Bratislava 17. decembra (TASR) - Vyfotil všetky slovenské kostoly a teraz sa chystá na podobný počin s pamätníkmi prvej svetovej vojny na našom území. To, čo kedysi vzniklo ako ľahkovážny sľub otcovi, prerástlo do monumentálneho diela. Fotograf Zdenko Dzurjanin v rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky povedal, že fotiť a cestovať za kultúrnymi pamiatkami je najlepšia cesta, ako spoznať Slovensko. V rozhovore uviedol aj to, koľko je na Slovensku kostolov, na akých netradičných miestach sa dajú nájsť a aj to, aký majú Slováci vzťah ku kultúrnym pamiatkam.

-Verejnosť vás pozná z projektu, kde ste nafotili všetky kostoly na Slovensku. Ako vznikla táto iniciatíva?-


Bola za tým moja spontánna myšlienka. V druhom ročníku na vysokej škole som veľmi skoro ukončil skúškové obdobie a zrazu som mal takmer pol roka prázdnin. Otec sa ma pýtal, čo budem robiť počas takého dlhého času a zo mňa vyhŕklo, že budem fotiť kostoly. Vôbec som netušil, koľko ich máme na Slovensku a nemal som k dispozícii ani ich zoznam. Nenašiel som ho ani na internete a vytvoril som si ho sám. Mal 26 strán formátu A4.

-Koľko času vám trvalo, kým ste ho zostavili?-

Bola to priebežná práca. Stávalo sa, že som na mieste, v nejakej obci, zistil, že je tam aj ďalší kostol, ktorý nemám v zozname. Bol to však pre mňa dobrý odrazový mostík, aby som začal realizovať tento projekt.

-Ako dlho vám trvalo, kým ste nafotili všetky kostoly?-

Trvalo mi to osem rokov. Za ten čas som vystriedal všetky možné spôsoby dopravy. Začal som navštevovať kostoly pešo, potom som vzal bicykel, na väčšie vzdialenosti som využíval autobusovú či železničnú dopravu. Počas posledných rokov som potom využil pomoc kamaráta z Košíc, ktorý vzal svoje auto a obehali sme zvyšok Slovenska. Tento projekt som napokon zrealizoval bez vodičského preukazu, vlastného auta a výlučne z vlastných peňazí. S jeho finálnou realizáciou do podoby výstavy mi pomohol priateľ Pavol Demeš a Bratislavské kultúrne a informačné stredisko.

-Čo vás poháňalo? Sľub otcovi, že vyfotíte kostoly, alebo ste mali aj inú motiváciu?-

Chcel som spoznať krajinu, v ktorej žijem a to sa dá najlepšie urobiť tak, že navštívite každú obec a vyberiete si niečo, čo je pre ňu charakteristické. Myslím si, že kostoly spĺňajú toto kritérium. Len 242 obcí na Slovensku nemá kostol.

-Prečo ich nemajú?-

Buď ide o príliš malú obec, alebo je v blízkosti iná väčšia dedina s kostolom.

-Platí v obciach to tradičné slovenské, že pri kostoloch sú vždy krčmy?-

Nie je to pravidlom. Vedel som, že keď chcem spoznať obec, tak by som mal navštíviť kostol, krčmu a cintorín. Kostoly som videl, na krčmy čas nebol. Momentálne cestujem po Slovensku a fotím pamätníky prvej svetovej vojny, takže sa dostávam aj na tie cintoríny.

Foto: TASR/AP

-Spomínali ste, že 242 slovenských obcí nemá kostol. Koľko je teda celkovo kostolov na Slovensku?-

K dnešnému dňu je na Slovensku 4158 kostolov.

-To je impozantné číslo. Upútal vás nejaký z nich niečím mimoriadnym?-

Nemám vybraný jeden konkrétny kostol. Páčia sa mi rôzne kostoly a rôznych vyznaní. Z rímskokatolíckych sa mi páči svätostánok v mestskej časti Stráňany v Michalovciach. Je to moderná stavba z roku 2008, ktorá pripomína loď. Zaujal ma evanjelický kostol v obci Potoky v okrese Púchov, ktorý má fialové zafarbenie. Gréckokatolícky chrám v Sečovskej Polianke má zasa veľmi orientálny ráz.

-Objavili ste nejaký kostol aj na nečakanom mieste?-

Napríklad v obci Riečnica, ktorá sa nachádza pri Novej Bystrici na Kysuciach, majú veľmi dobre schovaný kostol. Stojí pri vodnej nádrži a autom sa k nemu nedá dostať, preto som musel ísť za ním 11 kilometrov pešo.

-V ktorých regiónoch Slovenska je najviac kostolov?-

Jednoznačne na východnom Slovensku, kde nájdeme obce aj s piatimi kostolmi.

-Kde ste dali bodku za týmto projektom? Ktorý kostol ste vyfotili ako posledný?-

Projekt stále pokračuje, lebo kostoly na Slovensku stále pribúdajú. Pred prezentáciou tohto projektu v roku 2015 som ako posledný fotil drevený kostol v skanzene v Martine. Aktuálne je najnovším kostolom drevený chrám v Snine. Je to jubilejný šesťdesiaty drevený kostol na Slovensku.

