Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 20. január 2025Meniny má Dalibor
< sekcia Slovensko

E. HARISSOVÁ: Pomalý rozpad Británie nie je strašenie

Na archívnej snímke z 29. januára 2016 sú vlajky Európskej únie a vlajka Británie pred sídlom EÚ v Bruseli. Foto: TASR/AP

Erika Harrisová, slovenská profesorka politológie v Liverpoole povedala, že ešte aj tí ľudia, ktorí volili exit, sú zatiaľ ticho.

Bratislava 25. júna (TASR) – Európska únia po piatkovom (24.6.) vyhlásení výsledkov referenda vstúpila do veľkej neznámej. "Je tu atmosféra šoku. Ešte aj tí ľudia, ktorí volili exit, sú zatiaľ ticho. Poslancom bolo povedané, aby sa snažili udržať jednotu a kľud. Je ešte veľmi skoro na to, aby sme robili k celej situácii závery,“ povedala po vyhlásení výsledkov britského referenda pre TASR Erika Harrisová, slovenská profesorka politológie na britskej univerzite v Liverpoole.

Profesorka upozorňuje na to, že Veľká Británia bude mať ešte problémy kvôli Škótsku, ktoré bude možno žiadať nové referendum, i kvôli Severnému Írsku a Schengenu. "Pomalý rozpad Británie nie je strašenie, ale reálna možnosť. Je v tom určitá irónia, že nakoniec anglický nacionalizmus môže viesť k rozpadu Británie. Tento príbeh už poznáme a Briti nie sú až takou výnimkou, ako si myslia,“ uvádza s tým, že piatok považuje za smutný deň. Výsledky referenda mali vplyv i na hodnotu britskej libry, ktorá podľa politologičky klesla na najnižšiu hodnotu od roku 1985.

Osud Slovensku podľa jej slov priniesol veľmi dôležitú úlohu a teraz už ide len o to, aby sa EÚ aj jej princípy udržali. "Prvé mesiace po tomto šoku budú veľmi dôležité a slovenské predsedníctvo bude hrať aktívnu úlohu,“ dodala.

Súčasná situácia podľa nej nebude problémom pre Slovákov, ktorí v Británii pracujú. "Exit neplatí prvé dva roky, pokiaľ sa riešia zákony, pretože na vzniknutú situáciu neexistuje žiadna formula a dnes sa ešte nedá celkom predpovedať, ako to bude vyzerať o niekoľko mesiacov,“ povedala politologička.

Šebej a Klus: Ponúknuť svoju funkciu po vzore britského premiéra by mali Juncker a Schulz

Po vyhlásení výsledkov britského referenda Európskej únii hrozí podľa šéfa zahraničného parlamentného výboru Františka Šebeja (Most-Híd) dominový efekt. "Ale v danej chvíli nevidím veľmi krajinu, kde by bola nádej, že väčšinová verejná mienka by podporila odchod,“ povedal v dnešnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy.

Poslanec František Šebej
Foto: TASR/Vladimír Benko


Podpredseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Martin Klus (SaS) upozorňuje, že v súčasnej situácii nastal obrovský paradox. "Briti prídu o svojho komisára, prídu o svojich poslancov parlamentu, prídu o svoje hlasy v Rade, niekto iný schváli legislatívu, ktorá bude automaticky platiť na ich území. Briti dosiahli priamy opak, nie suverenitu, ale naopak, ten diktát sa ešte viac zvýši, pokiaľ budú chcieť zostať na spoločnom trhu,“ uviedol Klus, ktorý si myslí, že spoločný trh je pre Britániu životne dôležitý.

Poslanec Martin Klus
Foto: TASR/Štefan Puškáš


Šebej považuje trestanie Veľkej Británie a vyhrážanie sa iným členským štátom za to, že by chceli ísť britskou cestou, za ten najhorší prístup. "To je to najhoršie, čo mohol povedať, že trestať,“ reagoval na vyjadrenie predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera. Šebej súhlasí s tlakom európskych ministrov zahraničných vecí, aby sa rokovania o odchode Britov začali čo najskôr. Pripomína však, že potrestaní tak budú aj Briti, ktorí hlasovali za zotrvanie v EÚ. "Čo je to za nápad trestať? Britom v tejto situácii napriek tomu, že sa rozhodli tak, ako sa rozhodli, podľa mojej mienky EÚ má podať ruku,“ skonštatoval s tým, že by sa únia mala usilovať o čo najužšie vzťahy s Britániou.

