Bratislava 8. júna (TASR) - Po zmene v riadení národných parkov sa bude hospodáriť tak, aby v lesoch nevznikali holiny. Spracovanie dreva po kalamite by tiež malo byť zamerané na ochranu biotopu. Ochranári chcú v chránených územiach ťažiť do 220.000 kubíkov dreva. Pre TASR to uviedol lesník Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Eduard Apfel.

Priemerne sa medzi rokmi 2012 až 2015 na celom území národných parkov vyťažilo 220.000 kubíkov dreva. V rokoch 2016 - 2019 bol priemer 850.000 kubíkov. Tento rok by sa podľa plánu malo vyťažiť 350.000 kubíkov. Pri avizovanom presune správy pozemkov v národných parkoch pod ŠOP by ochranári chceli vyťažiť 200.000 až 220.000 kubíkov, priblížil Apfel. "Chceme výrazne prírode blízkym spôsobom obhospodarovať tieto lesy," hovorí.

Lesník poukazuje, že aj keď sa v národných parkoch bude ťažiť výrazne menej, neznamená to, že dodávatelia by nemali prácu. Aj menej vyťažených kubíkov si podľa neho bude vyžadovať rovnaké množstvo práce. "Jednoznačne treba povedať, že v tom lese budú stále tie stroje fungovať, pretože kým v národných parkoch dôjde k zonácii a ukončeniu procesov, tak to bude trvať desať až 30 rokov. Treba rátať s tým, že sa bude v lese robiť," poznamenal Apfel.

Rozdielom oproti doterajšiemu hospodáreniu v lesoch by malo byť, že v národných parkoch sa nebudú vyskytovať holiny a návštevník by už nemal naraziť na porastové steny. Spracovanie dreva po kalamite by tak malo byť zamerané na ochranu biotopu. "Ak sa vyhodnotí, že je to pre biotop vhodné alebo výhodné ponechať v ňom mŕtvu hmotu, tak ju tam necháme a nebudeme ju spracovávať," tvrdí Apfel.

Ochranári sa po presune budú snažiť, aby vysádzali čo najmenej stromov. "Nie je cieľom zasadiť veľké množstvo stromov. V lesoch treba hospodáriť tak, aby som sadiť nemusel," vysvetľuje lesník. Nová generácia stromov by sa mala dosiahnuť zo semien materských stromov.

Foto: TASR/AP

Apfel zároveň podotýka, že v rámci reformy národných parkov navrhujú zmeniť legislatívu tak, aby lesné pozemky v národných parkoch nespadali pod jurisdikciu lesného zákona. Obhospodarovateľ lesa by tak nebol povinný robiť veci, ktoré môžu byť pre ekosystém neprospešné. Takýto systém podľa neho funguje v Česku aj Poľsku. Obhospodarovatelia sú tam vyňatí z niektorých povinností, majú voľnejšiu ruku, nemusia územia zalesňovať a nechávajú ich na samovývoj.

Zmenu v riadení národných parkov ohlásil minulý týždeň minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) s tým, že ju prinesie novela zákona o ochrane prírody, ktorú envirorezort posúva do legislatívneho procesu. Novelu napokon predložili do parlamentu koaliční poslanci.

Poslankyňa parlamentu Anna Zemanová (SaS) pre TASR potvrdila, že o takýto postup požiadal Budaj. Ten iniciatívu poslancov víta, pretože sa množia rôzne prekážky pri prijímaní legislatívy. Takýto postup však kritizuje ministerstvo pôdohospodárstva.