80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Predseda vlády prisľúbil, že Slovensko bude v nasledujúcom období presadzovať proeurópsku politiku.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 12. apríla (TASR) - Rozširovanie NATO je zložitý, ale tiež prínosný proces pre členov i uchádzajúce sa krajiny.
"Chcel by som preto povzbudiť tak krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo, ako aj našich spojencov, aby nešetrili v úsilí o jeho úspešné rozširovanie. Verím, že skôr než sa mojej vláde mandát skončí, naša Aliancia privíta nových členov," vyhlásil dnes premiér SR Robert Fico (Smer-SD) počas úvodného príhovoru na bezpečnostnom fóre GLOBSEC v Bratislave.
Ako doplnil slovenský šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) v súčasnosti je viacero krajín, ktoré sa uchádzajú o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Prioritou však podľa neho nesmie byť politická ambícia, alebo prianie krajín, ale splnenie stanovených podmienok.
"Napríklad Čierna Hora, samozrejme máme tu Bosnu a Hercegovinu, máme tu Gruzínsko - to sú krajiny, ktoré prejavujú veľký záujem o budúce členstvo v Aliancii," spresnil minister.
Fico dnes v príhovore zdôraznil veľký význam, ktorý Slovensko prikladá svojmu členstvu v Aliancii. "Nikdy sme nevnímali NATO len ako silný 'dáždnik', pod ktorým sa môžeme schovať. Sme pripravení zdieľať bremeno," poukázal.
Pripomenul, že Slovensko nesie svoj podiel zodpovednosti napríklad v medzinárodnej operácii ISAF v Afganistane. "Sme pripravení zotrvať tam tak dlho, ako bude nevyhnutné," doplnil.
Vzhľadom na potrebu konsolidovať verejné financie bude podľa Fica nevyhnutné v nasledujúcom období viac spolupracovať v obrannej politike. "V centrálnej Európe máme šťastie, že máme V4. Už sme sa dohodli, že vytvoríme Visegrad Battle Group do roku 2016," pripomenul.
Rozširovanie EÚ sa nesmie skončiť prijatím Chorvátska
"Nemám pochýb o tom, že Balkán je Európa a EÚ nebude úplná bez Balkánu," zdôraznil dnes premiér Robert Fico (Smer-SD) v príhovore počas bezpečnostného fóra GLOBSEC za účasti vysokopostavených hostí zo zahraničia.
Úlohou členských krajín bude podľa neho povzbudiť uchádzajúce sa krajiny k napĺňaniu stanovených podmienok pre vstup. Tie by zas pre napĺňanie podmienok mali pracovať nielen individuálne, ale aj spoločne, a to podľa vzoru krajín V4.
Predseda vlády prisľúbil, že Slovensko bude v nasledujúcom období presadzovať proeurópsku politiku.
Pripomenul, že práve rozdielny postoj politických strán k tejto téme v predchádzajúcom období viedol nakoniec k predčasným parlamentným voľbám. "Slovenskí občania nám dali veľmi jasnú odpoveď - proeurópske strany získali zdrvujúcu podporu vo voľbách. Nová slovenská vláda si je plne vedomá tohto mandátu a budeme si ho ctiť. Nepochybujte o tom, že aj v týchto zložitých pre EÚ časoch slovenská vláda stojí pevne na proeurópskej pozícii," zdôraznil šéf sociálnych demokratov.
Fico sa v príhovore dotkol aj spolupráce v rámci Východného partnerstva. Podľa neho ide o dôležitú medzinárodnú kooperáciu, ktorú bude Slovensko podporovať aj počas jeho vlády. "Verím, že táto organizácia vznikla nie aby nahradila, ale aby propagovala myšlienku EÚ o integrácii... Aby Východné partnerstvo uspelo, krajiny musia preukázať svoj silný záväzok k prijatiu reforiem, princípov a hodnôt, ktoré si ctíme v EÚ," dodal.
Gruzínsko dúfa, že ho májový summit NATO priblíži k členstvu
Gruzínsko dúfa, že NATO na májovom summite potvrdí svoje rozhodnutie o budúcom členstve tejto krajiny v Aliancii. Uviedol to dnes v Bratislave gruzínsky vicepremiér a minister pre euroatlantickú integráciu Giorgi Baramidze.
Tbilisi by pritom podľa neho chcelo od NATO jasnejší signál smerom k dosiahnutiu plnoprávneho členstva "v dohľadnom čase". Gruzínsko očakáva aj uznanie dosiahnutého pokroku v reformách vo sfére demokracie, ekonomiky, boja s korupciou, obrany a bezpečnosti.