Ponúknuť svoju funkciu po vzore britského premiéra by mali i predseda Európskej komisie Juncker a predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz, myslia si Klus i Šebej. "Na ich strane je tiež miera politickej zodpovednosti za praskanie EÚ vo švíkoch,“ povedal Šebej. Rokovania za Európsku úniu by podľa neho mali viesť dobre mieniaci pragmatici, a nie ideológovia.

Klus tiež upozorňuje na to, že práve Briti boli na čele boja proti zvyšovaniu byrokracie EÚ. "Odchodom Veľkej Británie z EÚ sa Európa dostáva podstatne bližšie k federalizácii, k stále tesnejšej Európe,“ doplnil Klus. Obaja odmietajú, aby sa zakladajúca šestica štátov EÚ stretávala separé, tak ako sa to stalo dnes. Klus dodáva, že v súčasnosti je tá pravá chvíľa na to, aby sa európsky projekt predstavil tak, aby bol prijateľný pre občanov.

Úlohou Slovenska ako onedlho predsedajúcej krajiny Rady EÚ je nedovoliť, aby emócie urazenosti smerujúce k vytvoreniu výstražného precedensu prevážili, tvrdí Šebej. "Až by som povedal, že by sme sa mali v tejto chvíli za Britániu prihovárať,“ dodal.

Karas: Referendum bolo vnútroštátnym procesom, ktorý by sa mal nejako zavŕšiť

Zástava EÚ (vpravo) a britská zástava vejú pred Európskym domom v Londýne 22. júna 2016.
Foto: TASR/AP
Bratislava 25. júna (TASR) - Nastavenie vzťahu EÚ s Veľkou Britániou bude citlivé aj pre budúcnosť únie. Ak sa totiž EÚ pred Britániou skloní a poskytne jej najvyššie výhody aj po jej odchode, bude to len akcelerovať snahy o vystúpenie aj v iných krajinách, ktoré by si chceli vybrať len zlaté vajcia bez záväzkov. Pre TASR to uviedol expert na právo EÚ Viliam Karas.

"Predpokladám preto ráznejší postoj zo strany EÚ, aby si zachovala integritu a dala najavo, že je výhodou byť členom," povedal Karas. Podľa jeho slov Británia predloží scenár ideálneho vzťahu s úniou, aký by chcela mať, tá však na to nemusí reagovať. "Budú to ťažké rokovania, nakoľko Británia sa bude snažiť zachovať si čo najviac ekonomických výhod, ktoré jej z členstva v EÚ vyplývajú," odhadol.

Na margo samotného procesu vystúpenia Británie Karas uviedol, že referendum bolo vnútroštátnym procesom, ktorý by sa mal nejako zavŕšiť. "Premiér David Cameron by mal oficiálne v inštitúciách EÚ odkomunikovať rozhodnutie Britov. Potom sa spustí oficiálny úradný postup v zmysle článku 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý predpokladá možnosť, aby členský štát úniu opustil. Ak to oznámenie príde, mal by sa spustiť samotný proces vystúpenia," uviedol analytik.

Proces vystúpenia však nie je podľa jeho slov ničím radikálnym. "Lisabonská zmluva poskytuje dvojročné obdobie na negociácie a rokovania o podmienkach vystúpenia. Každý si totiž uvedomuje, že nie je možné naraz useknúť takúto dlhú cestu, useknúť vzájomné prepojenia a závislosti. Preto padne dohoda, ako to bude vyzerať, ak Británia viac nebude členským štátom, teda aký bude vzťah medzi úniou a Veľkou Britániou," vysvetlil.

Za dôležitú tu považuje pozíciu Spojeného kráľovstva. "Ten vzťah môže byť od úplnej nezávislosti, aký majú hociktoré iné štáty sveta, až po intenzívnejšie vzťahy, ako má Švajčiarsko, Lichtenštajnsko či Nórsko," podotkol Karas.

Na otázku, či sa dá výsledok referenda v Británii obísť, expert odvetil, že otázka by mala byť adresovaná skôr britským ústavným právnikom. "Pokiaľ ja mám informácie, tak referendum je nejaký podklad pre rozhodovanie britského parlamentu, ktorý by mal definitívne potvrdiť jeho výsledok. A z toho, čo bolo komunikované, vidí sa to ako nezvratný proces," zdôraznil.