-Spomínali ste ďalší projekt, ktorý ste začali, fotenie pamätníkov prvej svetovej vojny na Slovensku v súvislosti so storočnicou ukončenia tohto konfliktu v roku 2018. Opäť chcete nafotiť všetky pamätníky, ktoré sa u nás nachádzajú?-

Áno, mám túto ambíciu. Ak sa nejaká téma podarí spracovať úplne so všetkými časťami, o to viac je zaujímavejšia. Napríklad v spomínanom projekte o kostoloch ľudí zaujalo, že som doň zahrnul všetky objekty. Aj preto chcem nafotiť všetky pamätníky z prvej svetovej vojny. Som presvedčený, že to bude mať využitie aj v budúcnosti. Rád by som to urobil teraz, lebo som mladý a plný síl. Pri storočnici druhej svetovej vojny už budem mať okolo šesťdesiatky a to sa mi už veľmi nebude chcieť behať po Slovensku.

-S výnimkou malej časti územia východného Slovenska sa u nás nebojovalo počas prvej svetovej vojny. Ako to vyzerá sa pamätníkmi na tento konflikt? Bude to podobné ako pri kostoloch, že sa nájdu takmer v každej obci?-

V drvivej väčšine obcí sa nájdu. Samozrejme, musím si ich prejsť a rozlíšiť, ktoré z nich sú venované len prvej svetovej vojne, alebo sú spoločné aj s obeťami druhej svetovej vojny. Na mieste vždy uvidím, aká je realita.

-To vyzerá, akoby sa do takzvanej "Veľkej vojny" zapojilo celé vtedajšie Horné Uhorsko ako územie súčasného Slovenska...-

Dá sa to tak povedať. Z toho, čo som si doteraz nafotil, vidno, že bývajú na pamätníkoch menoslovy padlých. Keď som sa na nich pýtal, tak som sa dozvedel, že to boli nielen ľudia z danej obce, ale aj z okolia, z veľmi malých dediniek, kde sa im neoplatilo stavať nejaký pamätník.

-Koľko pamätníkov ste už nafotili?-

Začal som s pamätníkmi v Bratislavskom kraji, kde sa ich nachádza okolo 134. Do konca roka by som mal odfotiť polovicu z nich. Všetko bude závisieť od počasia. Predsa len, december je mesiac, keď je menej vhodného denného svetla.

-Starajú sa obce o tieto pamätníky?-

Vidno, že sa blíži sté výročie. Pri pamätníkoch sú kvety, horia sviečky, ľudia sa starajú o ich vzhľad. Je evidentné, že chcú vzdať hold obetiam prvej svetovej vojny. Keď som dofotil všetky kostoly, tak som si uvedomil, že som tým prispel k zachovaniu kultúrneho dedičstva. Podobný cieľ mám aj pri pamätníkoch. Uvidím, koho to osloví. Napríklad po skončení projektu s kostolmi sa mi ozval človek, ktorý v nich vyhľadáva netopierov. Mám radosť, že ma v súvislosti s pamätníkmi oslovila Tlačová agentúra SR na spoluprácu pri tomto projekte. Vážim si túto dôveru a verím, že vznikne podobne kvalitný výsledok ako pri kostoloch.

-Koľko kilometrov ste už najazdili pri doterajších cestách po Slovensku?-

Keď som fotil kostoly, tak to bolo viac ako pol milióna kilometrov.

-Takže pri pamätníkoch, ak ich zrátame dohromady, milión určite padne...-

Vyzerá, že áno. Zrátal som si, že na fotografovanie kostolov som musel obetovať 69.000 hodín. Keď som to potom prepočítal na dni, tak to vyšlo, že som sedem dní v kuse fotil a ôsmy odpočíval. Skoro ako v Biblii. Akokoľvek by to dlho trvalo, neľutujem ani cent, ani sekundu, ktorú som tomu venoval. Veľmi ma to obohatilo a každému môžem cestovanie po Slovensku len odporúčať.

-Pracujete aj na nejakých ďalších projektoch?-

Fotografujem v našich susedných krajinách témy, ktoré súvisia so Slovenskom. V Maďarsku pracujem na projekte, ktorý súvisí s výročím presídlenia obyvateľstva po druhej svetovej vojne. Budúci rok by som z tohto projektu opäť rád urobil výstavu. Ďalším spoločným slovensko-maďarským projektom sú kostoly Malého a Veľkého Žitného ostrova. Ďalší projekt, ktorému sa venujem u našich južných susedov, presahuje aj do Rakúska. Ide o fotografovanie kostolov v prihraničných oblastiach, ktoré sú z Bratislavy dostupné pre pešiu turistiku, prípadne automobilovú dopravu. Tieto dva projekty sú už hotové. V Poľsku mám rozrobené dva projekty. Prvým je Cesta karpatských svätýň a druhým sú Drevené kostoly v oblasti česko-slovensko-poľského pohraničia.