"Samozrejme, je poľutovaniahodné, že májový summit nebude z mnohých dôvodov rozširovací, ale nestaneme sa pesimistami. Je dôležité, aby nielen Gruzínsko bolo pripravené na členstvo, ale aj NATO na rozšírenie a prijatie nových členských krajín," povedal Baramidze počas bezpečnostnej konferencie Globsec.
Vicepremiér zdôraznil, že integrácia do EÚ a NATO ostáva hlavnou zahraničnopolitickou prioritou jeho krajiny.
Summit NATO v apríli 2008 súhlasil s prípadným členstvom Gruzínska, hoci jeho termín nechal otvorený. Vyvolalo to silný odpor Ruska, ktoré vníma rozširovanie NATO na východ ako bezpečnostnú hrozbu. V auguste 2008 Rusko porazilo gruzínske sily v krátkej vojne o gruzínsky separatistický región Južné Osetsko. Moskva následne uznala nezávislosť Južného Osetska, ako aj druhého gruzínskeho regiónu Abcházska.
Baramidze konštatoval, že Rusko "naďalej okupuje 20 percent gruzínskeho územia, pričom hrubo porušuje medzinárodné normy a štandardy, ako aj tzv. šesťbodovú dohodu" o ukončení konfliktu z roku 2008.
"Chcel by som preto povzbudiť tak krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo, ako aj našich spojencov, aby nešetrili v úsilí o jeho úspešné rozširovanie. Verím, že skôr než sa mojej vláde mandát skončí, naša Aliancia privíta nových členov," vyhlásil dnes premiér SR Robert Fico (Smer-SD) počas úvodného príhovoru na bezpečnostnom fóre GLOBSEC v Bratislave.
Ako doplnil slovenský šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) v súčasnosti je viacero krajín, ktoré sa uchádzajú o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Prioritou však podľa neho nesmie byť politická ambícia, alebo prianie krajín, ale splnenie stanovených podmienok.
"Napríklad Čierna Hora, samozrejme máme tu Bosnu a Hercegovinu, máme tu Gruzínsko - to sú krajiny, ktoré prejavujú veľký záujem o budúce členstvo v Aliancii," spresnil minister.
Fico dnes v príhovore zdôraznil veľký význam, ktorý Slovensko prikladá svojmu členstvu v Aliancii. "Nikdy sme nevnímali NATO len ako silný 'dáždnik', pod ktorým sa môžeme schovať. Sme pripravení zdieľať bremeno," poukázal.
Pripomenul, že Slovensko nesie svoj podiel zodpovednosti napríklad v medzinárodnej operácii ISAF v Afganistane. "Sme pripravení zotrvať tam tak dlho, ako bude nevyhnutné," doplnil.
Vzhľadom na potrebu konsolidovať verejné financie bude podľa Fica nevyhnutné v nasledujúcom období viac spolupracovať v obrannej politike. "V centrálnej Európe máme šťastie, že máme V4. Už sme sa dohodli, že vytvoríme Visegrad Battle Group do roku 2016," pripomenul.
Tu bude player
Rozširovanie EÚ sa nesmie skončiť prijatím Chorvátska
V4 podporuje ďalšie rozširovanie NATO a snahu krajín o integráciu
Severoatlantická aliancia by mala pokračovať vo svojom rozširovaní a májový summit v Chicagu by mal vyjadriť podporu krajinám, ktoré ašpirujú na členstvo. Zhodli sa na tom dnes predstavitelia krajín Vyšehradskej štvorky na bratislavskej bezpečnostnej konferencii Globsec.
Štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie Zsolt Németh pritom spochybnil, či bolo správne určiť chicagský summit NATO za "nerozširovací". Podľa neho by sa NATO malo teraz snažiť vyhnúť sa negatívnym dôsledkom takéhoto rozhodnutia.
"Pokúsme sa vysvetliť Macedónsku alebo Čiernej Hore, ako vidíme ich integráciu do NATO," povedal. Najmenej tieto dve krajiny by podľa neho mohli na ďalšom summite získať plnoprávne členstvo.
"Nie je to len v záujme týchto krajín, ale aj v záujme regiónu Západného Balkánu a dôveryhodnosti Aliancie. A som presvedčený, že je to spôsob, ako Alianciu zásadne posilniť," povedal Németh.
Podľa štátneho tajomníka slovenského ministerstva zahraničných vecí Petra Buriana by NATO malo vyslať jasné posolstvo, že len čo bude pripravené, "opätovne otvoríme dvere". Zároveň by malo potvrdiť, že len čo budú ašpirujúce krajiny pripravené, Aliancia ich pozve na prístupové rokovania. "Toto je motivácia, ale aj významný faktor na posilnenie regionálnej stability," povedal.
