Bratislava 30. decembra (TASR) – Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová chce v roku 2014 pokračovať v prieskumoch zameraných na dodržiavanie práv celých skupín občanov. Ako uviedla v rozhovore pre TASR, v roku 2013 sa zamerala na problémy detí, či už tých, ktoré sú umiestnené v zariadeniach štátu, alebo prístupu maloletých rómskych detí ku vzdelaniu, ale aj na situáciu väzňov. V nasledujúcom roku by sa do focusu ombudsmanky mali dostať aj práva seniorov.

„V zákone je výslovne uvedené, že verejný ochranca ľudských práv môže konať na základe podnetu, ale aj na základe vlastnej iniciatívy. Ja som okrem podnetov začala konať aj na základe vlastnej iniciatívy,“ vysvetlila Dubovcová. „ Z poslania verejného ochrancu práv vyplýva, že by sa mal zaoberať aj celkovými oblasťami, v ktorých štát uplatňuje svoju politiku a v ktorých pôsobia orgány verejnej správy. To je napríklad poskytovanie výchovy deťom, nad ktorými zodpovednosť zobral štát, alebo oblasť vzdelávania, sociálnych vecí, zariadení, v ktorých sú z rôznych dôvodov umiestnené fyzické osoby, aj väzni a podobne,“ dodala. „Úlohou verejného ochrancu práv je spätná väzba, ktorú týmto orgánom alebo najvyšším predstaviteľom štátu v Národnej rade SR dáva preto, aby na základe toho mohli robiť opatrenia, prípadne aj zmeny právnej úpravy,“ konštatovala Dubovcová.

V auguste 2013 sa stalo historicky prvýkrát, že sa verejný ochranca práv obrátil na NR SR s mimoriadnou správou. „V zákone o verejnom ochrancovi práv je uvedené, že keď zistí zásadné porušovanie základných práv alebo porušovanie práv vo väčšom rozsahu, môže sa obrátiť s mimoriadnou správou na NR SR, ku ktorej môže pripojiť aj žiadosť o jej prerokovanie na najbližšej schôdzi Národnej rady,“ vysvetlila ombudsmanka.

„Mne sa pri preskúmavaní podnetov stalo, že som narazila nielen na zásadné porušovanie ľudských práv, ale aj na ich porušovanie väčšieho rozsahu. Týka sa to veľkého počtu rómskych detí a ich prístupu k vzdelávaniu,“ dodala. Na základe prieskumu sa podľa nej ukázalo, že percento rómskych detí, ktoré sú zaraďované do tzv. špeciálnej vzdelávacej vetvy, je nereálne vysoké. „Špeciálna školská vzdelávacia vetva je systémovo nastavená tak, že jej absolventi spravidla nemajú vzdelanie na takej úrovni ako žiaci z normálnych základných škôl. Z toho vyplýva, že tieto deti nemajú šancu dosiahnuť maturitu ani dostať sa na vysokú školu. A to ani v prípade, ak by to bol rovno génius,“ vysvetlila verejná ochrankyňa práv. Tento stav podľa nej vzniká v dôsledku jazykových a sociálnych bariér medzi budúcimi žiakmi a ľuďmi, ktorí na pohovoroch posudzujú ich spôsobilosť. Preto chcela prostredníctvom NR SR navrhnúť opatrenia, ktoré by umožnili väčšiemu počtu rómskych detí nastúpiť na štúdium do klasickej základnej školy.

„Bola to situácia, keď som sa jednoznačne na NR SR s mimoriadnou správou obrátiť musela a pre závažnosť veci som žiadala o jej prerokovanie na najbližšej schôdzi. Kvôli deťom ma mrzí, že sa ňou NR SR, napriek závažnému obsahu, doteraz nezaoberala,“ povedala Dubovcová s tým, že správa je v parlamente podaná, napriek opakovaným iniciatívam opozičných poslancov však dodnes nebola zaradená na program rokovania NR SR.

Pravdepodobným dôvodom zdržania podľa nej paradoxne nie sú práva rómskych detí, ale iné otázky porušenia ľudských práv, ktorých sa správa tiež dotýka. „Súčasťou tej správy boli aj iné zistenia. Bolo to zistenie, ktoré sa týkalo okolností policajného zásahu v Moldave nad Bodvou. Vlastne sa týkalo konania ministra vnútra SR, ministerstva vnútra a Policajného zboru Slovenskej republiky. A bolo tam aj neoprávnené vysťahovanie alebo zasahovanie do základných práv a slobôd osôb v Košiciach, ktoré realizovalo mesto Košice. Ja osobne som si vysvetlila postup NR SR k tejto mimoriadnej správe tak, že Národná rada dala prednosť ochrane nominantov Smeru-SD, ktorými sú minister vnútra a primátor Košíc, pred ochranou základného práva rómskych detí na ich prístup k vzdelávaniu,“ uzavrela Dubovcová.