Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dubček reprezentoval reformné krídlo komunistov a dostával sa do čoraz ostrejšieho sporu s konzervatívnymi straníkmi a menovite s Antonínom Novotným.
Autor TASR
Bratislava 20. novembra (TASR) - Alexander Dubček sa stal profesionálnym politickým pracovníkom ako dvadsaťsedemročný v lete 1949. Trvalo mu 18 rokov, kým sa stal najobľúbenejším československým politikom a na začiatku roka 1968 aj najvyšším straníckym funkcionárom v krajine. Ako v knihe Dubček uviedol Jan Pešek, "Dubčekov vzostup súvisel s tým, že nastala éra robotníckych kádrov". V sobotu 27. novembra uplynie od narodenia Alexandra Dubčeka 100 rokov.
Po prechodnom pôsobení v Banskej Bystrici odišiel Dubček koncom augusta 1955 do Moskvy študovať na Vysokú školu politickú pri Ústrednom výbore Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ). Štúdium ukončil s červeným diplomom a po návrate v septembri 1958 nastúpil do funkcie vedúceho tajomníka Krajského výboru KSS v Bratislave.
Stal sa členom Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ). O dva roky neskôr bol tajomníkom ÚV KSČ a stal sa tiež poslancom Národného zhromaždenia (federálneho parlamentu).
V apríli 1963 ho zvolili do funkcie prvého tajomníka Ústredného výboru KSS, teda na čelo slovenských komunistov. Stal sa členom tzv. Kolderovej komisie pre vyšetrenie a dokončenie straníckych rehabilitácií.
"Z vývoja udalostí som pochopil, že ani socializmus, podobne ako všetky veľké ideály minulosti, sa neubránia pred zneužívaním zlými a nečestnými ľuďmi. Sama idea však v mojich očiach nestratila svoju veľkosť a príťažlivosť. Cítil som však, že treba uviesť socialistický politický systém do súladu s jeho filozofickými hodnotami. Problémom ostávalo, ako to dosiahnuť," povedal Dubček.
O rok neskôr sa stal poslancom Slovenskej národnej rady. Bol obľúbencom vtedajšieho sovietskeho lídra Nikitu S. Chruščova. Naopak, s jeho nástupcom Leonidom Iľjičom Brežnevom si tak nerozumel, považoval ho za príliš žoviálneho – aj vrátane zvyku okázalého bozkávania.
Druhá polovica 60. rokov 20. storočia priniesla postupné uvoľnenie predovšetkým v oblasti kultúry a umenia, ale tiež úvahy o zásadnejších politických a predovšetkým ekonomických reformách.
Dubček reprezentoval reformné krídlo komunistov a dostával sa do čoraz ostrejšieho sporu s konzervatívnymi straníkmi a menovite s Antonínom Novotným, najvyšším predstaviteľom strany a prezidentom republiky.
Situácia sa vyhrotila natoľko, že Novotný zavolal na návštevu do Prahy samotného sovietskeho lídra. Podpory sa od neho nedočkal, keď vyhlásil: "Je to vaša vec".
Podľa svedectiev v kruhoch blízkych Novotnému vznikol plán zasiahnuť vojensky proti pokrokovejšiemu straníckemu krídlu. Viacerí príslušníci Štátnej bezpečnosti strávili Vianoce 1967 v pohotovosti. Niekdajší major rozviedky Josef Frolík, ktorý neskôr emigroval na Západ, opisoval, ako sa o pláne dozvedel Brežnev a rozčúlený volal Novotnému, že žiadny puč v Československu nepotrebuje.
Plénum ÚV KSČ na zasadnutí 3. až 5. januára 1968 rozhodlo oddeliť posty prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky. Novotný tak bol zbavený funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Na menovaní jeho zástupcu sa predsedníctvo najskôr nemohlo dohodnúť. Vďaka kompromisu bol zvolený dovtedajší prvý tajomník ÚV KSS Alexander Dubček.
Zdroj: Miroslav Londák, Slavomír Michálek a kol.: Dubček, ceskatelevize.cz
Po prechodnom pôsobení v Banskej Bystrici odišiel Dubček koncom augusta 1955 do Moskvy študovať na Vysokú školu politickú pri Ústrednom výbore Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ). Štúdium ukončil s červeným diplomom a po návrate v septembri 1958 nastúpil do funkcie vedúceho tajomníka Krajského výboru KSS v Bratislave.
Stal sa členom Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ). O dva roky neskôr bol tajomníkom ÚV KSČ a stal sa tiež poslancom Národného zhromaždenia (federálneho parlamentu).
V apríli 1963 ho zvolili do funkcie prvého tajomníka Ústredného výboru KSS, teda na čelo slovenských komunistov. Stal sa členom tzv. Kolderovej komisie pre vyšetrenie a dokončenie straníckych rehabilitácií.
"Z vývoja udalostí som pochopil, že ani socializmus, podobne ako všetky veľké ideály minulosti, sa neubránia pred zneužívaním zlými a nečestnými ľuďmi. Sama idea však v mojich očiach nestratila svoju veľkosť a príťažlivosť. Cítil som však, že treba uviesť socialistický politický systém do súladu s jeho filozofickými hodnotami. Problémom ostávalo, ako to dosiahnuť," povedal Dubček.
O rok neskôr sa stal poslancom Slovenskej národnej rady. Bol obľúbencom vtedajšieho sovietskeho lídra Nikitu S. Chruščova. Naopak, s jeho nástupcom Leonidom Iľjičom Brežnevom si tak nerozumel, považoval ho za príliš žoviálneho – aj vrátane zvyku okázalého bozkávania.
Druhá polovica 60. rokov 20. storočia priniesla postupné uvoľnenie predovšetkým v oblasti kultúry a umenia, ale tiež úvahy o zásadnejších politických a predovšetkým ekonomických reformách.
Dubček reprezentoval reformné krídlo komunistov a dostával sa do čoraz ostrejšieho sporu s konzervatívnymi straníkmi a menovite s Antonínom Novotným, najvyšším predstaviteľom strany a prezidentom republiky.
Situácia sa vyhrotila natoľko, že Novotný zavolal na návštevu do Prahy samotného sovietskeho lídra. Podpory sa od neho nedočkal, keď vyhlásil: "Je to vaša vec".
Podľa svedectiev v kruhoch blízkych Novotnému vznikol plán zasiahnuť vojensky proti pokrokovejšiemu straníckemu krídlu. Viacerí príslušníci Štátnej bezpečnosti strávili Vianoce 1967 v pohotovosti. Niekdajší major rozviedky Josef Frolík, ktorý neskôr emigroval na Západ, opisoval, ako sa o pláne dozvedel Brežnev a rozčúlený volal Novotnému, že žiadny puč v Československu nepotrebuje.
Plénum ÚV KSČ na zasadnutí 3. až 5. januára 1968 rozhodlo oddeliť posty prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky. Novotný tak bol zbavený funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Na menovaní jeho zástupcu sa predsedníctvo najskôr nemohlo dohodnúť. Vďaka kompromisu bol zvolený dovtedajší prvý tajomník ÚV KSS Alexander Dubček.
Zdroj: Miroslav Londák, Slavomír Michálek a kol.: Dubček, ceskatelevize.cz