Samotné vystúpenie z EÚ prirovnal Karas k predvstupovým rokovaniam. "Vtedy máte najskôr politické rozhodnutie, že chcete vstúpiť. Druhá strana vám prednesie podmienky a skúma sa, či ich spĺňate a dohaduje sa kompromis, ak je vôbec možný. V tomto prípade je to v opačnom garde, keď jedna strana oznámi, že vystupuje a mala by aj odkomunikovať, ako by chcela, aby to následne vyzeralo. Tu predpokladám vytvorenie vyjednávačských tímov z oboch strán, ktoré budú prechádzať jednotlivé požiadavky Británie," konštatoval.

Dramaticky nevidí ani situáciu tisícov Slovákov, ktorí v Británii v súčasnosti pracujú. "U tých, ktorí sú v regulárnych pracovných pomeroch, nepredpokladám, že by sa im zmenil status. Problém nastane v prípadoch, kde by chceli na trh vstúpiť noví zamestnanci. Lebo ak dôjde k vystúpeniu Británie z EÚ a nedôjde k iným dohodám, tak to pre nás bude cudzí trh s obmedzeniami a bude na rozhodnutí britských úradov, či niekto získa, alebo nezíska pracovné povolenie. Ale ja predpokladám, že obsahom dohody o vystúpení bude aj úprava týchto slobôd a dôjde k zachovaniu niektorých minimálnych štandardov vrátane voľného pohybu, tovarov, služieb a pracovnej sily," uzavrel Karas.

Zábojník: Občania EÚ sa boja budúcnosti

Bratislava 25. júna (TASR) - Výsledok rozhodnutia vyše 17 miliónov obyvateľov Veľkej Británie o brexite nie je ničím iným ako následkom veľmi slabej a nekoncepčnej politiky Bruselu a odstupujúci premiér David Cameron musel vedieť, ako to dopadne, pretože jeho razancia v niektorých vážnych rozhodnutiach nebola dostatočná.

Uviedol svoj názor slovenský bezpečnostný analytik Juraj Zábojník. "Nekoncepčná politika bruselského štábu lídrov v riešení problémov týkajúcich sa utečeneckej krízy dopomohla tomuto prekvapeniu, ktoré si nikto nechcel pripustiť. Naštartovalo to trajektóriu, ktorá môže nastať, a to napríklad podobným rozhodnutím Holandska - nexitom v budúcnosti, nasledovať môžu Dánsko, Švédsko a tak ďalej. Ďaleko od toho nemá ani Rakúsko. Všetko je otázka blízkej budúcnosti a výmeny predstaviteľov na politickej scéne v jednotlivých krajinách, pretože to k tomu jednoznačne smeruje, povedal pre TASR Zábojník.

"Občania EÚ sa boja budúcnosti a rozhodujú sa pre ľudí, ktorí chcú riešiť ich problémy a sú z ich radov. Nepotrebujú nadriadených odtrhnutých od reality. Bohužiaľ, až tak ďaleko to dospelo a došlo k určitému vážnemu podceneniu situácie. Týmto, čo sa stalo v Británii, bol vyslaný jednoznačný signál, čo ľudia chcú v celej EÚ. A to je v prvom rade odpoveď na ich pocit nedostatočnej bezpečnosti, že čo s tým, pretože doteraz ju nedostali," povedal ďalej.

Podľa jeho slov "ľudia v EÚ nepotrebujú takúto nadirigovanú legislatívu, ktorá im zväzuje ruky, či už v otázke legálnej držby zbraní, v otázke kvót utečencov na jednotlivé krajiny, čo je absurdné už samotnou pokutou 250.000 eur, keď napríklad len na Slovensku sa nedostalo občanovi na jeho zlepšenie životných podmienok ani len desať percent z tejto sumy."

"Výsledkom brexitu sa vytvorili kontúry obrazu budúcnosti Európy, kto bude viesť jednotlivé krajiny, riešiť problémy bežných ľudí a myslím si, že už nie je ani iné východisko. Toto však môže vyniesť do popredia ľudí z extrémistických strán, ktorí urobia ešte horšie rozhodnutia, ale tak to už chodí. S tým mali súčasní politici počítať. A aká bude bezpečnosť ľudí v jednotlivých krajinách práve v tomto období plnom strachu z terorizmu a z útokov? Odporúčania EÚ radšej nechodiť na miesta, kde sa zhromažďuje najviac ľudí, či sú to už športové, alebo kultúrne podujatia, nie sú riešením," zdôraznil Zábojník.

Donald Trump sa stal 47. prezidentom Spojených štátov amerických

Slávnostnú prísahu krátko predtým zložil aj nový viceprezident James David Vance, ktorý doteraz pôsobil vo funkcii senátora za štát Ohio.

