Brusel 21. apríla (TASR) - Nikto normálny sa nemôže vrátiť k dobe spred Schengenu, ku kontrolám na hraniciach, uviedol slovenský expremiér, predseda Centra Wilfrieda Martensa pre európske štúdia (WMCES) Mikuláš Dzurinda, po skončení stredajšej medzinárodnej konferencie v Bruseli, zameranej na riešenie otázok migrácie, terorizmu a menšín.

Dzurinda v rozhovore pre TASR pripomenul, že Centrum Wilfrieda Martensa, ktoré nesie meno dlhoročného lídra Európskej ľudovej strany (EĽS) a ktorému on predsedá od decembra 2013, pripravilo konferenciu v spolupráci s viacerými nadáciami vyznávajúcimi kresťanskodemokratické hodnoty európskych ľudovcov. Jednou z nich bola aj Nadácia Antona Tunegu zo Slovenska.

Účastníci konferencie mali ambíciu hľadať udržateľnejšie riešenie migračnej krízy, ktorá dnes trápi Európsku úniu.

Dzurinda konštatoval, že aj táto konferencia potvrdila potrebu silného dôrazu na spoločné európske riešenie. "Kríza, ktorej čelíme v Európe - ale aj mimo nej -, je taká veľká, že ju nikto nevyrieši za jeden deň alebo za týždeň. To porozumenie, že zvládnuť ochranu vonkajších hraníc môžeme iba spoločne, silne rastie. Rovnako ako porozumenie, že sa musíme obrátiť k skutočným koreňom tejto krízy," opísal situáciu Dzurinda.



Slovenský expremiér spresnil, že ak sa podarí eliminovať príčiny migračných vĺn, tak obyvatelia Európy sa viac upokoja a populisti stratia živnú pôdu pod nohami.

Za "tragédiu" považuje, keby sa európskym populistom, ktorí radi stavajú okolo seba bariéry a ploty, podarilo získať politickú prevahu.

"Nikto sa nechce vrátiť k tomu, že sme museli pár kilometrov od nášho domova vyťahovať pasy a odpovedať na otázky, či máme niečo na preclenie. K tomu sa proste nikto normálny nemôže chcieť vrátiť," zdôraznil Dzurinda význam schengenského priestoru, ktorý obyvateľom Európskej únie zaručuje voľný pohyb vo vnútri eurobloku.

Pripomenul, že sa týmto otázkam aj naďalej venuje - na čele názorového centra EĽS so sídlom v Bruseli. Podľa jeho názoru práve mimovládny sektor môže zohrať významnú úlohu medzi obyčajnými ľuďmi, aby lepšie pochopili niektoré súvislosti a nenaleteli "ľahkým receptom" populistov, ktoré "vedú do pekla, a nie do budúcnosti".

M. Dzurinda: Ukrajinské vedenie je inšpirované reformnými úspechmi Slovenska

Ukrajinský prezident a ukrajinská vláda majú záujem o reformné skúsenosti politikov zo Slovenska, ktorým sa v minulosti podarilo dostať krajinu do EÚ. Uviedol to slovenský expremiér a predseda Centra Wilfrieda Martensa pre európske štúdiá (WMCES) Mikuláš Dzurinda.

Dzurinda, ktorý ako riaditeľ hlavného názorového centra Európskej ľudovej strany pravidelne chodí do Bruselu, v rozhovore pre TASR uviedol, že chápe záujem najvyšších ukrajinských predstaviteľov o proreformných politikov zo Slovenska.



Dzurindu si do tímu medzinárodných poradcov vybral ukrajinský prezident Petro Porošenko. Dzurindov bývalý minister financií Ivan Mikloš, ktorému túto funkciu núkali aj na Ukrajine, sa stal šéfom hospodárskych poradcov nového ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana. Predtým bol poradcom bývalej ukrajinskej ministerky financií Natalije Jareskovej a ministra hospodárstva Ajvarasa Abromavičiusa. S Ukrajinou je najnovšie spájané aj meno expremiérky Ivety Radičovej, ktorá je z rovnakej politickej rodiny ako Dzurinda a Mikloš a ktorá by mala na Ukrajine spolupracovať s poľským Európskym inštitútom pre demokraciu a s medzivládnou organizáciou Community of Democracies.

Dzurinda v tejto súvislosti uviedol, že tak ako každý človek hľadá nejakú inšpiráciu alebo vzory, ktoré ho posunú vpred, čo platí zrejme aj pre krajiny.

"Nepochybne krajina, ktorá je v ťažkostiach, tak ako sme my boli v roku 1997 alebo v druhej polovici 90. rokov, hľadá takúto inšpiráciu. To, že mňa pozval Porošenko, aby som sa stal členom jeho medzinárodného tímu, to, že Mikloš je na Ukrajine žiadaný, to je všetko dôsledkom reputácie, ktorú Slovensko získalo," konštatoval Dzurinda.

Pripomenul, že Ukrajinci radi počúvajú, keď hovorí, že Slovensko bolo ešte v roku 1997 najmocnejšou krajinou sveta označované ako "čierna diera Európy" a potom do siedmich rokov dokázalo dobehnúť ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky a spoločne s nimi vstúpiť do EÚ.

"Keď poviem, že o dva roky neskôr sme mali najrýchlejší hospodársky rast v Európskej únii, tak nechcú tomu pomaly veriť. Sú inšpirovaní Slovenskom," uviedol Dzurinda.

Na otázku, či ukrajinské vedenie poslúcha odborné rady bývalých slovenských politikov, Dzurinda uviedol, že presnejšie bude označenie, že ich pozorne počúvajú.

"Je to vidieť aj na rozhodnutí nesplašiť sa, ale postaviť novú vládu so silným politickým mandátom. Je to zosobnené v zložení novej vlády, ktorá je silno proreformná," opísal situáciu na Ukrajine po rezignácii premiéra Arsenija Jaceňuka a vytvorení vlády Volodymyra Hrojsmana.

Dzurinda dodal, že najmä Mikloš tých ministrov dobre pozná, niekoľkých aj on, hoci jeho úlohou je radiť prezidentovi Porošenkovi. Naposledy v jeho okruhu strávil pred necelými dvoma týždňami tri dni, z toho jeden celý deň priamo s ukrajinským prezidentom.