Svoje bohaté skúsenosti s filmovou tvorbou odovzdáva Dušek aj študentom scenáristiky a dramaturgie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.
Autor TASR
Gbelce/Bratislava 4. januára (TASR) - Prozaik, básnik, autor kníh pre deti, rozhlasových hier a filmových scenárov Dušan Dušek knižne publikuje od roku 1972. Vo svojich prózach už takmer pol storočia zachytáva mikrosvet len zdanlivo obyčajných vecí, ľudí či udalostí. V jeho textoch ožívajú rázovité postavičky, ktoré prinášajú čitateľovi autorovu skúsenosť z detstva, ale aj humor, iróniu a originálny poetizmus. Dušan Dušek, jeden z najlepších slovenských poviedkárov, bude mať v pondelok 4. januára 75 rokov.
Podľa literárneho vedca Alexandra Halvoníka je v Dušekových poviedkach častou témou nielen detstvo, ale aj vzťah medzi mladou a staršou generáciou, cez ktorý sa premietajú s kritickým akcentom zložité spoločenské, sociálne a politické súvislosti. Patrí k mladšej generácii autorov, ktorí svoje prvé texty uverejňovali v dnes už legendárnom časopise Mladá tvorba.
Po prvých dvoch poviedkových knihách Strecha domu (1972) a Oči a zrak (1976) sa v roku 1982 autorsky zadefinoval čitateľmi oceňovanou poviedkovou knihou Poloha pri srdci. Poviedky z tejto knihy ako Poloha pri srdci, Slamienka, More sa rozrastá, Humoreska či Prášky na spanie boli už typickými Dušekovými textami, v ktorých sa stretával svet fantázie, radosti a ľudského naplnenia s realitou každodennosti.
Dušan Dušek sa narodil 4. januára 1946 v obci Gbelce v okrese Nové Zámky. Absolvent štúdia geológie a chémie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave pracoval ako lektor vo vydavateľstve Smena, redaktor v časopisoch Tip, Kamarát, Slovenské pohľady. Publikovať začal v 60. rokoch 20. storočia a jeho prvou uverejnenou prózou bola poviedka Nuda, ktorá vyšla v roku 1964 v Mladej tvorbe.
Je autorom mnohých prozaických kníh - po spomínaných tituloch Strecha domu (1972), Oči a zrak (1975) a Poloha pri srdci (1982) nasledovali prózy Náprstok (1985), Milosrdný čas (1992), Kufor na sny (1993), či Teplomer (1996). Autorovu tvorbu opísal spisovateľ Daniel Hevier slovami: "Každá knižka Dušana Dušeka je kufríkom na sny. Obsahuje sny zavinuté do krásnych viet".
Dielkom krátkych prozaických miniatúr, ktorých témou boli súčasné vzťahy videné cez humorno-poetickú optiku, bola kniha Vták na jednej nohe (2003). Čitateľov a literárnu kritiku zaujal aj rozsiahlejšou prózou s denníkovým charakterom Pešo do neba (2000), zbierkou poviedok Zima na ruky (2006), alebo troma novelami z filmárskeho prostredia v knihe Holá veta o láske (2010).
Jednému z najlepších slovenských poviedkárov vyšli aj výbery z poviedkovej tvorby ako Mapky neznámeho pobrežia (2001), Melón sa vždy smeje (2013), alebo Gombíky zo starej uniformy (2013). Dušekovu esejistickú tvorbu reprezentuje kniha Veľká potreba lampášov (2018). V roku 2018 mu vyšla aj ďalšia zbierka básní Počítanie na prstoch a poviedková kniha Strih vetra.
Vydal aj básnické zbierky ako Dúšky (1990) či Príbeh bez príbehu (1994). Deti si získal s postavou Pištáčika (1980), Pravdivým príbehom o Pačovi (1980), Babkou na rebríku (1987), či Dverami do kľúčovej dierky (1987).
Je autorom scenárov k známym filmom ako Ružové sny (r. Dušan Hanák, 1976), Ja milujem, ty miluješ (r. Dušan Hanák, 1980), Sojky v hlave (r. Juraj Lihosit, 1983), Vlakári (r. Juraj Lihosit, 1988), alebo Krajinka (r. Martin Šulík, 2000).
Svoje bohaté skúsenosti s filmovou tvorbou odovzdáva Dušek aj študentom scenáristiky a dramaturgie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.
Dušekovu tvorbu pre deti ocenili v roku 1992 Cenou Trojruža, ktorú udeľuje Literárny fond, Slovenská sekcia IBBY a BIBIANA. Za knihu Pešo do neba dostal v roku 2000 Cenu Dominika Tatarku a Literárnu cenu Všeobecnej úverovej banky (VÚB).
V roku 2002 sa stal nositeľom Krištáľového krídla v oblasti publicistika a literatúra. Stal sa tiež držiteľom ceny Slnko v sieti (2014) za výnimočný prínos slovenskej kinematografii.
