Brusel/Kourou 25. júla (TASR) - V stredu ráno o 08.25 h miestneho času (05.25 h SELČ) z kozmodrómu v Kourou vo Francúzskej Guyane odštartoval raketový nosič Ariane 5 so štyrmi družicami európskeho vesmírneho systému Galileo. Na jednej z družíc bol názov Samuel ako pocta pre Samuela Petríka z Partizánskeho, víťaza školskej súťaže v maľovaní na tému Vesmír a kozmonautika.

V roku 2012 vtedy desaťročný Samuel vyhral súťaž, ktorá prebiehala aj v iných členských krajinách EÚ. S kresbou "Môj satelit Galileo" uspel spomedzi 764 prihlásených kresieb detí z celého Slovenska. V čase, keď sa jeho meno dostalo do vesmíru, má Samuel už 16 rokov.

Ďalšie družice niesli meno detí z Fínska (Anna), Slovinska (Tara) a Švédska (Ellen).

Podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič, ktorý má na starosti koordináciu vesmírnej politiky EÚ, v rozhovore pre TASR uviedol, že so Samuelom sa stretol počas prezentácie výstavy Galileo v Bratislave. "Som rád, že jeden zo satelitov bude niesť meno slovenského mladého muža. Pripomína nám to, že projekt Galileo, je tu pre všetkých Európanov," skonštatoval.

Slovenský eurokomisár upozornil, že ďalšími štyrmi družicami na orbite sa podarilo dobudovať najaktuálnejšiu vesmírnu infraštruktúru, ktorá bude poskytovať najpresnejšie lokalizačné služby na svete.

"Je to významný míľnik budovania nezávislosti EÚ a chceme v tomto pokračovať. Podarilo sa nám dostať do vesmíru družice novej generácie, ktoré nám umožnia niekoľkonásobne vyššiu presnosť lokalizačných služieb, než na aké sme zvyknutí trebárs cez americký systém GPS," uviedol Šefčovič. Dodal, že ak GPS má lokalizačnú presnosť do 10 metrov, Galileo túto presnosť zúži na 20 centimetrov.

Podľa Šefčoviča ide o celkom inú kvalitu služieb. Vďaka aplikáciám rôznych start-upov pre mobily ju budú môcť využívať nielen autá, ale aj osoby so zhoršením zraku a nevidiaci.

Pripomenul, že od služieb poskytovaných prostredníctvom družíc dnes závisí veľmi veľa. Bankové transakcie musia dostať časovú pečiatku od atómových hodín na družiciach a "ani nevieme spočítať, ako významne sa zvýšila bezpečnosť leteckej dopravy vďaka týmto službám".

Šefčovič zároveň pripomenul, že technológie spájané s vesmírnymi programami prispievajú ekonomike EÚ takmer siedmimi percentami hrubého domáceho produktu.

"Videl som prepočty, keď jedno euro vložené do vesmírnej infraštruktúry prináša späť sedem až desať eur v rôznych službách. Je to vysoká technológia, o ktorú musí mať EÚ záujem," zhodnotil situáciu. Dodal, že Únia si naozaj musí vybudovať geostrategickú nezávislosť a stavať na technológii budúcnosti. "Európska ekonomika musí mať záujem na tom, aby sme v tejto technológii boli veľmi silní," dodal.

Podľa slov Šefčoviča by EÚ do roku 2020 alebo 2021 chcela mať na orbite až 30 družíc Galileo, avšak už súčasná konštelácia 26 družíc umožňuje poskytovanie zaujímavých služieb verejnosti. Exekutíva EÚ tlačí na to, aby čoraz viac bežných používateľov mohlo vyskúšať nové služby siete Galileo, najmä keď už 95 percent smartfónov má čip, ktorý prijíma aj signál z Galilea. Tento signál by mal čoskoro pokryť všetky navigačné zariadenia a byť prístupný aj pre rôzne domáce elektronické prístroje.

EÚ v rámci budúceho sedemročného rozpočtu (2021-2027) vyčlenila na vesmírne programy rekordných 16 miliárd eur, aby naďalej zostala silná vo vesmírnom programe. Tomu podľa Šefčoviča dobré meno vo svete robia nielen družice Galileo, ale aj vesmírny program Copernicus - najkomplexnejší program pozorovania Zeme.

Ten vďaka sústave vesmírnych družíc a pozemných monitorovacích staníc poskytuje snímky vysokej kvality, ktoré na báze spolupráce s EÚ využíva aj americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). Ide o dáta, ktoré pomáhajú ľudom v núdzi pri rôznych živelných pohromách, pomáhajú pri prevencii požiarov a sú neoceniteľné pri mapovaní klimatických zmien.

"Máme tak dostatok podnetov o tom, čo sa na našej planéte deje, ale hlavne ako predchádzať negatívnym účinkom klimatických zmien a ako im zabrániť," povedal Šefčovič na adresu programu Copernicus.