktorí kapitálovo vstupujú aj do menších škôl, potom ich združujú. U nás takáto situácia nie je. Ale už teraz majú mnohé z týchto menších súkromných škôl problémy a tam som jasne deklaroval, že z našej strany nie je žiadna snaha podporovať ich. Dokonca ten proces zániku urýchlime tým, že napríklad iniciujeme preskúmanie ich činnosti akreditačnou komisiou.

Ak príde návrh na novú vysokú školu, tak ho nepodpíšete...

Viem, že už sa vytvoril taký úzus, že je dôležitý samotný počet vysokých škôl. Dôležitá je kvalita. Takže pokiaľ mne akreditačná komisia dá návrh, za ktorý sa postavila, že je tam kvalitný plán, tak ja nemám v zásade dôvod to nepodpísať. Na druhej strane ako hovorím, ten samotný trh už v tejto chvíli pôsobí sebaočisťujúco pre skupinu súkromných vysokých škôl.

S vysokým školstvom súvisia aj pedagogické fakulty a príprava budúcich pedagógov, ktorá nie je vždy kvalitná. Pripravujete zmeny v tomto smere?

Budúci rok otvorím diskusiu s pedagogickými fakultami o tom, ako pripravujú študentov. Keď sa pozerám, aká tá príprava je dnes, tak napríklad na bakalárskom stupni je vyslovene niekoľko hodín, ktoré majú v triede. Takže budúci učiteľ strávi niekoľko hodín za celé to bakalárske štúdium so žiakmi. To si myslím, že je naozaj zlé. Takže fakulty je jedna vec. Druhá vec je, aby ten systém bol trocha priestupnejší, jednoducho ak niekto nemá vyštudovanú pedagogiku, ale má záujem učiť, aby sa relatívne jednoducho do toho systému dostal a mohol učiť.

Hovoríme o tom, že odborníci z určitej oblasti by prišli učiť do škôl?

Iste, ak niekto pracoval dlhší čas v nejakej úplne inej sfére a pocíti tú potrebu a s tým sa stretávame, že chce ísť učiť, pretože ho to dajme tomu osobne napĺňa alebo cíti akýsi spoločenský dlh alebo niečo sa naučil a chce to odovzdať žiakom, tak samozrejme by mala byť pomerne jednoduchá možnosť prejsť si pedagogické minimum a vyučovať.

Čo kontinuálne vzdelávanie učiteľov?

To je ďalšou skupinou problémov, pretože učiteľ, keď vyjde dajme tomu aj z pedagogickej fakulty, tak to neznamená, že je pripravený na celý život. Možno tu je niečo, keď sme spomínali tú inšpiráciu zo zahraničia, kde sa naozaj môžeme poučiť. Videl som to vo Veľkej Británii, kde majú nastavený veľmi dobrý systém kontinuálneho vzdelávania, kde je jasne zadefinované ako pedagóg musí získavať nové didaktické zručnosti. Ako musí získavať nové vedomosti o obsahu a vo veľmi pravidelných intervaloch si všetko toto dopĺňať. U nás bohužiaľ sa ten systém vytvoril trocha živelne a dnes je to naozaj len naháňanie kreditov. Takže tam hodlám pomerne razantne zasiahnuť a na budúci rok si pripraviť koncepciu vážnej zmeny kontinuálneho vzdelávania.

Čiže učitelia sa už nebudú naháňať za kreditmi...

Tie kredity to je druhotná záležitosť, do akej miery získané kredity naviazať na mzdové ohodnotenie. Prvotné pre mňa je, aby sme mali vytvorený naozajstný systém, kde je zadefinované, ako si musia učitelia postupne obnovovať svoje didaktické zručnosti alebo získavať nové didaktické zručnosti, či ako sa musia pravidelne zoznamovať s novými poznatkami vo svojom obore.

Bude tam zahrnutý aj taký prvok, že napríklad starší učitelia budú viesť mladších?

To je tiež dôležitý prvok, lebo naozaj, keď existuje nejaká suma skúseností práce so žiakmi, tak je dôležité, aby sme to vedeli zužitkovať a tam sa pripravuje národný projekt platený zo štrukturálnych fondov, kde služobne starší učitelia budú odovzdávať skúsenosti tým služobne mladším. Samozrejme to zároveň znamená, že aj jedni aj druhí tomu budú musieť vyhradiť určitý čas a tento čas im budeme finančne kompenzovať približne vo výške 200 eur mesačne.

Práve finančné ohodnotenie je jednou z motivácií učiteľov. V porovnaní s okolitými krajinami však v tomto ukazovateli zaostávame...

U nás sú jednak všeobecne relatívne nízke platy a keď sa bavíme o verejnom sektore, máme určité rozpočtové obmedzenia. Ak máme pomerne veľké daňové úniky, čo je dosť veľkým problémom na Slovensku, tak je jasné, že nie je dostatok peňazí na to, aby sme to prerozdeľovali na mzdy, aj na mzdy učiteľov. V tejto oblasti sa darí v posledných rokoch dospieť k určitým riešeniam a súbežne s tým, ako sa zlepšuje výber daní, tak sa otvára priestor, aby sme mohli dávať viac peňazí zamestnancom vo verejnom sektore vrátane učiteľov. Ja som rád, už teraz sa nám darí vybojovávať zvýšenie platov aj keď musím povedať, že to nebolo jednoduché v tom kolektívnom vyjednávaní, kde som chodil ja ako štátny tajomník a mať pripravenú argumentáciu, prečo práve učitelia majú mať päť-percentné zvýšenie platov a ostatní zamestnanci vo verejnom sektore trochu menšie zvýšenie.

Neplánujete zaviesť pravidelné zvyšovanie platov a ukotviť to napríklad do nejakého dokumentu?

Ja by som bol rád, aby sa toto zachovalo ako trend  a aj budúci rok budem bojovať o zvýšenie platov.

Problémom, ktorý teraz vyskočil pri platoch aj pri vianočných odmenách je, že pedagógovia, ktorí patria pod ministerstvo vnútra či ministerstvo školstva sú ohodnotení rozdielne. Nie je čas opäť dať celé školstvo pod rezort školstva?

Je to veľmi častá požiadavka, ktorú dostávam z terénu. Som pripravený o tom diskutovať. Samozrejme nie je to celkom jednoduché, lebo ten systém už nejaký čas v takejto podobe funguje. Takže nemyslím si, že sme schopní naozaj ho radikálne reorganizovať na budúci rok. Ale ako hovorím, na diskusiu som určite pripravený.

Podľa čoho si budú ľudia pamätať Juraja Draxlera ako ministra školstva?

Mne by nevadilo, keby som pôsobil ako taký minister, ktorý nie je každý deň v médiách, ale ktorý si naozaj splní svoju úlohu. Takže ja sa snažím, ako som už spomenul, doťahovať detaily a nastavovať systém, aby efektívne fungoval. Ale keď to mám zhrnúť, pre mňa je dôležité, aby keď ja budem opúšťať tento úrad, tak si učitelia mohli povedať, že majú komfortnejšie podmienky pre svoju prácu. V prvom rade to súvisí s tým znižovaním byrokracie pre učiteľov, kde hodláme relatívne razantne zasiahnuť a na úrovni vysokých škôl vedy a výskum, aby sa dalo povedať, že existuje efektívny grantový systém, ktorý naozaj zabezpečuje to, že peniaze idú kvalitným vedcom a na kvalitný výskum.