Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spomienky legendárneho veliteľa na činnosť jeho partizánskej brigády sú dnes súčasťou archívu Vojenského historického ústavu v Bratislave.
Autor TASR
Bratislava 26. júla (TASR) – Členovia odboja v Slovenskom národnom povstaní (SNP) odvážne hájili záujmy demokracie a prispeli k porážke fašizmu, mnohým sa však nedostalo uznania a stali sa obeťami nastupujúceho totalitného režimu v povojnovom Československu. Jedným z nich bol aj partizánsky veliteľ Viliam Žingor, ktorého v 50. rokoch obvinili z protištátnej činnosti a popravili.
Spomienky legendárneho veliteľa na činnosť jeho partizánskej brigády sú dnes súčasťou archívu Vojenského historického ústavu v Bratislave. Priblížil v nich aj útok na nemeckú autokolónu na ceste medzi Strečnom a Vrútkami.
„Na prepade sa zúčastnilo asi 70 mužov ozbrojených 12 guľometmi, 40 automatmi, dvomi protitankovými puškami a granátmi. Nepriateľ nechal na mieste 20 zničených áut, pričom jeho straty sa odhadujú na 150 mŕtvych a zranených,“ píše vo svojej výpovedi Žingor. Ďalej si spomína na to, ako ďalšia jednotka vyhodila do povetria vedenie vysokého napätia, a keď sa ho Nemcom podarilo opraviť po 12 hodinách, zničila vedenie na inom mieste.
Skupina Viliama Žingora nadviazala 8. apríla 1945 rádiové spojenie s jednotkami Červenej armády a dohodli sa na spoločnom postupe pri útoku na Turčiansky svätý Martin a Vrútky. V priesmyku medzi Vrútkami a Strečnom hliadkovali nemecké tanky a bezúčelne ostreľovali okolité lesy.
„O dva dni neskôr asi 200 dobre ozbrojených Nemcov vniklo do priestoru osady Lázky, kde narazili na naše jednotky, ktoré sa sústreďovali na boj o Turčiansky svätý Martin. Došlo k tuhému boju a nepriateľ nechal na bojisku deväť mŕtvych a množstvo zranených odviezol so sebou na Bukovinu,“ vysvetľuje vo výpovedi partizánsky veliteľ.
Druhá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika vznikla 25. augusta 1944 v Sklabini. Veliteľom bol Žingor a jeho zástupcom dôstojník Popov. Brigáda bola početná, už pri vzniku mala 350 členov a v polovici septembra okolo 1500 príslušníkov. Po vypuknutí SNP sa k nej hlásilo veľa obyvateľov, nemohli ich však všetkých prijať pre malý počet zbraní.
Počty aj zloženie oddielov sa menili, pôsobil tam napríklad oddiel A. Gajnova, oddiel J. Polonca, oddiel A. Ritnošíka, oddiel J. Reptu, Piaty oddiel, Thälmann alebo Vyšehrad. Brigáda operovala v priestore Turca, Nitrianskeho Pravna, neskôr v Rajeckej doline a priľahlých obciach.
Činnosť spočívala najmä v odzbrojovaní nemeckých jednotiek, vo vytláčaní nemeckých vojakov z obcí a v agitácii obyvateľstva. V septembri 1944 brigáda odrazila útok nemeckej divízie Tatra útočiacej od Žiliny. Spojila sa s Horskou delostreleckou brigádou poručíka Duchoňa, ktorá významne posilnila výzbroj brigády. Žingorovci vydávali tiež vlastný časopis Partizán a protifašistické letáky v piatich jazykoch.
Od októbra 1944 sa brigáda venovala najmä obrane vlastných lesných táborov a pozícií v priestore Turatín, na Bani, vo Valaskej a v Príslopskej doline. Začiatkom roka 1945 prešla brigáda na intenzívnu diverznú a bojovú činnosť na cestných komunikáciách. Sovietske lietadlá 22. marca 1945 zhodili na Martinské hole materiálnu pomoc pre brigádu, aby tá mohla ďalej útočiť na nemecké jednotky a železničné transporty.
Spomienky legendárneho veliteľa na činnosť jeho partizánskej brigády sú dnes súčasťou archívu Vojenského historického ústavu v Bratislave. Priblížil v nich aj útok na nemeckú autokolónu na ceste medzi Strečnom a Vrútkami.
„Na prepade sa zúčastnilo asi 70 mužov ozbrojených 12 guľometmi, 40 automatmi, dvomi protitankovými puškami a granátmi. Nepriateľ nechal na mieste 20 zničených áut, pričom jeho straty sa odhadujú na 150 mŕtvych a zranených,“ píše vo svojej výpovedi Žingor. Ďalej si spomína na to, ako ďalšia jednotka vyhodila do povetria vedenie vysokého napätia, a keď sa ho Nemcom podarilo opraviť po 12 hodinách, zničila vedenie na inom mieste.
Skupina Viliama Žingora nadviazala 8. apríla 1945 rádiové spojenie s jednotkami Červenej armády a dohodli sa na spoločnom postupe pri útoku na Turčiansky svätý Martin a Vrútky. V priesmyku medzi Vrútkami a Strečnom hliadkovali nemecké tanky a bezúčelne ostreľovali okolité lesy.
„O dva dni neskôr asi 200 dobre ozbrojených Nemcov vniklo do priestoru osady Lázky, kde narazili na naše jednotky, ktoré sa sústreďovali na boj o Turčiansky svätý Martin. Došlo k tuhému boju a nepriateľ nechal na bojisku deväť mŕtvych a množstvo zranených odviezol so sebou na Bukovinu,“ vysvetľuje vo výpovedi partizánsky veliteľ.
Druhá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika vznikla 25. augusta 1944 v Sklabini. Veliteľom bol Žingor a jeho zástupcom dôstojník Popov. Brigáda bola početná, už pri vzniku mala 350 členov a v polovici septembra okolo 1500 príslušníkov. Po vypuknutí SNP sa k nej hlásilo veľa obyvateľov, nemohli ich však všetkých prijať pre malý počet zbraní.
Počty aj zloženie oddielov sa menili, pôsobil tam napríklad oddiel A. Gajnova, oddiel J. Polonca, oddiel A. Ritnošíka, oddiel J. Reptu, Piaty oddiel, Thälmann alebo Vyšehrad. Brigáda operovala v priestore Turca, Nitrianskeho Pravna, neskôr v Rajeckej doline a priľahlých obciach.
Činnosť spočívala najmä v odzbrojovaní nemeckých jednotiek, vo vytláčaní nemeckých vojakov z obcí a v agitácii obyvateľstva. V septembri 1944 brigáda odrazila útok nemeckej divízie Tatra útočiacej od Žiliny. Spojila sa s Horskou delostreleckou brigádou poručíka Duchoňa, ktorá významne posilnila výzbroj brigády. Žingorovci vydávali tiež vlastný časopis Partizán a protifašistické letáky v piatich jazykoch.
Od októbra 1944 sa brigáda venovala najmä obrane vlastných lesných táborov a pozícií v priestore Turatín, na Bani, vo Valaskej a v Príslopskej doline. Začiatkom roka 1945 prešla brigáda na intenzívnu diverznú a bojovú činnosť na cestných komunikáciách. Sovietske lietadlá 22. marca 1945 zhodili na Martinské hole materiálnu pomoc pre brigádu, aby tá mohla ďalej útočiť na nemecké jednotky a železničné transporty.