Za ponechanie otvorených dverí do NATO sa vyslovili aj námestníci rezortu diplomacie ČR a Poľska Jiří Schneider a Boguslaw Winid.
Rozširovanie Európskej únie (EÚ) sa nesmie skončiť prijatím Chorvátska. Naopak, tento medzník by mal byť úspešným začiatkom procesu rozširovania v celom regióne Balkánu. Severoatlantická aliancia by mala pokračovať vo svojom rozširovaní a májový summit v Chicagu by mal vyjadriť podporu krajinám, ktoré ašpirujú na členstvo. Zhodli sa na tom dnes predstavitelia krajín Vyšehradskej štvorky na bratislavskej bezpečnostnej konferencii Globsec.
Štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie Zsolt Németh pritom spochybnil, či bolo správne určiť chicagský summit NATO za "nerozširovací". Podľa neho by sa NATO malo teraz snažiť vyhnúť sa negatívnym dôsledkom takéhoto rozhodnutia.
"Pokúsme sa vysvetliť Macedónsku alebo Čiernej Hore, ako vidíme ich integráciu do NATO," povedal. Najmenej tieto dve krajiny by podľa neho mohli na ďalšom summite získať plnoprávne členstvo.
"Nie je to len v záujme týchto krajín, ale aj v záujme regiónu Západného Balkánu a dôveryhodnosti Aliancie. A som presvedčený, že je to spôsob, ako Alianciu zásadne posilniť," povedal Németh.
Podľa štátneho tajomníka slovenského ministerstva zahraničných vecí Petra Buriana by NATO malo vyslať jasné posolstvo, že len čo bude pripravené, "opätovne otvoríme dvere". Zároveň by malo potvrdiť, že len čo budú ašpirujúce krajiny pripravené, Aliancia ich pozve na prístupové rokovania. "Toto je motivácia, ale aj významný faktor na posilnenie regionálnej stability," povedal.
Za ponechanie otvorených dverí do NATO sa vyslovili aj námestníci rezortu diplomacie ČR a Poľska Jiří Schneider a Boguslaw Winid.
"Nemám pochýb o tom, že Balkán je Európa a EÚ nebude úplná bez Balkánu," zdôraznil dnes premiér Robert Fico (Smer-SD) v príhovore počas bezpečnostného fóra GLOBSEC za účasti vysokopostavených hostí zo zahraničia.
Úlohou členských krajín bude podľa neho povzbudiť uchádzajúce sa krajiny k napĺňaniu stanovených podmienok pre vstup. Tie by zas pre napĺňanie podmienok mali pracovať nielen individuálne, ale aj spoločne, a to podľa vzoru krajín V4.
Predseda vlády prisľúbil, že Slovensko bude v nasledujúcom období presadzovať proeurópsku politiku.
Pripomenul, že práve rozdielny postoj politických strán k tejto téme v predchádzajúcom období viedol nakoniec k predčasným parlamentným voľbám. "Slovenskí občania nám dali veľmi jasnú odpoveď - proeurópske strany získali zdrvujúcu podporu vo voľbách. Nová slovenská vláda si je plne vedomá tohto mandátu a budeme si ho ctiť. Nepochybujte o tom, že aj v týchto zložitých pre EÚ časoch slovenská vláda stojí pevne na proeurópskej pozícii," zdôraznil šéf sociálnych demokratov.
Fico sa v príhovore dotkol aj spolupráce v rámci Východného partnerstva. Podľa neho ide o dôležitú medzinárodnú kooperáciu, ktorú bude Slovensko podporovať aj počas jeho vlády. "Verím, že táto organizácia vznikla nie aby nahradila, ale aby propagovala myšlienku EÚ o integrácii... Aby Východné partnerstvo uspelo, krajiny musia preukázať svoj silný záväzok k prijatiu reforiem, princípov a hodnôt, ktoré si ctíme v EÚ," dodal.
Náš vzťah ku Kosovo bude závisieť od vývoja situácie
Vzťah Slovenskej republiky k autonómnemu kraju Kosovo bude v nasledujúcom vládnom období závisieť od vývoja situácie okolo tohto sporného územia. "Náš vzťah ku Kosovu bude závisieť od vývoja v Kosove, od vývoja dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Chceme, aby sa normalizovala atmosféra v regióne, ale kým k tomu nedôjde, tak samozrejme, nie je dôvod, aby sme prehodnocovali náš vzťah ku Kosovu," povedal dnes médiám minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smer-SD).