,aktualizované 

- Donald Trump zložil slávnostnú prísahu a stal sa 47. prezidentom USA. Tesne pred ním zložil slávnostnú prísahu JD Vance a stal sa viceprezidentom USA.

- Život príslušníka izraelskej armády si vyžiadal výbuch nálože nastraženej pri ceste v meste Tammún na severe Západného brehu Jordánu.

- Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan otvára možnosti pre Slovensko na dodávky ruského plynu prostredníctvom plynovodu Turkstream s tým, že by sa o téme mohlo rokovať aj s ruskými partnermi. Vyhlásil to slovenský premiér Robert Fico.

- Rusko začalo vyšetrovanie po zverejnení videozáznamu na sociálnych sieťach, na ktorom je vidieť, ako vojenský policajt obuškom surovo bije zrejme zranených profesionálnych vojakov, ktorý sa mali vrátiť do bojov na Ukrajinu.

- Českého stavebného robotníka, ktorý v júli 2024 v priebehu jedného týždňa vo viedenskom hoteli brutálne zavraždil dvoch svojich kolegov zo Slovenska, poslal rakúsky súd do zabezpečovacej detencie.

- Americký prezident Joe Biden a jeho manželka Jill privítali v Bielom dome novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa s manželkou Melaniou a dali si spolu čaj.

- Česko a Vietnam povýšili vzájomné vzťahy na strategické partnerstvo, od ktorého očakávajú posilnenie obchodných vzťahov či užšiu spoluprácu vo vede a výskume.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok na sociálnej sieti Facebook zverejnil videozáznam ďalšej časti výsluchu údajného severokórejského vojaka, ktorého ukrajinskí vojaci zajali počas bojov v Kurskej oblasti na západe európskej časti Ruskej federácie.

- Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok pred inauguráciou amerického prezidenta Donalda Trumpa zagratuloval staronovému prezidentovi a vyhlásil, že je otvorený dialógu v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

- V žiarskej nemocnici patriacej do skupiny Agel opätovne spustili odbery krvi. Konajú sa každý štvrtok a sú otvorené pre všetkých darcov, ktorí chcú pomôcť zachraňovať životy.

- Mnohé základné a stredné školy v Srbsku začali v pondelok druhý polrok školského roka zastavením vyučovania na znak solidarity s protestmi univerzitných študentov a blokádami fakúlt, ktoré trvajú od novembra - od tragédie na železničnej stanici v Novom Sade.

- Európske krajiny by sa podľa českého premiéra Petra Fialu nemali až tak sústrediť na to, čo počas svojho druhého mandátu urobí budúci americký prezident Donald Trump, ale mali by skôr premýšľať nad tým, čo urobí Európa, aby bola silnejšia a konkurencieschopnejšia.

- Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) vyzýva vládu, aby v súvislosti s nástupom Donalda Trumpa do funkcie prezidenta Spojených štátov amerických (USA) jasne zadefinovala slovenské záujmy voči USA.

- Revidovaný kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete bude zaradený do rámca Nariadenia Európskej únie o digitálnych službách (DSA).

- Novovymenovaný francúzsky premiér Francois Bayrou v pondelok varoval Francúzsko aj Európu pred politikou nového amerického prezidenta Donalda Trumpa a vyzval ich na prijatie protiopatrení.

- Predsedu vlády SR Roberta Fica prijal počas jeho oficiálnej návštevy prezident Tureckej republiky Recep Tayyip Erdogan. V prezidentskom paláci v Ankare majú spoločné rokovanie za účasti delegácie ministrov.

- Prezident SR Peter Pellegrini poďakoval záchranným zložkám za nasadenie, obetavosť a zodpovednosť pri ich práci počas minulého roka.

- Lewis Hamilton v pondelok prvýkrát zavítal do sídla svojho nového tímu Ferrari. Sedemnásobný majster sveta oznámil prestup z Mercedesu do stajne z Maranella pred rokom a v nadchádzajúcej sezóne bude jazdiť v červenom monoposte spoločne s Monačanom Charlesom Leclercom.

- Európsky parlament (EP) bude na tohtotýždňovej plenárnej schôdzi v Štrasburgu testovať nový formát rokovaní, ktorý ma zaplniť rokovaciu sálu počas debát.

- Slovenská lyžiarka Petra Vlhová nebude štartovať na februárových MS v rakúskom Saalbachu. Informovali o tom predstavitelia jej Niké Ski Teamu. Olympijská šampiónka v slalome utrpela pred rokom na podujatí SP v Jasnej zranenie kolena a musela sa podrobiť operácii.