Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Priame voľby poslancov Európskeho parlamentu sa v krajinách EÚ uskutočňujú každých päť rokov od roku 1979 systémom pomerného zastúpenia.
Autor TASR
Brusel 6. júna (TASR) — Zvrátiť doterajšie negatívne trendy účasti Slovákov na voľbách do Európskeho parlamentu (EP) môžu najmä politici a médiá. Uviedol to v utorok v rozhovore pre TASR a RTVS generálny riaditeľ pre komunikáciu EP a hovorca tejto inštitúcie Jaume Duch po zverejnení prieskumu Eurobarometra o voličských náladách rok pred budúcoročnými eurovoľbami (6. - 9. júna).
Priame voľby poslancov Európskeho parlamentu sa v krajinách EÚ uskutočňujú každých päť rokov od roku 1979 systémom pomerného zastúpenia. V poradí dvanáste voľby do EP, štvrté na Slovensku, sa uskutočnili v máji 2019.
Slovensko malo v doterajších eurovoľbách vždy najnižšiu voličskú účasť. V roku 2004 sa na nich zúčastnilo 16,97 percenta voličov, v roku 2009 to bolo 19,64 percenta, v roku 2019 22,74 percenta. Účasť bola najnižšia v roku 2014 (13,05 percenta).
Najnovší prieskum Eurobarometra tento trend potvrdil. Hoci po štyroch rokoch stúpol záujem Slovákov o eurovoľby, 26-percentná voličská podpora zaraďuje Slovensko opäť na poslednú priečku. V susednej Českej republike je situácia podobná — voliť chce len 27 percent voličov.
Jaume Duch na otázku TASR, čo treba robiť, aby Slováci tento nepriaznivý trend zvrátili, uviedol, že "domáce riešenie" je najmä v rukách politikov, vlády, parlamentu a médií. Na úrovni EÚ by sa okrem EP aspektom nezáujmu voličov mali zaoberať aj ostatné európske inštitúcie.
"Občania ešte stále najviac veria médiám, alebo niektorej časti médií. Tie by si mali vziať ponaučenie z lekcií posledných štyroch-piatich rokov, keď činnosť EÚ pri rôznych krízach mala jasný dopad na každodenný život občanov," povedal Duch.
Pripomenul, že EÚ riešila dopady brexitu, koronakrízu a potrebu zaistiť zaočkovanosť obyvateľstvo a oživenie ekonomík po pandémii. V súčasnosti je to spoločná a jednotná európska reakcia na ruskú agresiu voči Ukrajine.
"Všetky tieto prvky ukazujú, že EÚ je dnes pre občanov oveľa dôležitejšia ako pred piatimi rokmi, to znamená, že narástol a porastie aj význam Európskeho parlamentu a jeho členov," konštatoval Duch.
V niektorých členských krajinách EÚ (Belgicko, Grécko, Luxembursko) sú voľby do EP povinné. Na budúci rok v nich premiérovo budú môcť voliť v Belgicku a Nemecku aj občania vo veku 16 rokov. Za europoslancov môžu byť volení občania starší ako 21 rokov a aj to podľa Ducha ponúka príležitosť mladým voličom a prvovoličom zapojiť sa do ovplyvňovanie európskej politiky.
Mladí Európania si podľa Ducha musia uvedomiť, že eurovoľby v roku 2024 ovplyvnia dianie v EÚ na najbližšie desaťročie a budú mať kľúčový dopad na ich životy. Mladí ľudia by tiež mali vedieť, že až 60 percent národnej legislatívy je vlastne zavedením do praxe dohodnutých zákonov a pravidiel na úrovni EÚ, ktoré schvaľuje EP spolu s členskými štátmi.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Priame voľby poslancov Európskeho parlamentu sa v krajinách EÚ uskutočňujú každých päť rokov od roku 1979 systémom pomerného zastúpenia. V poradí dvanáste voľby do EP, štvrté na Slovensku, sa uskutočnili v máji 2019.
Slovensko malo v doterajších eurovoľbách vždy najnižšiu voličskú účasť. V roku 2004 sa na nich zúčastnilo 16,97 percenta voličov, v roku 2009 to bolo 19,64 percenta, v roku 2019 22,74 percenta. Účasť bola najnižšia v roku 2014 (13,05 percenta).
Najnovší prieskum Eurobarometra tento trend potvrdil. Hoci po štyroch rokoch stúpol záujem Slovákov o eurovoľby, 26-percentná voličská podpora zaraďuje Slovensko opäť na poslednú priečku. V susednej Českej republike je situácia podobná — voliť chce len 27 percent voličov.
Jaume Duch na otázku TASR, čo treba robiť, aby Slováci tento nepriaznivý trend zvrátili, uviedol, že "domáce riešenie" je najmä v rukách politikov, vlády, parlamentu a médií. Na úrovni EÚ by sa okrem EP aspektom nezáujmu voličov mali zaoberať aj ostatné európske inštitúcie.
"Občania ešte stále najviac veria médiám, alebo niektorej časti médií. Tie by si mali vziať ponaučenie z lekcií posledných štyroch-piatich rokov, keď činnosť EÚ pri rôznych krízach mala jasný dopad na každodenný život občanov," povedal Duch.
Pripomenul, že EÚ riešila dopady brexitu, koronakrízu a potrebu zaistiť zaočkovanosť obyvateľstvo a oživenie ekonomík po pandémii. V súčasnosti je to spoločná a jednotná európska reakcia na ruskú agresiu voči Ukrajine.
"Všetky tieto prvky ukazujú, že EÚ je dnes pre občanov oveľa dôležitejšia ako pred piatimi rokmi, to znamená, že narástol a porastie aj význam Európskeho parlamentu a jeho členov," konštatoval Duch.
V niektorých členských krajinách EÚ (Belgicko, Grécko, Luxembursko) sú voľby do EP povinné. Na budúci rok v nich premiérovo budú môcť voliť v Belgicku a Nemecku aj občania vo veku 16 rokov. Za europoslancov môžu byť volení občania starší ako 21 rokov a aj to podľa Ducha ponúka príležitosť mladým voličom a prvovoličom zapojiť sa do ovplyvňovanie európskej politiky.
Mladí Európania si podľa Ducha musia uvedomiť, že eurovoľby v roku 2024 ovplyvnia dianie v EÚ na najbližšie desaťročie a budú mať kľúčový dopad na ich životy. Mladí ľudia by tiež mali vedieť, že až 60 percent národnej legislatívy je vlastne zavedením do praxe dohodnutých zákonov a pravidiel na úrovni EÚ, ktoré schvaľuje EP spolu s členskými štátmi.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