Slovensko patrí do pätice členských krajín EÚ, ktoré neuznali nezávislosť Kosova, ktorú v Prištine vyhlásili v roku 2008. Aj preto Európsky parlament koncom marca prijal výzvu, v ktorej konštatuje, že by uvítal, keby tieto štáty nasledovali príklad ostatných 22 členských krajín únie. Premiér Robert Fico (Smer-SD) pritom krátko po marcových voľbách avizoval, že zatiaľ nevidí žiaden dôvod na uznanie samostatnosti Kosova.
Prezident Slovenskej atlantickej komisie (SAC) Rastislav Káčer priznáva, že je zložité hodnotiť vzťah Slovenska k tejto otázke z hľadiska mimovládnej organizácie. Osobne si však myslí, že Slovensko skôr či neskôr sa na uznanie Kosova odhodlá. "Ale malo by k tomu dôjsť takým spôsobom, aby s tým boli komfortní aj Kosovčania aj Srbi. Napokon, ak Srbi majú úprimnú európsku ambíciu a zdá sa, že postupujú veľmi progresívne vpred, i s podporou Slovenska aj SAC, musíme im pomôcť nájsť vzájomne uspokojivé riešenie," povedal Káčer.
Vzťah Slovenskej republiky k autonómnemu kraju Kosovo bude v nasledujúcom vládnom období závisieť od vývoja situácie okolo tohto sporného územia. "Náš vzťah ku Kosovu bude závisieť od vývoja v Kosove, od vývoja dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Chceme, aby sa normalizovala atmosféra v regióne, ale kým k tomu nedôjde, tak samozrejme, nie je dôvod, aby sme prehodnocovali náš vzťah ku Kosovu," povedal dnes médiám minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smer-SD).
Slovensko patrí do pätice členských krajín EÚ, ktoré neuznali nezávislosť Kosova, ktorú v Prištine vyhlásili v roku 2008. Aj preto Európsky parlament koncom marca prijal výzvu, v ktorej konštatuje, že by uvítal, keby tieto štáty nasledovali príklad ostatných 22 členských krajín únie. Premiér Robert Fico (Smer-SD) pritom krátko po marcových voľbách avizoval, že zatiaľ nevidí žiaden dôvod na uznanie samostatnosti Kosova.
Prezident Slovenskej atlantickej komisie (SAC) Rastislav Káčer priznáva, že je zložité hodnotiť vzťah Slovenska k tejto otázke z hľadiska mimovládnej organizácie. Osobne si však myslí, že Slovensko skôr či neskôr sa na uznanie Kosova odhodlá. "Ale malo by k tomu dôjsť takým spôsobom, aby s tým boli komfortní aj Kosovčania aj Srbi. Napokon, ak Srbi majú úprimnú európsku ambíciu a zdá sa, že postupujú veľmi progresívne vpred, i s podporou Slovenska aj SAC, musíme im pomôcť nájsť vzájomne uspokojivé riešenie," povedal Káčer.
Gruzínsko dúfa, že ho májový summit NATO priblíži k členstvu
Gruzínsko dúfa, že NATO na májovom summite potvrdí svoje rozhodnutie o budúcom členstve tejto krajiny v Aliancii. Uviedol to dnes v Bratislave gruzínsky vicepremiér a minister pre euroatlantickú integráciu Giorgi Baramidze.
Tbilisi by pritom podľa neho chcelo od NATO jasnejší signál smerom k dosiahnutiu plnoprávneho členstva "v dohľadnom čase". Gruzínsko očakáva aj uznanie dosiahnutého pokroku v reformách vo sfére demokracie, ekonomiky, boja s korupciou, obrany a bezpečnosti.
"Samozrejme, je poľutovaniahodné, že májový summit nebude z mnohých dôvodov rozširovací, ale nestaneme sa pesimistami. Je dôležité, aby nielen Gruzínsko bolo pripravené na členstvo, ale aj NATO na rozšírenie a prijatie nových členských krajín," povedal Baramidze počas bezpečnostnej konferencie Globsec.
Vicepremiér zdôraznil, že integrácia do EÚ a NATO ostáva hlavnou zahraničnopolitickou prioritou jeho krajiny.
Summit NATO v apríli 2008 súhlasil s prípadným členstvom Gruzínska, hoci jeho termín nechal otvorený. Vyvolalo to silný odpor Ruska, ktoré vníma rozširovanie NATO na východ ako bezpečnostnú hrozbu. V auguste 2008 Rusko porazilo gruzínske sily v krátkej vojne o gruzínsky separatistický región Južné Osetsko. Moskva následne uznala nezávislosť Južného Osetska, ako aj druhého gruzínskeho regiónu Abcházska.
Baramidze konštatoval, že Rusko "naďalej okupuje 20 percent gruzínskeho územia, pričom hrubo porušuje medzinárodné normy a štandardy, ako aj tzv. šesťbodovú dohodu" o ukončení konfliktu z roku 2008.
