Bratislava 11. mája (TASR) - Jeden z najprestížnejších vedeckých svetových časopisov Science okomentoval výskum dvoch študentov paleontológa Petra Vršanského z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied (SAV) a Ústavu vied o Zemi SAV. Dvojica opísala jednu z najbežnejších a najdôležitejších fosílií v mjanmarskom jantári. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Hucáková.

Doktorand Ústavu zoológie SAV Jan Hinkelman a stážistka na Ústave vied o Zemi SAV Lucia Vršanská publikovali štúdiu mikroorganizmov z čias dinosaurov v nemeckom multidisciplinárnom časopise Science of Nature. Vzápätí ju komentoval samotný Science. "Dôraz je na opise nového švába Mesoblatta maxi, objaveného v jantári, ktorý je 98 miliónov rokov starý a pochádza z ázijského Mjanmarska. Dospelé jedince a aj mláďatá boli opísané spolu s výlučkami a predstavujú takzvané stopy po činnosti vyhynutých organizmov. Mikroskopické pozorovania po prvý raz preukázali prítomnosť dokonale zachovaných prvokov, baktérií a peľu z čias dinosaurov," povedal Vršanský.

Paleontológ ďalej uvádza, že moderné šváby a termity obsahujú podobné symbiotické prvoky a baktérie v žalúdkoch a aj celú bohatú mikrobiálnu komunitu. "Najdôležitejšia fosília je opísaná ako Chlamydomonas hanublikanus, nový druh zelenej riasy v bičíkatom aj cystickom štádiu. Tieto okrúhle cysty sú, paradoxne, najbežnejšou fosíliou v mjanmarskom jantári, prítomné v každom kúsku spomedzi 110 zozbieraných ton. Doteraz buď úplne unikala pozornosti, alebo bola považovaná za mŕtve častice, za prachové častice," povedal paleontológ.

Výskum poukázal na bohatú mikroflóru a mikrofaunu a prakticky vytyčuje celý nový smer výskumu vedúci k pochopeniu suchozemského ekosystému z čias dinosaurov. Ďalší výskum smeruje k opisu prvých komplexných spoločenstiev mikroorganizmov a aj vírusov, ktoré sa prakticky mimo jantáru nemajú ako zachovať.