Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po rozdelení republík boli zaznamenané podľa historičky odchody niektorých českých učiteľov, intelektuálov, ako aj ľudí z iných povolaní do Českej republiky.
Autor TASR
Bratislava 22. decembra (TASR) – V spoločnom štáte ani pred rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nebol problém dostať sa na štúdium do Česka. Pre TASR to v hodnotení uplynulých 30 rokov povedala Elena Londáková z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Pripomenula, že na našich aj českých školách boli v tom čase kvóty počtu prijatých uchádzačov o štúdium, ktoré využívali viac slovenskí uchádzači o štúdium v Česku, ako naopak.
Kvóty, ktoré limitovali počet prijatých, boli aj pre slovenských študentov na našich vysokých školách, najmä na spoločenských vedách, práve, medicíne. Pripomenula, že je potrebné vziať do úvahy aj podstatne menší počet vysokých škôl, a teda aj obmedzenejšie možností štúdia, ako ich je aktuálne. "Napríklad na štúdium histórie na Univerzite Komenského v Bratislave bolo vyčlenených na prelome 70. a 80. rokov len 15 - 20 miest, na psychológiu desať, a na práve okolo 130, pritom na dané odbory sa hlásilo o desiatky až stovky viac maturantov," povedala Londáková. Poukázala tiež na to, že české školy mali už vtedy povesť kvalitných škôl. "A na niektorých vyžadovali od slovenských študentov aj výbornú znalosť češtiny," prízvukovala.
"Problémom, okrem skúšok zo všadeprítomného marxizmu – leninizmu a politizácie aj na umeleckých školách, bol tiež pretrvávajúci nedostatok a kvalita internátov (tú si však často degradovali študenti sami) a ich údržba, na ktorú neboli peniaze," spresnila historička. K ich dobudovaniu sa pristúpilo koncom 70. rokov, začali sa budovať nové budovy škôl aj študentské campusy. Absolventi začali mať podľa jej slov už koncom 60. rokov problém s adekvátnym zamestnaním. Obsadzovanie pracovných miest v regiónoch sa riešilo systémom povinných tzv. "umiestneniek", stúpala i prezamestnanosť.
Po rozdelení republík boli zaznamenané podľa historičky odchody niektorých českých učiteľov, intelektuálov, ako aj ľudí z iných povolaní do Českej republiky. Pripomenula však, že na Slovensku nešlo o masovú záležitosť, veľa ich tu nebolo a odchádzali aj Slováci nespokojní s politickým vývojom. "Bolo to aj neistotou vyvolanou situáciou pred rozdelením a po ňom, no mnohí sa len rozhodli vrátiť domov, k svojim rodinám, ku koreňom," zhodnotila. Ako povedala, mnohí správne tušili, že Slovensko čaká ekonomicky, sociálne, ale ja politicky veľmi náročné obdobie, do ktorého nový štát v roku 1993 vstupoval.
Kvóty, ktoré limitovali počet prijatých, boli aj pre slovenských študentov na našich vysokých školách, najmä na spoločenských vedách, práve, medicíne. Pripomenula, že je potrebné vziať do úvahy aj podstatne menší počet vysokých škôl, a teda aj obmedzenejšie možností štúdia, ako ich je aktuálne. "Napríklad na štúdium histórie na Univerzite Komenského v Bratislave bolo vyčlenených na prelome 70. a 80. rokov len 15 - 20 miest, na psychológiu desať, a na práve okolo 130, pritom na dané odbory sa hlásilo o desiatky až stovky viac maturantov," povedala Londáková. Poukázala tiež na to, že české školy mali už vtedy povesť kvalitných škôl. "A na niektorých vyžadovali od slovenských študentov aj výbornú znalosť češtiny," prízvukovala.
"Problémom, okrem skúšok zo všadeprítomného marxizmu – leninizmu a politizácie aj na umeleckých školách, bol tiež pretrvávajúci nedostatok a kvalita internátov (tú si však často degradovali študenti sami) a ich údržba, na ktorú neboli peniaze," spresnila historička. K ich dobudovaniu sa pristúpilo koncom 70. rokov, začali sa budovať nové budovy škôl aj študentské campusy. Absolventi začali mať podľa jej slov už koncom 60. rokov problém s adekvátnym zamestnaním. Obsadzovanie pracovných miest v regiónoch sa riešilo systémom povinných tzv. "umiestneniek", stúpala i prezamestnanosť.
Po rozdelení republík boli zaznamenané podľa historičky odchody niektorých českých učiteľov, intelektuálov, ako aj ľudí z iných povolaní do Českej republiky. Pripomenula však, že na Slovensku nešlo o masovú záležitosť, veľa ich tu nebolo a odchádzali aj Slováci nespokojní s politickým vývojom. "Bolo to aj neistotou vyvolanou situáciou pred rozdelením a po ňom, no mnohí sa len rozhodli vrátiť domov, k svojim rodinám, ku koreňom," zhodnotila. Ako povedala, mnohí správne tušili, že Slovensko čaká ekonomicky, sociálne, ale ja politicky veľmi náročné obdobie, do ktorého nový štát v roku 1993 vstupoval.