Držiteľ Ceny Jána Johanidesa z roku 2012 za knihu Holá veta o láske sa v roku 2015 stal aj víťazom čitateľskej ankety literárnej súťaže Anasoft litera s knihou Ponožky pred odletom.
Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky (SR) a za literárnu a pedagogickú činnosť udelil Dušanovi Dušekovi v roku 2016 prezident SR Andrej Kiska.
Podľa literárneho vedca Alexandra Halvoníka je v Dušekových poviedkach častou témou nielen detstvo, ale aj vzťah medzi mladou a staršou generáciou, cez ktorý sa premietajú s kritickým akcentom zložité spoločenské, sociálne a politické súvislosti. Patrí k mladšej generácii autorov, ktorí svoje prvé texty uverejňovali v dnes už legendárnom časopise Mladá tvorba.
Po prvých dvoch poviedkových knihách Strecha domu (1972) a Oči a zrak (1976) sa v roku 1982 autorsky zadefinoval čitateľmi oceňovanou poviedkovou knihou Poloha pri srdci. Poviedky z tejto knihy ako Poloha pri srdci, Slamienka, More sa rozrastá, Humoreska či Prášky na spanie boli už typickými Dušekovými textami, v ktorých sa stretával svet fantázie, radosti a ľudského naplnenia s realitou každodennosti.
Dušan Dušek sa narodil 4. januára 1946 v obci Gbelce v okrese Nové Zámky. Absolvent štúdia geológie a chémie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave pracoval ako lektor vo vydavateľstve Smena, redaktor v časopisoch Tip, Kamarát, Slovenské pohľady. Publikovať začal v 60. rokoch 20. storočia a jeho prvou uverejnenou prózou bola poviedka Nuda, ktorá vyšla v roku 1964 v Mladej tvorbe.
Je autorom mnohých prozaických kníh - po spomínaných tituloch Strecha domu (1972), Oči a zrak (1975) a Poloha pri srdci (1982) nasledovali prózy Náprstok (1985), Milosrdný čas (1992), Kufor na sny (1993), či Teplomer (1996). Autorovu tvorbu opísal spisovateľ Daniel Hevier slovami: "Každá knižka Dušana Dušeka je kufríkom na sny. Obsahuje sny zavinuté do krásnych viet".
Dielkom krátkych prozaických miniatúr, ktorých témou boli súčasné vzťahy videné cez humorno-poetickú optiku, bola kniha Vták na jednej nohe (2003). Čitateľov a literárnu kritiku zaujal aj rozsiahlejšou prózou s denníkovým charakterom Pešo do neba (2000), zbierkou poviedok Zima na ruky (2006), alebo troma novelami z filmárskeho prostredia v knihe Holá veta o láske (2010).
Jednému z najlepších slovenských poviedkárov vyšli aj výbery z poviedkovej tvorby ako Mapky neznámeho pobrežia (2001), Melón sa vždy smeje (2013), alebo Gombíky zo starej uniformy (2013). Dušekovu esejistickú tvorbu reprezentuje kniha Veľká potreba lampášov (2018). V roku 2018 mu vyšla aj ďalšia zbierka básní Počítanie na prstoch a poviedková kniha Strih vetra.
Vydal aj básnické zbierky ako Dúšky (1990) či Príbeh bez príbehu (1994). Deti si získal s postavou Pištáčika (1980), Pravdivým príbehom o Pačovi (1980), Babkou na rebríku (1987), či Dverami do kľúčovej dierky (1987).
Je autorom scenárov k známym filmom ako Ružové sny (r. Dušan Hanák, 1976), Ja milujem, ty miluješ (r. Dušan Hanák, 1980), Sojky v hlave (r. Juraj Lihosit, 1983), Vlakári (r. Juraj Lihosit, 1988), alebo Krajinka (r. Martin Šulík, 2000).
Svoje bohaté skúsenosti s filmovou tvorbou odovzdáva Dušek aj študentom scenáristiky a dramaturgie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.
Dušekovu tvorbu pre deti ocenili v roku 1992 Cenou Trojruža, ktorú udeľuje Literárny fond, Slovenská sekcia IBBY a BIBIANA. Za knihu Pešo do neba dostal v roku 2000 Cenu Dominika Tatarku a Literárnu cenu Všeobecnej úverovej banky (VÚB).
V roku 2002 sa stal nositeľom Krištáľového krídla v oblasti publicistika a literatúra. Stal sa tiež držiteľom ceny Slnko v sieti (2014) za výnimočný prínos slovenskej kinematografii.
Držiteľ Ceny Jána Johanidesa z roku 2012 za knihu Holá veta o láske sa v roku 2015 stal aj víťazom čitateľskej ankety literárnej súťaže Anasoft litera s knihou Ponožky pred odletom.
Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky (SR) a za literárnu a pedagogickú činnosť udelil Dušanovi Dušekovi v roku 2016 prezident SR Andrej Kiska.